Zameraná 2022

6. Kapitola

Nesprávne zameranie

Pani Wong

Poklonila. Ja som sa poklonila. Ona sa poklonila znovu. Koľkokrát sa treba ešte pokloniť? Pomyslela som si a usmiala som sa pri svojom ďalšom poklonení, o ktorom som dúfala, že je posledné.

Mala som tú česť stretnúť niekoľko čínskych kresťanov počas našich ciest po Číne. Ako jediná žena v našom tíme som dostala za úlohu urobiť interview s pani Wong. Naše stretnutie malo prebehnúť v hotelovej izbe. Aby sa pani Wong cítila príjemne, kúpila som nejaké koláčiky od pouličného predavača. V tradičnom oblečení sa pani Wong posadila na okraj stoličky. Ponúkla som jej koláčiky raz, dva krát, tri krát. Konečne sa ponúkla. A po pár zdvorilostných vetách sme spolu s tlmočníčkou prešli rovno na inteview:

• Pani Wong, kedy ste sa stali kresťankou?
• Pred šiestimi rokmi.
• Povedali by ste nám viac o svojej službe?
• Každý týždeň prejdem desať kilometrový okruh na svojom bicykli. Každý deň navštívim šesť dedín. A v nedeľu ostávam doma.
• A koho vyučujete?
• 500 - 600 žien i mužov.
• Ako sa títo ľudia stali kresťanmi?
• O Ježišovi počuli odo mňa.
• Pani Wong, teda vravíte, že za posledných 6 rokov ste priviedli 600 ľudí k Ježišovi?
• Áno.

To áno znelo tak normálne, akoby privádzať sto ľudí ku Kristovi za rok bola tá najnormálnejšia vec na svete.

"Drahý Pane," modlila som sa, "ďakujem Ti, že si mi dal príležitosť stretnúť túto ženu jasného zámeru. Prosím vypáľ do môjho srdca rovnaké presvedčenie, aké mala v očiach ona."

Pani Wong vedela na čo je tu. Vedela, čo Boh od nej chce. Kráčala po ceste svojho zámeru.

Mei Ling

Krčila som nos pri tom štipľavom puchu. Aká odlišná bola táto časť Shanghaia od ostatných. Pre jeden celý panelák bolo iba jedno sociálne zariadenie. Ten pach ma ovalil, keď sme zabočili smerom k domu, ja som zrýchlila tempo, ako sme prechádzali okolo záchodov. To miesto asi nepamätalo, kedy bolo naposledy vyčistené. Prešla som popri skupinke starčekov, čo hrali karty pod vyschnutým stromom. Niektorí na mňa zazerali, ale ja som si len napravila svoje veľké slnečné bríle, nech je čo najmenej vidno, že som cudzinka. Neviem, čo som si myslela. Že tie bríle zakryjú kým som? Mala som blond vlasy, úplne bielu pokožku a bola som o hlavu vyššia od každého.

Išla som navštíviť Mei Ling a jej desať ročnú dcéru Ting Ting. Mei Ling bola odvážna žena, ktorej zámerom v živote bolo poznávať Krista a dať ho poznať iným. Denne riskovala svoj život pašovaním kresťanských materiálov podzemnej cirkvi v Šanghaji. Keď sme vošli do jej jedno izbového bytu, zložila som si okuliare a konečne som sa uvoľnila. Ďakujem Ti Otče, že si ma ochránil. Nik ma nezastavil, nespýtal sa ma čo tu hľadám v tejto časti mesta. Malá Ting Ting stála predo mnou a vyvaľovala na mňa oči. Ukazovala prstom na moje modré oči a tlmočníčke vraví, že ich mám ako mačka. Iste som jej pripadala, ako z inej planéty. V Číne majú všetci hnedé oči. Bežala za svojimi kamoškami, aby im ukázala túto čudno-okú ženskú.

Nesprávne zaostrenie

Na základnej škole ma volali švorokáň, lebo som nosila hrubé dioptrie. Kvôli svojej silnej krátkozrakosti som nedokázala zaostriť a dobre vidieť. Pred niekoľkými rokmi som podstúpila operáciu, ktorá mi dala nový zrak. Dokázala som vidieť čas na nástenných hodinách a dovidela som si na prsty na nohách. Wow! Konečne som dokázala zaostriť zrak, konečne som videla jasne.

Mnoho žien je dnes krátkozrakých, no nie vo svojom zraku, ale vo svojom pohľade na život. Nevedia na čo tu sú a kam idú. Kývu sa ako na lodi bez kormidla. Dr.Swenson, autor knihy Margin vraví, že bezcieľnosť je bežná: "Američania sú notoricky krátkozrakí. Žijeme v krajine nasleplosti, ktorá zastiera budúcnosť. Lenže my musíme mať víziu, ktorá prekračuje zajtrajšok."

Ženy, čo žijú bez zámeru, žijú akoby v odklade. Čakajú na pravú prácu, pravého muža, kým dieťa vyrastie. Ich chybné zameranie činí ich sen o spokojnosti nesplniteľným.

Psychológ William Marston sa spýtal troch tisíciek ľudí, " Pre čo žijete?" Bol šokovaný, keď zistil, že 94 percent ľudí sa hlavne snaží prežiť prítomnosť, očakávajúc na budúcnosť. Keďže ja túžim byť ženou zámeru, často sa pýtam samej seba, "Linda, žiješ svoj život krátkozrako? Žijeme na čakačke? V "odkladovom" móde?

Nedávno som čítala nasledujúcu báseň, ktorú napísal 14 ročný chlapec (áno 14 ročný), ktorý ma primel k tomu, aby som prehodnotila svoje zameranie:

Bola jar,

no bolo to leto, po ktorom som túžil,

po teplých dňoch strávených pod holým nebom.

Bolo leto,

no bola to jeseň, po ktorej som túžil,

po farebných stromoch a po vánku čerstvom.

Bola jeseň,

no bola to zima, po ktorej som túžil,

po radosti z Vianoc a po uliciach zasypaných snehom.

Bol som dieťaťom,

no bola to dospelosť, po ktorej som túžil,

po slobode a po tom, aby so mnou jednali s rešpektom.

Mal som dvadsať,

No ja som zrelým a sofistikovaným tridsiatnikom chcel byť.

A v strednom veku som chcel mať dvadsať zas,

mladosť a nespútanosť získať späť.

Na dôchodku som chcel mať svoj stredný vek,

tú múdru, bystrú myseľ a žiaden hendikep.

Môj život sa ku koncu priblížil

no ja som nikdy nedostal to,

po čom som túžil.

Nastav svoj kurz

Predstav si na sekundu, že práve letíš na exotický ostrov. Ešte chýba taká hodinka do pristátia a pilot ohlási, že sa pokazilo rádiové vysielanie i navigačný systém. Dobrá správa však je, že máme spodný vietor a podarí sa nám dakde pristáť. Avšak nikto nevie kde.

Pravdou je, že často krát letíme, ako toto lietadlo - bez smerovania, na vetroch okolností.

Niektoré z nás sme ako v hmle, keď príde na to, aby sme sa stali ženami, ktorými sme chceli byť. Viac času trávime nad plánovaním letnej dovolenky, než nad plánovaním vlastných životov. Ak by sa nás niekto spýtal, kam smerujeme, pravdepodobne by sme povedali, že s deťmi na krúžky. Sme tak zaneprázdnené programom našich detí, vozovým parkom, kariérou, strachmi, problémami, že strácame z dohľadu ten väčší obraz. Zabudli sme kým sme, a z akého dôvodu sme na tejto zemi. Nielenže sa nezatavíme, aby sme nad tým premýšľali, čo je horšie, ani sa nemodlíme za to.

Lenže to je presný opak toho, čo pre nás vidí Boh. Písmo nás povzbudzuje, aby sme kráčali múdro vo svojom živote.

Dbaj dôkladne na to, ako si počínaš; nie ako nemúdra, ale ako múdra. Naplno využívaj čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumná, ale pochop, čo je Pánova vôľa. Ef.5:15-17

Musíme žiť ako tie, ktoré poznajú zmysel a zámer svojho života. Známy nemecký filozof Geothe povedal: "Veci, na ktorých záleží najviac, nesmú závisieť na nemilosti vecí, na ktorých záleží najmenej."

Ak sa nerozhodneme pre čo budeme žiť, budeme žiť podľa "počasia", alebo podľa toho, čo nám predpíšu ostatní, či podľa tlaku okolností. Ale toto nie je žena, ktorá pozná zameranie svojho života. Preto nie je príliš neskoro ho správne zamerať.

Pevný fokus

Najlepší spôsob ako začať, je definovať si svoje poslanie - čomu veríme a čím sa chceme stať. Mnoho ľudí, ktorí v minulosti zmenili históriu, si napísali poslanie svojho života. Podelím sa z dvoma takými, ktoré mali na mňa hlboký vplyv. Prvý bol vytvorený horlivým kazateľom Jonathanom Edwadsom v 18.storočí. Silu jeho zámeru cítiť v týchto slovách dodnes:

Vyriešené! - nikdy nestratiť ani jednu minútu svojho života, no zlepšovať ju tak, aby bol z nej ten najlepší možný úžitok.

Vyriešené! - žiť naplno so všetkým čo mám, celý svoj život.

Vyriešené! - nerobiť nič opovrhnutiahodné ani nemyslieť zle o druhých.

Vyriešené!- neurobiť nič z pomstychtivosti.

Vyriešené! - nerobiť nič, čo by som sa bál urobiť, ak by to bola posledná hodina môjho života.

Jonathan Edwards napísal svoje životné poslanie vo forme riešení. Betty Scott Stam napísala to svoje vo forme modlitby:

Pane, vzdávam s svojich vlastných plánov a zámerov, túžob a nádejí, a prijímam Tvoju vôľu pre môj život. Tebe dávam celú seba, svoj život, aby bol iba Tvoj naveky. Naplň ma a zapečať Svojim Svätým Duchom. Použi si ma podľa Svojej vôle za akúkoľvek cenu, teraz až naveky.

Bety žila túto modlitbu, keď sa s manželom stali misionármi v Číne a boli zavraždení po tom, ako komunisti prevzali krajinu v roku 1934. Táto modlitba osobného poslania bola inšpiráciu pre mnoho ľudí, i pre Elisabeth Elliot, ktorá si ju prepísala do Biblie a podpísala ju, ešte keď bola mladým dievčaťom. Akou pripomienkou jej to muselo byť, keď o roky neskôr bol jej manžel zabitý ľuďmi, ktorým prišiel slúžiť.

Rada by som vám predstavila štyri svoje zrelé priateľky (zrelým myslím, že už môžu vlakom chodiť zadarmo :), ktoré vám porozprávajú, ako ony žijú svoj život s pevným zameraním.

Phyllis, Jean a Mimi sú už babičky. Ney je slobodná žena, no jej duchovné deti pochádzajú zo všetkých kútov sveta. Mojou modlitbou je, aby si Boh použil ich príbehy, že by si aj ty mohla povedať, "Toto je moje poslanie. Viem kam idem."

Phyllis

Phyllis Stanley si pamätá na to, ako žila bez smeru. Počas vysokej sa stala rozčarovanou z kresťanstva. Zavrela Bibliu a šla si svojou cestou. O dva roky prosila Boha o odpustenie a o to, aby pozbieral jej rozbitý a popletený život. Povedala Bohu, že chce po zbytok svojho života prežiť so zameraním na Neho. Jej životným veršom sa stal Filip.3:10 Zámerom môjho života je

... aby som poznala Jeho, aby som sa progresívne stala hlbšie a intímnejšie oboznámenou s tým kým je, rozumejúc, rozoznávajúc a vidiac nádhery Jeho Osoby stále silnejšie a jasnejšie. AMP

Phyllis vraví, "Keď som mala deti, zvykla som sa pýtať: Sú deti mojim zámerom? Uvedomovala som si, že deti síce sú moja platforma, ale nie sú môj zámer. Môj životný zámer je neustále v progrese. Začala som týmto veršom, a o roky neskôr mi Boh dal štyri slová, ktoré definovali moje poslanie. A to boli: zamerane, verne, kreatívne a paradoxne. A celé znie takto:

Chcem žiť svoj život ZAMERANE, pravidelne ho prehodnocujúc a modliac sa za zaň. Chcem intenzívne milovať Boha, starať sa o svojho manžela a povzbudzovať ho, modliť sa za svoje deti, byť s nimi, udržovať duchovné spojenie. Milovať ženy a pomáhať im pokladať duchovný základ pre ich životy. Chcem žiť VERNE, veriac Bohu v to, čo ešte nevidím. Veriť, že Boh učiní v životoch mojich detí to, čo ja nedokážem. Chcem žiť KREATÍVNE, vytvoriť teplý a útulný domov, okolo môjho jedálenskom stola i v mojom biblickom kútiku. Tvorivosť dodáva zameranému životu šmrnc. A chcem žiť PARADOXNE, ísť proti svojej sebeckej náture, našej kultúre, dať vždy o niečo viac, než sa mi chce, ísť druhú míľu, byť ako Ježiš.

Ak by ste mali tú možnosť spoznať Phyllis, jasne by ste videli tieto štyri príslovky v jej živote.

Jean

Jean Fleming je hlboká žena, žijúca s jasným zámerom. Keď som ju poprosila, aby mi definovala svoje poslanie, povedala mi, "Chcem ovplyvniť generácie."

Žalm 78:4 popisuje Jeaninu túžbu posúvať hlboké Božie pravdy svojim deťom a vnúčatám:

Rozpovedzme deťom, budúcemu pokoleniu rozpovieme slávne, chvályhodné skutky Hospodinove, Jeho moc a divy, ktoré urobil.

Je ťažké žiť so zameraním. S túžbou zanechať odkaz budúcim generáciám. Jean vo svojej knihe Medzi Waldenom a Výchricou hovorí, "Keď chceme zamerať svoj život, vynára sa obávaný problém. Žiť život bez zamerania totiž nevyžaduje žiadne úsilie, odhodlanie, a rozhodnosť z našej strany. Proces života, ktorý je žitý zo dňa na deň má tendenciu zriediť a odkloniť každé zameranie. Staneme sa tak zaneprázdnení, že nemáme čas na to, aby sme rozmýšľali o tom, ako žijeme. Plato povedal, že neprehodnocovaný život nie je hodné žiť."

Udržať pozornosť uprostred drtičky každodenného života, Jean vykresľuje život ako strom. Peň reprezentuje jej vzťah s Kristom, konáre sú jej hlavné oblasti Bohom daných zodpovedností, ako je rodina, práca, služba a osobný rozvoj. A vetvy na jej strome sú aktivity a príležitosti života. Niekedy sa vetvy aktivít množia ako huby po daždi, zastierajú peň i konáre. Keď sa toto stane, Jean vraví, že sa cíti ako v pasci, frustrovaná a prázdna. "Musím ísť prestrihať život definovaný aktivitami. Nesmú byť oni mojim zameraním. Ale musí to byť peň a konáre. Robím, čo robím iba vďaka Ježišovi a Jeho nároku na môj život. A keď niečo nerobím, nerobím to presne z toho istého dôvodu."

Pre Jean, život so zameraním znamená orezávanie vetiev jej stromu. "Tri až štyri krát za rok trávim pól dňa s Pánom a prehodnocujem svoj život, preverujem svoj kalendár a nastavujem smer pre nasledujúce mesiace. Trávim čas čítaním Písma, v modlitbe a spievaním Pánovi. Toto stíšenie je ako nôž, čo preniká ilúziami a preludmi každodenného života. Uschopňuje ma to zamerať svoju pozornosť a ukotviť svoje srdce na veci, ktoré sú hore."

Počas tohto času Jean predkladá Bohu svoj strom a modlí sa, "Pane, čo mám ponechať vo svojom živote v tomto období svojho života, aby môj vzťah s Tebou rástol? Na čo mám povedať "nie" a na čo "áno"?

Má Jean vždy po tomto pól dňovom orezávaní vetiev jasno? Nie. Ale povedala mi, že keď načúva Božiemu hlasu, keď duchovne napína uši, aby počula, čo chce povedať, jej srdce prichádza do súladu s Božím.

Ney

Životné poslanie Ney Bailey tvoria dve pasáže s Písma a modlitba. Vo veku 24 obopla svoj životný cieľ okolo Rim.8:28-29

Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia. Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna.

Ney sa zamerala na to, aby sa premieňala na Krista a tieto verše špecificky aplikovala do životných situácií. "Keď sa udiali veci, ktoré sa mi nepáčili, ďakovala som Mu, hoci som nerozumela, prečo sa to deje. Ale vedela som, že tieto okolnosti sú súčasťou Jeho premieňania."

O desať rokov neskôr, Boh vtlačil druhú pasáž do jej srdca. Kľačala pred oltárom s odovzdaním žiť Iz.61:1-3

Duch Pána, Hospodina, je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, obviazať rany tým, čo majú skrúšené srdce, zvestovať slobodu zajatcom a väzneným prepustenie, ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkým zarmúteným, aby som na sionských zarmútených položil turban namiesto popola, olej radosti namiesto smútku a slávnostné rúcho namiesto sklesnutého ducha. Budú ich volať dubmi spravodlivosti, sadom Hospodina, aby sa on oslávil.

Ja, ako Neyina priateľka sa divím nad tým, ako jej život skutočne špecifickým príkladom týchto veršov. Ona prináša dobrú správu chudákom, obväzuje zlomených, prehlasuje slobodu zajatým a väzňom. Olej radosti mení za žiaľ a rúcho chvály za skleslého ducha.

O 20 rokov neskôr Ney počula túto modlitbu a prisvojila si ju:

Pane Ježišu, ponúkam Ti

všetko kým som,

všetko, čo mám.

všetko, čo robím,

všetko, čím trpím,

teraz až naveky.

Nay si urobila štyri kartičky, na jednu napísala všetko kým je, na druhú všetko, čo má, na tretiu čo robí a na štvrtú čím trpí. Vraví. "Čokoľvek je na týchto štyroch zoznamoch je materiálom pre obeť na oltár. Ďakovala som za každú z nich a odovzdávala ich Bohu."

Mimi

Keď mala Mimi Wilson 30, premýšľala nad tým, ako sa tie ženy, ktoré obdivovala mohli stať ženami vítečnosti. Pozorovala, či nenájde vzorec, ktorý by si mohla osvojiť. Vraví, "Čítala som knihy, skúmala a študovala ženy, pýtala som sa mnoho otázok. Boh mi dal túžbu po jasnom zámere. Bolo to ako by ma vtiahol do miestnosti zvanej "porozumenie". A tam som rozjímala nad otázkami, ako "Prečo som tu? Kam idem? Aký je zmysel a zámer môjho života?" Keď som vošla do tejto zóny, zistila som, že ma sa mi otvorili ďalšie dvere. S názvom "rozhodnutie". Lebo odpovedať si na otázky nestačilo, bol to iba prvý krok. Musela som sa začať chovať podľa toho, čomu som porozumela. A to zahrňovalo rôzne rozhodnutia.

"Kým som mala 32, videla som svoj život z pohľadu večnosti. Pochopila som, že večnosť nezačne, keď zomriem. Ale, že večnosť už začala! A tak som si predstavila svoj život, ako čiaru, kde ja stojím na ľavej strane a hľadím na večnosť, ktorá je na pravej.

Mimi

32,__________________________________________, 80

večnosť

"Dve dôležité otázky mi prišli na um: Aká chcem byť v 80tke? - to bolo ľahké, túto odpoveď som už vedela:

• Ženou spokojnosti
• Ženou múdrosti
• Ženou zbožnosti

No na druhú otázku bola dlhšia odpoveď: Ako sa takou ženou stať?

Vedela som, že táto cesta začne hlbším poznávaním Božieho charakteru."

Od veku 32 Mimi začala tráviť jedno doobedie v týždni v modlitbe a v rozjímaní o Božom charaktere. A ak si sa už skúšala modliť s troma malými deťmi pod nohami, tak asi vieš, že to nie je jednoduché. Ako to teda zvládla? "Nechcela som, aby boli deti alergické na Boha kvôli tomu, že Mu venujem pozornosť, tak som sa vždy najskôr povenovala im, vymyslela som niečo kreatívne, aby sa tešili a dala som im odmeny. A či to stálo za všetku námahu? Ja by som im bola zniesla modré z neba, len aby som mohla mať svoj intímny čas mojim Pánom, pretože On ma stretol a ukázal mi samého Seba. Keď som odchádzala z tejto modlitby, mala som novú perspektívu večnosti. Bola to moja týždenná pripomienka Božej odvekosti."

Mimi urobila súkromné rozhodnutie, že sa pohne od poznania do rozhodnutia, a hýbala sa stále vpred s jasným zámerom. Dnes, o dvadsať rokov neskôr je už na pravej strane čiary.

Ja, ako jej priateľka môžem povedať, že bola skutočne ženou spokojnosti, múdrosti a zbožnosti. Aké ohromné je predstaviť si ženu putujúcu smerom k večnosti.

V ktorej miestnosti si ty?

Ako sme sa pozreli na niekoľko žien, ktoré sa úmyselne pýtali Boha, aby im zjavil aký zámer mal s ich životom. A ja verím, že vás to povzbudilo. Phyllis sa rozhodla žiť zamerane, verne, kreatívne a paradoxne. Jean si vizualizovala svoj život ako strom, ktorý necháva Bohom orezávať. Ney sa rozhodla, že dva verše a modlitba definovali jej zámer. Mimi vedela kým chce byť, keď bude mať 80 a vedela, čo má pre to urobiť.

Každá zo žien mala iný spôsob, ako dosiahnuť svoj cieľ. Bol to proces, ktorý sa formoval a časom prepaľoval. V určitom bode sa každá musela rozhodnúť, že sa nezastaví, ale pôjde ďalej.

Drahá, budeš sa modliť? A vezmeš potom pero a papier, a požiadaš Boha, aby ti ukázal tvoje poslanie? Spýtaj sa: Kde chcem byť o 10 rokov? Začni s jedným prehlásením, alebo biblickým veršom, ktorý popisuje čomu veríš, že je Boží plán pre tvoj život. Napríklad: "Poslanie môjho života je osláviť Boha vo všetkom, čo hovorím a robím." Ak chceš, môžeš si požičať niektoré z vyhlásení mojich priateliek. Ale pamätaj si, čokoľvek napíšeš, bude len začiatok.

Posledný príbeh tejto kapitoly bude patriť Mattie. Počas svojho života Mattie milovala a závisela na Božom Slove, učila sa ho naspamäť a jej životným veršom bol 2.Tim.1:12

Viem, komu som uverila, a som presvedčená, že on má moc zachovať, čo mi bolo zverené pre Neho, až do onoho dňa.

Ako bola Mattie staršia, jej pamäť zlyhávala a detaily sa prelínali. Postupne sa tváre jej milovaných stávali neznámymi. Nakoniec bola pripútaná k lôžku v sanatóriu. Keď ju prišli navštíviť príbuzní, často počuli, ako si cituje verše z Písma, najmä tie jej najmilovanejšie. Neskôr to boli útržky ako, "Viem, komu som uverila.... mi bolo zverené .... pre Neho", ktoré sa postupne skracovali. A v jej posledné dni mala iba dve slová na perách: "pre Neho". On bol všetko a jediné, čo jej ostalo. Čo potrebovala. Čo bolo jej životným zámerom.