v Zasľúbenej zemi

Zvyknem si sem tam námatkovo kontrolovať svoje články a opravovať gramatické chyby. Furt ich tam nachádzam viac než dosť. Vravím si, idem skontrolovať svoj úplne prvý článok. Nuž ale začítala som sa a priznávam, že tie gramatické chyby som znovu akosi odflákla. A normálne som samú seba povzbudila človeče. Potrebovala som si znova si pripomenúť, že čo je najdôležitejšie. Dnes viac ako kedykoľvek pred tým si chcem pripomínať Božie nemenné Pravdy a Konštanty. Takže nech sa páči "re-air episode :) "

"Ak by som dnes stratil nádej Bože, pripomeň mi prosím Ťa, že Tvoje plány sú lepšie, než moje sny." (neznámy autor)

Milujem tento citát, aj keď už neviem presne odkiaľ ho mám. Je o tom, že človek stále tak trochu korčuľuje medzi otázkami, "Idem správne?", "Dejú sa veci tak, ako majú?" "Snažím sa správne?", "Moje sny verzus Tvoje plány - je v tom veľký rozdiel?", "Mám svoje túžby dobre vyvážené? Si ich centrom Ty alebo Ja?"

.... vtedy mi často na myseľ príde jeden príbeh. Počula som o Mojžišovi také krátke zamyslenie, ktoré sa mi stalo takou veľkou neónovou dopravnou značkou pre smerovanie toku nezorientovaných myšlienok. Totiž aj Mojžiš mal sen - vojsť do Bohom zasľúbenej zeme a voviesť tam i celý Boží národ. Hádam ani neexistuje cnostnejší sen, než ten Mojžišov. A musíme uznať, že pri toľkom trápení, čo on mal s ľuďmi si ho aj zaslúžil. Počnúc od nervy drásajúceho východu z Egypta, cez nekonečné naťahovanie sa s Izraelitmi, až po osobné kolapsy, keď niečím tresol tak, že aj samy nebesá zmraštili čelo. Vravím si - to je teda dobre ťažká cesta za snom....a ináč, vošiel tam on vôbec?" Kto pozná tento príbeh tak vie, že Mojžiš zomrel skôr, než tam on i celý Izrael vošiel. Človek zostáva zaskočený, nedáva mu to zmysel. Možno sa niekde vynorí i otázka.... Stálo mu to vôbec za to?

Povrchným zhodnoteným Mojžišovho života (a často i toho svojho) ostávam v smutnom rozčarovaní. Toľko lopotenia .... a ... čo z toho? Ale chváááááála Bohu, že On je Bohom nesmiernych hĺbok! Viem, že pointu nenájdem nikde na povrchu.

Pravda je totiž taká, že Mojžiš svoju "zasľúbenú zem" našiel už dávno pred tým, než do nej Izraeliti vkročili. Našiel ju na hore Sinaj. Tá bola miestom, kde sa osobne stretával s Bohom. Tvárou v tvár, ako s najlepším priateľom. Odtiaľ schádzal tak plný neba, že žiaril ako neón. Bolo to niečo úplne mimo zeme. Ďaleko od ľudských intríg a predháňania sa, mimo chaosu a starostí, pod ktorými sa lámu chrbty i chrbtové kosti. Skutočne chodil na miesto, kde sa stretával a zhováral so živým Bohom, a Boh s ním. Odtiaľ, a jedine odtiaľ sa vracal uschopnený pokračovať vo svojej pozemskej úlohe (ktorá bola mimochodom tou najväčšou v Starom zákone). Áno... a takto to dáva celé zmysel. Lebo takto má rovnakú šancu chudobný i bohatý, silný i slabý, otrok i slobodný, veľký i malý, európan či afričan, veriaci žijúci medzi radikálnymi muslimami i veriaci žijúci v najkresťanskejšej krajine ..... úplne každý môže vstúpiť do svojej predsiene neba, zasľúbeného odpočinku, do Zasľúbenej Zeme, ktorá nám bola vydobytá skrze obeť Pána Ježiša Krista. Nie len Mojžiš, ale VŠETCI môžeme. Nie je to tá najväčšia príležitosť, akú človek vôbec v živote môže dostať?

... naša duša môže prebývať v zasľúbení dlho dlho pred tým, ako doň vkročí naša noha.

Známy Žalm 37:4 hovorí, že "Kochaj sa v Hospodinovi a dá ti žiadosti tvojho srdca." - Miluj Božiu prítomnosť a tá zmení tvoje túžby tak, že Boh bude najväčšou žiadosťou tvojho srdca, a ty budeš konečne šťastná.

A tak verím, že či sme v období keď si plníme svoje sny, alebo sa nám práve rúcajú - v konečnom dôsledku v tom nie je veľký rozdiel. Pamätáš? Život je len para. Tak nech tá para žiari ako neón. Ak v každom období je Kristus mojim centrom, Jeho prítomnosť sa stáva mojou Zasľúbenou zemou. Potom bez ohľadu na vonkajšie okolnosti, sa na nebi i na zemi uskutočňuje môj najväčší sen - JEHO PLÁN.

Z augusta 2016 (pôvodný názov "Ako neón")