z knihy Uhas môj večný smäd/Linda Dillow

Linda Dillow má dnes už takmer 80 rokov. Z toho 18 rokov so svojim manželom (a štyrmi deťmi) misijne slúžili v Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku, Poľsku, Rusku a nakoniec i v Ázii. Nie je žiadnou speváčkou, ani hudobníčkou, no vďaka jej zasadenosti v Slove a citlivej Božej múdrosti, sa už roky učím mnoho od nej. A v týchto mesiacoch hlavne to, čo znamená žiť život uctievania. A zíram. Nad tým, aký bohatý stôl máme pred sebou prestretý všetci. Všetci, čo sme Jeho. Sedím a zíram na Neho, na Krásu všetkých krás. 

Jej kniha Satisfy my thirsty soul Uhas môj večný smäd,  je podľa mňa skvelým materiálom pre jednotlivcov i pre skupinkové štúdium. Pomáha pri obracaní nášho zraku na Krista a v posúvaní sa v pred vo vzťahu s Bohom smerom k tomu, čo je najdôležitejšie. Prinášam vám teda časť prvej kapitoly. Pre viac info o knihe a jej štúdiu mi napíšte na FB alebo email misaminkrajcovic@yahoo.com

Kapitola 1. Moja smädná duša

Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po Tebe. Po Tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. Žalm 63:1

Bolo to ako rozprávka z 21.storočia. Ďaleko od hlavných ciest, v malebnej rakúskej dedinke, stál vedľa farmárskeho domu s oknami plnými muškátov štyristo rokov starý kostol . Stohy slám po poliach, kravy vypustené na pašu, prosto čistá nádhera starého sveta. V tomto očarujúcom prostredí som sa vytešovala z veľkej rodinnej udalosti - zo svadby môjho syna Nicolaia s jeho milovanou Christinou. Svadobný obrad v starodávnom kamennom kostole, hostina na zámku. Nuž, dokonalý materiál na rozprávku.

Ako som tam sedela v prvej rade, obzrela som sa na Christínu. Jej tvár žiarila takou radosťou, až som i ja lapala po dychu. Potom som sa zahľadela na svojho syna, ako tam stál a čakal na svoju nevestu. Tak sa kochal v pohľade na jej tvár, že od hlavy po päty žiaril ako neónka. Plakala som od dojatia, keď prichádzala nevesta k svojmu ženíchovi. Obaja boli tak opojení láskou, že zabudli na všetkých a na všetko okolo. Existovali len oni dvaja. Ich tváre vyjadrovali to, čo prežívalo ich srdce: "Našli sme, čo sme hľadali."

Či nie každá žena túži práve po tomto? Po jednote, ktorá uhasí náš smäd po blízkosti, čo uspokojí naše prázdne miesta? Za svoj život som hovorila s tisíckami žien a bez ohľadu na to, akým jazykom sme hovorili, väčšina z nás túžila po blízkosti, po intimite, chceli sme byť poznané. A ženy toto naplnenie hľadajú práve v manželstve.

Ako i ja. 21 ročná, chvíľu po tom, ako som uverila, vydala som sa za svojho muža Jodyho.

Tinedžerské roky som strávila ako motýľ, poletovaním od jedného frajera k druhému. Ale keď som uverila, dala som Pánovi sľub - Končím s chalanmi!. Budem ako moja mentorka, ostanem sama a budem cestovať po svete a hovoriť o Tebe. Bol to síce pekný sľub, no o dva týždne som zbadala Jodyho Dillowa na kresťanskej konferencii ... a o rok bola svadba.

Vydávala som sa mladá, lebo som našla úžasného muža. Vydávala som sa mladá, lebo som bola smädná po intimite a hlbokej láske. Vyrastala som s krutým, alkoholickým otcom a moje srdce malo kopu dier. Teraz som mala Ježiša, mala som Jodyho a bola som z toho bez seba. Povedala som si, že budem tou najlepšou manželkou, akú kedy svet videl. Užívali sme si dychberúcu jednotu a každým rokom sa prehlbovala. Aj po 43 rokoch manželstva môžem povedať, že sa ľúbime stále viac. No nevravím, že to bolo jednoduché. Tak ako niektoré roky boli krásne a rozprávkové, tak boli niektoré od rozprávky veľmi vzdialené. Hlboká intimita vyžaduje prácu, prijatie a odpustenie. A to v tonách.

My ženy začíname manželstvá s očakávaním hlbokej intimity, avšak je smutné, že sa často krát rokmi vytráca. Deti, práca, domácnosť, účty, hektickosť života poleptajú túto túžbu a nahradí ju každodenná lopota. Kto má mať čas na dychberúcu jednotu, keď deti potrebujú okúpať, riady umyť, trávnik pokosiť....? 

Ženy hľadajú blízkosť i v priateľských vzťahoch. Kamošky, zábava, smiech, jedlo, dôvera. Avšak často zažívajú len povrchné vzťahy dúfajúc, že sa nájde niekto, s kým skutočne môžeme zdieľať svoje srdce. Aj ja som sa zvykla pýtať - je vôbec možné mať tak dobrú priateľku? Keď som mala 50 rokov, presťahovali sme sa z Rakúska do Hong Kongu. Nové miesto, nové vzťahy. O tri roky na to nám obom s Jodym Boh jasne zjavil, že sa máme vrátiť späť do USA. A vtedy moje srdce naplnila ešte väčšia osamelosť. Plakala som, "Pane nie, ja nedokážem začínať od znovu. Tak dlho trvá vybudovať si vzťahy."  Avšak v Colorado Springs ma čakalo nečakané Božie prekvapenie - spriaznená duša Lorraine Pintus, s ktorou sme spolu písali i kázali na ženských konferenciách. Poznali sme si srdcia navzájom, cítili sme bolesť jedna druhej. Vedeli sme byť spolu ticho, smiať sa, vedeli sme padnúť na kolená a modliť sa, či uctievať. Mohli sme slobodne byť tým kým sme jedna pred druhou.

Áno, túžila po blízkom vzťahu so svojim mužom a túžila som mať ozajstnú priateľku, no zo všetkého najviac som túžila po takomto intímnom a blízkom vzťahu s Kristom. Ako mladá veriaca som vedela, že mojou úlohou je poznať Ho a dať Ho poznať iným. Avšak až oveľa viac dôrazu vo svojom živote som dávala na - dať Ho poznať iným. Pred tým som v živote nemala žiadny cieľ, žiadny zmysel v živote a teraz ho konečne mám: Získať svet pre Krista! Moje srdce bolo plné služby. Samozrejme, bol to vznešený cieľ, no príliš často toto moje úsilie vytláčalo milovanie môjho Spasiteľa a sedenie pri Jeho nohách.

Prahla som po vrelom a hlbokom vzťahu s mojim Ženíchom, no roky bežali, život sa stával hektickejším a zložitejším. A tak som sa uspokojila s tým, že Mu budem hlavne slúžiť.

- A On sa ku mne skláňal, volal ma, hľadal ma, šepkal mi: "Linda spomaľ. Sadneš si už ku Mne?"

- Pane, ale ja si musím pripraviť materiál na skupinku.

- Ale musím uvariť jedlo pre tých, čo to potrebujú.

- Ale sľubujem, že prídem.

No neprišla som. Lebo som bola zaneprázdnená dobrými skutkami. Moja túžba slúžiť Bohu bola dobrá, ale moje priority nie. Božie Slovo jasne hovorí, že ako PRVÉ a NAJDôLEŽITEJŠIE je - milovať Boha úplne so všetkým (pozri Mat.22:37-38). To je prvé a najväčšie prikázanie. A druhé prikázanie je milovať iných - čo je služba a dobré skutky (Mat.22:39). Ja som si tieto dve prikázania obrátila.

Je tak nevyhnutné dokázať si uvedomiť, že mojím najdôležitejším vzťahom voči Bohu, nie je byť Jeho služobníčkou, ale Jeho milovníčkou. To je to, kým som. Milovníčka, čo pracuje a nie pracovníčka čo miluje. Ja som bola to druhé a výsledkom bola preťaženosť a vyhorenie.

V roku 1994 som zvolala, "Bože, uspokoj moju smädnú dušu, tak zúfalo potrebujem Tvoju prítomnosť! Vráť mi radosť z Tvojej spásy!"

Pamätám si, ako som sedela v obývačke na svojom modrom gauči na 5. poschodí v byte v Hong Kongu. Pozerala som von oknom na tie miliardy bytoviek vôkol nás a v srdci som cítila vnútorné chvenie, ktorému som nerozumela.

Milovala som manžela, svoju rodinu, milovala som Pána, veď čo viac si žena môže priať? Bola som ochotná pre Neho urobiť čokoľvek, presťahovať sa z kontinentu na kontinent. A nič mi v podstate nechýbalo, no niekde tam v hĺbke, kde nik nevidí, iba Boh, som bola vyprahnutá. Čo to bolo, čo som potrebovala? Čo mi chýbalo? Z čoho plynula tá vyprahnutosť?

Po desiatkach rokov na misijnom poli som bola vyšťavená. Chcela som viac Boha, viac osobného stretnutia s Ním. Boh ku mne hovoril vo Svojom Slove, ale ja som tak túžila počuť Jeho osobný hlas. Prahla som po tej nevýslovnej radosti, po oveľa hlbšej jednote. Nechcela som sa uspokojiť s Božou všadeprítomnosťou, prahla som po tom byť s Ním tvárou v tvár. Volala som k Nemu, ani som nevedela presne za čo volám, čo vlastne žiadam, akou cestou ma to pošle, no bolo mi jasné, že žiadnu blízkosť nezažijem, ak najskôr nedám svoje priority do poriadku. Najskôr Boh, potom služba.

Začala som v Písme vyhľadávať pasáže, ktoré hovoria o intimite, a čoskoro som objavila dôkaz, že Boh rovnako hľadá tento vrúcny vzťah s nami. Slovo popisuje náš vzťah s Pánom slovami, ako láska, manželstvo, sexuálna jednota, (manželská) vernosť. 

Zďaleka sa mi zjavil Hospodin: "Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti zachoval priazeň. Jer.31:3

Samého Seba volá Ženíchom a nás Nevestou (pozri 2.Kor.11:2) Boh nazýva cudzoložstvo modlárstvom. (pozri Iz.57:7) Vraví, že máme mať k Nemu tak blízko duchovne, ako máme blízko k našim manželom telesne.

Preto opustí človek otca i matku a priľne k svojej žene a budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, no hovorím to vzhľadom na Krista a Cirkev. A tak i každý z vás bez výnimky nech tak miluje svoju ženu ako seba. A žena nech prejavuje mužovi úctu. Ef.5:31-32

Po prvý krát som začala rozumieť týmto nádherným veršom, keď sme s Lorraine Pintus písali knihu Intimate Issues (Intímne záležitosti). Pán mi umožnil vidieť, že si zvolil ten najbližší a najintímnejší akt jednoty medzi manželom a manželkou, ako obraz mojej svätej jednoty s Ním. Ako som ďalej študovala Slovo, presvedčilo ma o dvoch veciach. Že Boh hľadá tento vrúcny vzťah s nami. A tiež to, že tento druh blízkosti je naša voľba.

Naša voľba

Pán Ježiš si zvolil sedemdesiatich a poslal ich po dvoch. Zvolil si dvanástich, aby boli s Ním. S tromi zdieľal najbližší vzťah - s Petrom, Jakubom a Jánom. Avšak iba jeden z nich volal samého seba, "ten, ktorého má Ježiš tak rád". Ján sa rozhodol, že sa schúli k Ježišovi (pri poslednej večeri). Ktokoľvek z učeníkov mohol s Ježišom zažívať tento druh blízkosti, ale iba Ján si to zvolil. A ako som ďalej študovala, uvedomila som si, že i Pavol, Dávid či Mária - poznali Boha takýmto vrúcnym spôsobom. Zvolili si to, čo je najdôležitejšie.

Robím jedno: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi. Filip.3:13-14

Za tie roky Pavol vyhral mnoho duchovných bojov, avšak stále mal ešte duchovnejšie výšiny, ktoré chcel dosiahnuť. Chcel, aby kresťania prvého storočia vedeli jeho "jednu vec" - bežať a tlačiť sa k Bohu.

Rovnako sa Dávid hnal za svojou "jednou vecou".

Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám. Žalm 27:4

Sam Storms v knihe Pleasures Evermore píše: "Dávid túžil prebývať v Božej blízkosti, aby Ho mohol uzrieť. Premýšľať o kráse a sláve Božej, kochať sa v osviežujúcom svetle a sláve všetkého, čo Boha činí objektom našej lásky, obdivu a zbožňovania. ... výsledky takéhoto vášnivého hľadania Boha sú ohromujúce. Obdivovanie Jeho krásy je nie len neopísateľným pôžitkom a potešením, ale je i hlboko transformujúce. Stávame sa takými, na kým premýšľame, na koho zízame."

Keď sa Marta z Betánie sťažovala na svoju sestru Máriu, že jej nepomáha s prípravou jedla pre Ježiša a Jeho učeníkov, Ježiš jej vraví:

"Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme." Luk.10:41-42

Ježiš tým nepovedal, že Martina služba je nedôležitá, ale poznamenal to, že Márinia voľba sedieť pri Jeho nohách a učiť sa Ho uctievať je tá najlepšia voľba.

Dnes čelím tej istej otázke, chcem si zvoliť to najlepšie? Áno, chcem!

Keď som hovorila o tejto túžbe svojej priateľke, vraví mi: "Linda, nie je to trochu domýšľavé? Takto blízko byť Bohu, ktorý všetko stvoril? Hovoriť s Ním tvárou tvár?"  Ale ja si nemyslím, že je to domýšľavé. Verím, že je to biblické. Preto som sa modlila, Pane chcem Ťa viac poznať, bez ohľadu kam ma to vezme a čo ma to bude stáť. 

Moja cesta

Tí, ktorí poznajú Boha dôverne, často v nás vypôsobujú tento bolestivý smäd po hlbšom poznaní Krista. Sú tým najväčším zo všetkých vplyvov, ktoré vyprovokujú hlad a jelení smäd po Živých Vodách.

Pred rokmi, keď som stretla Mimi Wilson po prvý krát u nej doma, dali sme si spolu chutný obed, pretože je znamenitou kuchárkou. Potom vraví, "Poďme spolu uctievať." Čudovala som sa, lebo som nevedela, čo presne chce robiť. Ale Mimi len zapla chvály a padla na svoje kolená. Netušila som, čo bude robiť, tak som urobila to isté. Užívali sme si to sladké ticho, zatiaľ čo hudba jemne hrala. Špekali sme slová úcty, prehlasovali divy a majestát Otca, a ja som po prvý krát mohla nahliadnuť do toho, čo znamená "uctievať Pána v kráse Jeho svätosti" (Žalm 29:2). Mimi ani nevedela, že mi dala môj prvý kurz uctievania.

A že aké to je? Preciťujem pri tom niečo? Vraví o tom vlastne Boh niečo, či môžeme a máme vôbec niečo cítiť v Jeho prítomnosti? Znovu som sa zahrabala do Slova, nájsť si dôkazy sama pre seba. A toto som objavila:

Po prvé. Žalm 89 hovorí, že v uctievaní sa Boh stáva našou realitou. "Šťastní sú tí, ktorí vedia jasať v uctievaní, lebo oni budú kráčať vo svetle tvojej prítomnosti Pane." (v15)  C.S.Lewis (autor Cestopisov Narnie) zápasil s myšlienkou, že Boh chce byť zbožňovaný a chválený. Nevedel pochopiť, prečo chce byť centrom našej pozornosti a náklonnosti. Avšak pochopil, že "Boh v procese, keď je uctievaný, tak práve prostredníctvom Svojej prítomnosti komunikuje s človekom."

Po druhé. Žalm 63 ide ešte ďalej. Učí, že uctievanie dokáže nasýtiť našu vyprahnutú dušu. Dávid napísal: "Bože, ty si môj Boh! Hľadám ťa za úsvitu, moja duša prahne po tebe. Po tebe túži moje telo ako suchá a pustá zem bez vody. Tak ťa chcem uzrieť vo svätyni, aby som videl tvoju moc a slávu. Veď tvoja milosť je lepšia ako život, moje pery ťa budú velebiť. (1-4) Božia prítomnosť tak premáha Dávida, keď uctieva, že Ho chce velebiť každým svojim dychom.

Po tretie. Žalm 16, Dávid v ňom hovorí, že spokojnosť jeho duše prichádza z poznávania prítomnosti Božej: Dávaš mi poznať cestu života, plnosť radosti v tvojej prítomnosti. Po tvojej pravici je večná blaženosť. (v.11) Premýšľaj o tom, čo Dávid hovorí. Boh nám chce dať takú radosť, ktorá nekonečne presahuje všetky ostatné radosti spojené dohromady, a ktorá má moc i potenciál uspokojiť, naplňovať a ohromovať nás.

Aspekty uctievania

Jedna žena mi na konferencii vraví, " Linda, bola som nadšená, že som mohla prísť na túto konferenciu, lebo sa chcem naučiť žiť život zámeru, spokojnosti a viery, ale nechápem prečo hovoríš o uctievaní. Spievanie nie je úplne moja obľúbená činnosť." Možno aj pre teba, ako pre Mindy je uctievanie hlavne chválenie piesňami. Pamätám si, že voľakedy som mala rovnaký názor. Myslela som si, že uctievanie je tá prvá časť nedeľných bohoslužieb. No mýlila som sa. Lebo uctievanie je ako mnohostranný diamant.

Keď som sa o uctievaní chcela naučiť všetko, čítala som od Genesis po Zjavenie a prosila som Boha, aby ma učil On. Učil ma roky a priviedol ma k prekvapujúcemu záveru:

Uctievanie nie je len špecifický akt, ale je to aj životný štýl.

Je to špecifický akt sklonenia kolien a vyznávania, "Svätý, svätý, svätý." A je to životný štýl sklonenia svojho života a žiť život "svätý, svätý, svätý." Je to moja reakcia lásky na k Tomu, ktorý dal všetko. Čo môžem dať ja? Čo môžem každý deň urobiť?

Ja skláňam svoje kolená.

Skláňam svoje slová.

Svoje postoje.

Svoju prácu.

Čas svojho čakania.

Moju bolesť.

Moju vôľu.

Skláňam sa iba Jemu.

Boh ma zmenil zo služobníka na uctievača. Znamená to, že už neslúžim? Nie. Dokonca slúžim ešte viac, ale moja služba plynie z iného miesta - zo srdca nasiaknutého Božou prítomnosťou.

Čo je uctievanie?

• Je to, čo robia anjeli
• Je to, čo chce od nás Satan (aby sme uctievali jeho namiesto Boha)
• Je to hlavnou témou Biblie.
• Je to dôvod, pre čo sme boli stvorení
• Je to to, čo nás privádza do Božej prítomnosti

Nedá sa len pár slovami vystihnúť všetko, čo som sa naučila, preto som napísala túto knihu. Pridáš sa ku mne na tejto ceste? Chceš, aby sa tvoj život zmenil? Staň sa uctievačom. Chceš poznať Božiu prítomnosť? Staň sa uctievačom. Túžiš po hlbokej, uspokojujúcej blízkosti? Staň sa uctievačom.

Izaiáš 55

1 "Poďte všetci smädní k vode! Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte, poďte a kupujte, kupujte zadarmo bez platenia víno aj mlieko. 2 Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb, a vašu robotu za to, čo nenasýti? Pozorne ma počúvajte a budete jesť dobroty, vaše hrdlo si v hojnosti pochutí. 3 Nakloňte si uši a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu, preukážem milosrdenstvo prisľúbené Dávidovi. 4 Hľa, urobil som ho svedkom pre ľudí, ich kniežaťom a vládcom. 5 Hľa, privoláš národ, ktorý nepoznáš. Národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe, kvôli Hospodinovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil."6 Hľadajte Hospodina, kým sa dá nájsť, volajte ho, dokiaľ je nablízku.7 Bezbožný nech zanechá svoju cestu a hriešny svoje zmýšľanie. Nech sa vráti k Hospodinovi a on sa nad ním zmiluje; k nášmu Bohu, lebo on veľa odpúšťa. 8 "Veď moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty," znie výrok Hospodina. 9 "Lebo ako nebesá prevyšujú zem, tak prevyšujú moje cesty vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. 10 Lebo ako padá dážď a sneh z neba a nevráti sa ta, ale zavlaží zem, zúrodní ju a dá jej vyklíčiť, vydá semeno na siatie a chlieb na jedenie, 11 tak sa stane s mojím slovom, ktoré mi vyjde z úst. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal." 12 Preto vyjdete s radosťou a v pokoji vás vyvedú. Vrchy a kopce budú pred vami s radosťou plesať a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami. 13 Namiesto bodľačia vyrastie cyprus, namiesto pŕhľavy vyrastie myrta. Bude to na slávu Hospodinovho mena, na večné znamenie, čo sa nepominie.