Z knihy "Aké to je so mnou žiť?"

Čítam zas parádnu knihu na moje obľúbené témy :) , len znovu v angličtine :( . Volá sa že "What´s it like to be married to me?" (Aký je manželský život so mnou? či Aké je to žiť so mnou?) Linda Dillow sa pýta nebezpečné otázky, veľmi úprimne na ne odpovedá a zároveň píše príbehy desiatok žien.  Čo to povyberám a poprekladám, ako mi čas dovolí. Dnes to bude príbeh Michelle a Josha, ktorý nebude dlhý, no je to o to intenzívnejšie posolstvo prerodu jednej nešťastnej duše.

Josh a Michelle boli svoji už niekoľko rokov, keď sa Michelle začala cítiť nešťastná a depresívna. Vydávala sa s predstavou, že jej muž naplní jej potreby lásky, prijatia a pocitu bezpečia. Myslela, že si vezme niekoho, kto bude vždy na jej strane, bude ju zbožňovať a rozumieť jej.

Nestalo sa tak. Bola zmätená, frustrovaná a nahnevaná. A tak si vraví, že možno ak sa bude viac snažiť, zmení sa to. Začala mužovi kupovať darčeky, nechávala zaľúbené lístočky, vysvetľovala mu čím sa cíti milovaná, ešte k tomu aj schudla, robila všeličo možné, aby si získala jeho pozornosť. No nepomohlo to. Konfrontovala ho s plačom, s krikom, že sa proste necíti milovaná, no odozva neprišla.

To čo jej následne Boh zjavil bude verím, že pre vás veľmi povzbudzujúce, ako aj pre mňa. Píše mi tento mail:

Veľmi živo si pamätám to poobedie, keď som prišla k záveru, že buď ma Josh nechce alebo nevie milovať tak, aby som to cítila. Proste sa to nestane. Zúrila som na Boha. Vyčítala som Mu, že predsa od deviatej triedy sa modlím za svojho muža, snažila som sa ísť po Božej ceste každým jedným krokom. A Boh predsa najlepšie vedel, ako veľmi sa potrebujem cítiť milovaná. A toto mi urobí? Pamätám si, že som od hnevu trieskala do postele a plakala. Ako som tam sedela, začalo mi byť jasné, že niekto sa bude musieť vzdať v tomto našom spore medzi mnou a Bohom. A zdá sa, že to budem musieť byť ja.

Viem, že Boh žiadal odo mňa zmenu. Potrebovala som dať všetky tie potreby a túžby Jemu, ako obeť, a dôverovať, že On ich naplní, akokoľvek si zvolí. Je to ľahké takto povedať, no takmer nemožné urobiť. Mala som pocit, že Boh chce, aby som si doslova vyrezala srdce zaživa, a dala Mu ho. Celý život som žila a túžila som len po jednom - byť milovanou. Vzdať sa tejto túžby, bolo ako vzdať sa života. Bolo to ako zomrieť. Ležala som na posteli a plakala a plakala, kým som nebola totálne vyčerpaná, fyzicky aj psychicky.

Potom mi to začalo svitať. Začalo mi dochádzať, že presne toto v praxi znamená zaprieť samú seba a nasledovať Krista. Toto je ono - takto sa stráca život pre Neho (Mat.16:25). A tak som si sadla a spísala všetko, čoho sa chcem vzdať a odovzdať to Bohu. Spomeniem pár vecí z toho zoznamu. Odovzdala som svoje presvedčenie:

• že moje manželstvo by malo byť zdrojom môjho bezpečia.
• že moje manželstvo by malo úplne naplniť moju potrebu lásky.
• že moja emocionálna zrelosť, naplnenie a šťastie je Joshova zodpovednosť.
• že Joshova emocionálna zrelosť, naplnenie a šťastie bola je zodpovednosť.

Po tom, ako som to všetko vliala do denníka, po prvý krát za posledné týždne ma zaplavil pokoj aj radosť. Dokonca mi to bolo aj humorné. Napísala som, "Je ešte niečo Bože, čo by si chcel? Keďže tu na hrudi mám otvorenú sekciu?"

Keď pozriem späť roky dozadu, ako sa toto udialo, musím povedať, že to bol bod obratu v mojom živote. Moje poslanie v manželstve sa zmenilo z naplňovania svojich potrieb na dovolenie Bohu, aby ma naučil, ako milovať Josha. Urobila som to z poslušnosti voči Bohu a z túžby robiť, čo sa Jemu ľúbi. A musím povedať, že to bolo veľmi ťažké. Rozhodnúť sa niekoho milovať je niečo, čo človek musí urobiť v najhlbšom vnútri. A nikto mu za to nezatlieska: "Wow, Michelle, si super, spravila si niečo tak nesebecké." Nikto na svete nevie, aké je ťažké rozhodnúť sa milovať v takých situáciách, nikto iba sám Boh.

Naučila som sa a stále sa učím, ako dávať Bohu svoje potreby a dôverovať, že On ich naplní. A On ich skutočne napĺňa prekvapivými spôsobmi. Tiež sa učím, že keď milujem Josha, bez tlaku, bez toho, aby som mala na neho očakávania, Boh učí jeho, ako milovať mňa a naplňovať moje potreby.

Filipanom 2:3-4 parafrázované na manželstvo vraví:

Nerobte nič zo sebeckosti, či povýšeneckosti, ale s pokornou mysľou nech každá manželka považuje svojho manžela za dôležitejšieho od seba, nehľadiac len na vlastné potreby a záujmy, ale aj potreby a záujmy svojho manžela.

(Pôvodný verš: Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.)

.... čoskoro ďalší príbeh