V ktorom tíme si ty?
Akú rolu myslíš, že hrá v duchovnom živote disciplína? Vraj, ak necítim "pudenie" Ducha Svätého, tak nemá zmysel niečo robiť.
Jedna moja drahá priateľka mi napísala túto otázku takže odpovedám takto verejne, lebo viem, že pre mnohých to môže byť španielska dedina. Ľudia sa často pýtajú: Je potrebné nútiť sa každý deň do čítania Biblie, aj keď nemám chuť, čas, energiu? Mám sa modliť, keď sa vôbec necítim naladená? Sú duchovné disciplíny vôbec pre mňa, keďže vôbec nestíham im dať toľko času, aby to malo zmysel? Mám ich robiť, aj keď necítim nutkanie Ducha Svätého? atď.
Aby sme si objasnili, čo sú to tie duchovné disciplíny, tak laicky, sú to PRAVIDELNÉ aktivity, pri ktorých sa venujeme výhradne Bohu (Jeho poznávaniu a príprave na to byť Jeho nástrojom). V zásade sú to: modlitba (uctievanie, pokánie,prosby, prímluvy), čítanie Slova (rozjímanie, študovanie, učenie sa spamäti), pôst (krátkodobý, dlhodobý, čiastočný). Zdôraznila som "pravidelné", lebo ak niečo robím len z času na čas - je to skôr moja snaha a túžba po Božích veciach, ktorá však nie je skalopevne zapracovaná do režimu dňa (rovnako ako u športovcov ), a tak je túžba udusená starosťami a všetkým možným (Marek 4:19). Žiaľ však reálne takto funguje väčšina veriacich - v sínusoidách.
Že ako to môžem tak povedať? Roky sa na to ľudí pýtam. Chcem zistiť, kde je kľúč k tomu, aby ľudia nielen chceli, ale naplno žili pre Ježiša a mali aktívny, organický, rozvíjajúci sa vzťah s Bohom.....
Raz mi jedna vedúca sestra vraví: "Nemyslíš, že chceme od ľudí veľa? Tráviť denne hodinu s Bohom - veď bežní ľudia na to nemajú čas. Ja som hádam ani nestretla nikoho, kto to naozaj praktizuje. Niekedy mám pocit, že je to utópia...."
Aj ty máš tento názor? Že je to nanajvýš pre tých, čo sú zamestnaní v cirkvi, alebo tam vedú niečo? Že pre bežných pracujúcich ľudí, čo majú doma deti, kopu povinností, tlak sveta a systému, je to proste príliš?
Vedome či nevedome zdieľajú mnohí práve
tento názor. A je mi ľúto, že to musím tak povedať, ale tento názor je
scestný a je bodliakom v cirkvi. Vyplýva z odtrhnutia od reality, áno reality, nie tej čo vidíš očami, ale od duchovnej reality - od
toho, čo Nový Zákon učí o tom, ako má bežný človek žiť. Existujú trendy,
ktoré neberú Nový zákon ako celok - opúšťajú kmeň a vyberú si sympatickú vetvu a urobia z nej
pseudo-dogmu, ako napríklad: "Budem sa modliť, až keď budem
vnímať, že ma Duch Svätý k tomu vedie." Vyzerá to hrozne sväto, človek
by si myslel, že urazí Ducha Svätého, ak by povedal, že to nie je biblické. Lenže to JE nebiblické. Biblia učí, že duchovné disciplíny sú náš mandát, východiskové zadanie, základná náplň
práce!!! Napísaná čierna na bielom, podpísaná krstom a spečatená Duchom
Svätým. Alebo je niekto tak nechápavý, že
sa bude zamestnávateľa neustále pýtať či má robiť to alebo ono, ak to máme v popise
práce? Alebo to spraví, len ak mu to šéf osobne povie? Veď pri takých
svojvoľných zamestnancoch by skrachovala
každý firma. (A každý normálny šéf by ich okamžite vyrazil. Lenže Boh je trpezlivý. A veď je, a nie len trpezlivý, ale aj múdry a aktívny - každý suchý konár čo nenesie ovocie orezáva a hádže na oheň (Ján 15:2 - celá táto kapitola je o neprestajnom žití v duchovných disciplínach).
A čo je rola Ducha Svätého? Tisíc ďalších vecí, na ktoré by sme samy neprišli - nežne podnecuje svedomie, prehovára k našemu vnútru, pretvaruje naše pokrivené myslenie, podlé motívy a mení naše srdce. Nutká nás k skutkom lásky, ochoty, aby sme neboli tak do seba a sledovali, čo Boh robí v našom okolí. On je ten najlepší Radca a Učiteľ. A najlepšie sa mu pracuje s tými, ktorí sú svedomití s úlohami na "papieri", a žijú v ich kontexte. Ten kontext je totiž základom pre správne pochopenie Ducha Svätého, ktorý vždy pracuje práve v kontexte Písma a Novozákonného učenia.
Inak, Pavol často veriaceho pripodobňuje k vojakovi. A hádam asi ani nie je vhodnejší popis toho, aký spôsob života máme viesť. Ako vojak premýšľa? Funguje iba v dvoch rovinách: v období boja bojuje a v období kľudu trénuje. A základný tréning pre duchovného vojaka nie je nič iné ako modlitba, Slovo a pôst.
Je mi veľmi ľúto, že sa všeobecne pristupuje veľmi delikátne k tejto otázke, podobne ako k sexu: "Je to každého osobná vec, čo robí a nerobí." Hm, keby takto pristupoval plukovník k svojej rote, tak by ju rozmetali za prvým rohom. Alebo ak chce prežiť, uchýli sa niekde do bezpečia, a boj i tréning sa stanú ilúziou. Lenže kto by už chcel byť súčasťou niečoho čo nie je ani mačka ani pes? Možno mi povieš, že ale ako tých ľudí donútiť? Nijako. To nie je o donucovaní, ale o vytvorení kultúry, ktorej každý chce byť súčasťou. Najlepší príklad aký som kedy počula na tému "kultúra disciplíny" je tento:
11 ročný Juraj je celkom dobrý v plávaní.
Osloví ho tréner, či by sa nezapojil k jeho tímu a nezačal spolu s nimi
trénovať. Tréning je vždy ráno 5:30- 7:00 a poobede od 17:00 do 18:00.
Juraj sa pri takej náročnej výzve zháči, nevie čo má povedať, aj by chcel, ale
má pocit, že to je brutálne náročné a proste to nedá. Tréner ho povzbudí:
príď pár krát a potom sa rozhodneš. Keď sa prvé ráno ledva vytrepal z postele
a polomŕtvy prišiel na miesto určenia, jeho 15 rovesníkov tam už stálo pripravených,
nadšených, bolo automatické pre nich tam byť o 5:30, všetko robili tak
prirodzene a synchronizovane, sršala z nich disciplína, sršala z nich
energia, sršalo z nich víťazstvo. "K nim chcem patriť, s nimi chcem
trénovať! V tomto tíme verím, že by som mohol dokázať raz aj zvíťaziť!"
Juraj si okamžite osvojil kultúru svojho tímu a pod vedením výborného
trénera získaval jednu medailu za
druhou. (Taký Martin Mikoláš by vedel o tom rozprávať ... :) - ja čítam presne o takejto mentalite v knihe Skutkov.
Vieš si predstaviť vytvorenie takejto kultúry v cirkvi? Vieš čo by to znamenalo, keby ľudia mali takýto prístup k Božiemu kráľovstvu? Budeš čakať na to, kým budeš mať čas, chuť, nutkanie, vek alebo konečne začneš žiť naplno a navždy Kristu. Ja sa budím a zaspávam z touto myšlienkou - byť v tíme hrdinov zo Skutkov. Nič menej. A daj mi Pane milosť, nech sa pre svojho Vodcu nikdy nedám opiť rožkom alibistov (čo majú na všetko výhovorky). Nikoho sa nútiť nedá. Otázka však znie:
V ktorom tíme si ty?
