Wesley to zvládol už ako decko...

V marci si vravím, že apríl už bude určite menej stresový, no zrazu je máj a do konca júna to vyzerá, že toho bude ešte tri krát viac. Povinností sa nijako nedá zbaviť, nedajú sa vyhodiť z balkóna, a tak človek len dúfa, že nezabúda aspoň na to najdôležitejšie. Lenže čo keď aj toho najdôležitejšieho je toľko, že na nič iné neostáva energie? A nie týždne, ale mesiace. Dokonca aj ten facebook sa mi zdá hrozne otravný. S nikým sa nestíham stretnúť, nič písať, nič tvoriť, ani trochu cvičiť nech to brucho dám do leta dole ... aaaatď atď.  No proste momentálne moja akákoľvek "sebarealizácia" musí hibernovať (spať dakde v hustom lese, dole v brlohu, čakajúc na svoju vytúženú jar). Aj keď píšem tento článok, tak netuším kedy ho vôbec dokončím. Mám ich začatých ďalších päť, no neviem ich dostať do konečného stavu.

Aj by som sa ľutovala naďalej, no niečo vo mne rezonuje. "Niečo" čo  prekvapivo neprikladá tým mojim "srdcervúcim" dôvodom až takú ohromnú dôležitosť (aby som urobila scénu).

Totiž v posledných mesiacoch som si pridala jednu nenáročnú "disciplínu". A mám taký silný dojem, že vytvorila v mojej hlave akúsi ďalšiu membránu proti vpúšťaniu zbytočností (a tiež rôznych "blbých pocitov"). Nie je žiadna novinka, že všetko padá a povstáva v hlave, že tam sa odohráva boj: vpustím - nevpustím, vypustím - nevypustím, ale povedzme si narovinu  - kto si dnes vedome tú svoju hlavu trénuje?

Mnoho životopisných príbehov o úžasných Božích mužoch či ženách hovorí o tom, že okrem modlitby a čítania Písma, sa Slovo učili spamäti. Toto neskutočne obdivujem, ale zároveň som to vždy považovala za nedosiahnuteľný cieľ. Že také niečo dokážu len velikáni. Ja určite nie. Ešte tak zrýmované Žalmy pre deti, no ale Pavlove listy? Nepoznám nikoho kto recituje Pavlove listy. Keď však tak tuho nad tým rozmýšľam, ako je možné, že v minulosti sa to ľudia dokázali naučiť? Taký John Wesley už ako dieťa vedel citovať celé kapitoly.

A tak spolu s Terkou P. (pastorkou z Čiech) sme sa povzbudzovali k tomu, že by sme to mali aspoň vyskúšať. Ona začala tak, že si olepila kuchynskú linku všelijakými veršíkmi :)

Mojim snom vždy bolo vedieť spamäti list Jakuba. Ten je pre mňa jak vyšitý. Vždy sa vidím v každom verši. Takže pre mňa sa Jakub 1 stal mojim prvým "orieškom". Rozdelila som si kapitolu na tri časti. Prvú som si nacapila na nástenku, na ktorú v škole čumím každú prestávku, aj doma k posteli a do kabelky. Ale bifľovanie neznášam, fuj, existujú aj iné spôsoby. Veď ponáhľať sa nikam netreba,  nech mi to trvá aj celý rok.... A tak som si dala taký zvládnuteľný cieľ - každý deň si prečítať danú pasáž (tretinu z kapitoly) s porozumením jeden krát (s porozumením - čiže budem premýšľať nad každou vetou čo čítam, čo mne trvá tak cca 5 min.)

Nikdy pred tým som neprečítala jednu pasáž toľko krát, kým som si to začala pamätať. Ale na moje prekvapenie, to bol vždy zážitok. A čo ma udivilo ešte viac, tie slová sa vznášali nad každým jedným dňom a menili moje myslenie v úplne bežných situáciách. Boli zrazu oveľa bližšie. Stali osobným mentorom pre moje srdce, moje ústa a činy. "(Slovo) Preniká až po oddelenie duše a ducha" ako je to v Židom 4:12 - a to aj uprostred únavných a ubehaných dní. Duch Svätý so svojou realitou akoby mal možnosť lepšie preniknúť k mojej obyčajnosti, k mojim zvykom, rozhovorom, myšlienkam.... Ozaj som netušila, že to bude také intenzívne. Ten rozdiel, medzi tým keď sa nasilu snažím veci opraviť a keď Boh nežne orezáva suché konáre môjho života, je neporovnateľný. Moc Slova je ohromná. A ohromuje ma stále viac. Wow...

Hoci mi celá prvá kapitola trvala asi 4 mesiace, no bolo to tých najlepšie investovaných 5 minút denne. Týmto mojim tempom zvládnem celú knihu Jakuba za rok a pól. Paráda!

Pridáš sa? Ver mi, je to miliónová investícia - v duchovnom ponímaní. A zaberie ti len pár minút denne....

PS: Je november 2018 končím a končím 4 kapitolu Jakuba. Do konca roka možno dám aj poslednú piatu. Ide mi to oveľa rýchlejšie, ako som predpokladala, mozog sa mi dajako lepšie rozbieha. Som z toho tak nadšená, že ani neviem ,čo mám povedať.  Čím ďalej sa Slovo učím, tým ho chcem ešte viacej, lebo je famózne. 

PS2: Je november 2019 a končím s mojou druhou vysnívanou métou - Kázňou na hore (Matúš 5,6,7), ktorú som sa učila celý rok. A mám už  ďalšiu - Efežanom. Milujem, milujem, milujem SLovoooooo