Ťahaná do Jeho prítomnosti/z knihy Uhas môj večný smäd/Linda Dillow

Ťahaná do Jeho prítomnosti

Lebo smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. Žalm 107:9

Zažíval to mních v 16. storočí. Zažil to 19 ročný vojak v Bornea počas druhej svetovej vojny. Zažil to misionár na Filipínach v roku 1941. Zažívajú to ženy v 21.storočí. Zažívam to aj ja! Čo je "to"?

Chladný nápoj, ktorý uhasí nášho nepokojného ducha a uspokojí našu smädnú dušu. Odpoveď na náš výkrik po sladkej osobnej intimite. Je to prítomnosť Božia.

Po mnohé roky som túžila zažiť Božiu prítomnosť hlbším a hmatateľnejším spôsobom. Pamätám sa, že po prvý krát čítala Praktizovanie Božej prítomnosti od Brata Lawrenca. Tento mních hovoril o tom, ako kráčal v Božej prítomnosti celý deň. Moja duša zvolala - Áno, toto chcem, toto by som chcela zažívať každú chvíľu môjho dňa! To isté sa mi stalo, keď som prvý krát čítala knihu od Thomas Kelly s názvom Testament of Devotion. Zistila som, že sa dá žiť na oboch úrovniach - na duchovnej i fyzickej naraz. Jeden učený kvakerský teológ povedal, že hlboké uctievanie a modlitba môžu pokračovať v živote človeka, aj keď je zapojený v bežných záležitostiach dňa. Potom, keď som čítala v denník misionára Franka Laubacha,ktorý nesmierne túžil po prítomnosti Božej, ako smädný jeleň čo dychtí po vode, môj duch znovu poskočil.

Hoci som po tomto všetkom veľmi túžila, zistila som, že v skutočnosti ich skúsenosť pre seba neprijímam. Veď predsa Brat Lawrence bol mních, čo žije v kláštore. Kelly bol teológ, čo trávil nekonečné hodiny vnorený do Božieho Slova. A Frank Laubach ten sa vyštveral na jednu horu, kde strávil dva roky hľadaním Božej prítomnosti. Moje myšlienky súperili - asi aj mne by sa lepšie darilo objavovať Božiu prítomnosť, ak by som všetok svoj čas prežila v kláštore, študovaním Biblie, alebo na samote v horách. Lenže to nie je reálny život. Ja mám manžela a štyri deti, o ktoré sa musím starať, upratovať, variť. Mám ženy, ktorým slúžim, píšem. Tak mi prosím povedzte milí páni, ako mám zažívať Božiu prítomnosť pri praní špinavých ponožiek?

Takže otázka v mojom vnútri znela: Chcem, čo majú títo muži, no neviem sa k tomu dopracovať. Ako vyzerá žena 21.storočia, ktorá kráča v Božej prítomnosti? Môžem aj ja ako Brat Lawrence, obracať moje myšlienky k Bohu, dokonca aj keď sa práve trápim pri rátaní rodinného rozpočtu? Môžem ako Thomas Kelly žiť v uctievaní Boha, aj keď rozvážam svojich chalanov po krúžkoch? Zažívať sladkú Božiu prítomnosť ako Frank Laubach, aj keď som uprostred stresov pri ukončovaní knihy?

Áno! Vravím ÁNO! Začala som pomaly prichádzať na to, že aj keď som zaneprázdnená činnosťami a povinnosťami, v mojom vnútri rastie potešenie z toho, ako neustále obraciam svoju myseľ k Bohu. Ako k tomu prišlo?

Na začiatku tejto knihy som písala, že tajnou túžbou každého srdca je blízkosť. Tvárou v tvár. Potom som hovorila, že toto vnútorné pnutie môže byť uspokojené skrze uctievanie, čo je vlastné sväté očakávanie, ktoré končí svätou poslušnosťou.

A veľkým prekvapením celého toho bolo to, že uctievanie otvára dvere do Božej prítomnosti, že Jeho prítomnosť je ukrytá v uctievaní.

Skúsenosť s Božou prítomnosťou ďaleko presahuje akékoľvek pôžitky, či zážitky, ktoré môžeme na zemi zažiť. Peter Rowe píše, že je to náš domov. Ďalej vraví, "Nemôžeš oddeliť Boha od Jeho prítomnosti, ako nemôžeš oddeliť moju prítomnosť odo mňa. Božia prítomnosť nie je iba nejaký pocit, ale je to Boh sám. Božia prítomnosť má svoju podstatu, svoj obsah. Tak ako každý duch má svoj obsah - je to veľmi skutočná sféra." (Nie sú to iba nejaké predstavy, či prázdno).

Božie Slovo nám ukazuje, ako Božia prítomnosť vyzerá a čo v nej zažívame:

Radosť (Iza.9:3, Sk.2:28)

Občerstvenie (Sk.3:19)

Odpočinok (Žalm 46:10, Ex.33:14)

Pomoc (Žalm 42:5)

Pôžitok (Žalm 16:11)

Rozprávanie o Božej prítomnosti ma napĺňa očakávaním, preto som tak nadšená z tejto poslednej kapitoly. Ale predtým, ako sa s vami podelím o to, čo ma Boh učí o Svojej prítomnosti, a o radosti, ktorá prichádza z takéhoto druhu osobnej intimity, chcem, aby sme si prečítali všetko, čo sme sa naučili, a zvážili položené otázky.

Kapitola 1 : Písala som o tom, ako bolo uctievanie mojou cestou k objaveniu dôvernej blízkosti. Keď si to čítala, povedala si si: "Áno, Pane, chcem rásť ako uctievač", alebo si povedala: "Nie"?

Kapitola 2: Bola o mojom prebudení a raste v uctievaní, ohromeného údivu a adorácie. "Áno, Pane, nauč ma. Prebuď moje srdce v uctievaní!" bolo tvojou modlitbou, či skôr "Nemám záujem"?

Kapitola 3: Hovorila som o stíšení našej nepokojnej duše. Čo bolo tvojou reakciou? "Túžim objaviť toto stíšenie" alebo "To jednoducho nie som ja" ?

Kapitola 4: Nám ukázala päť mojich zážitkov z uctievania. Čítala si s otvorenými ušami a otvoreným srdcom alebo si bola skôr uzavretá pred tými novými myšlienkami?

Kapitola 5: Keď čítaš o tom, že pokladáš svoj život na oltár ako svoj duchovný akt uctievania, kričí tvoje srdce: "Amen", alebo sa obráti chrbtom?

Kapitola 6: Skláňanie svojich slov ako akt uctievania je tak ťažké! Napriek tomu chceš kráčať touto cestou? Alebo radšej svojou starou?

Kapitola 7: Sklonenie svojich postojov mohlo spôsobiť ešte väčšie zvíjanie sa nášho vnútra. Ale povedala si si, "Áno, Pane, rozhodla som sa mať postoj vďačnosti"?

Kapitola 8: Bola si nadšená, keď si sa dozvedeli, že tvoja práca môže byť uctievaním? Alebo si si pomyslela, že to hlúpy nápad?

Kapitola 9: Skloniť svoj čas čakania môže byť mučivé. Povedala si Bohu: "Moje časy sú v Tvojich rukách", alebo radšej ho máš vo svojich?

Kapitola 10: Ak poznáš bolesť tak vieš, že skloniť ju môže byť neznesiteľné. Urobila si svoje súkromné rozhodnutie skloniť svoju bolesť pred Bohom, alebo si radšej prehodila list?

Kapitola 11: Najhlbším aktom uctievania je skloniť vlastnú vôľu pred Božou. Postavila si Izákovi oltár alebo si si povedali: "To určite nie"?

Prečo ťa prevádzam touto revíziou? Pretože každé "Áno, Pane", ktoré si povedala, každá tajná voľba, ktorú si urobila, aby si sa poklonila svojmu Bohu Otcu, je krokom k dôvernosti s Ním. Pozreli sme sa späť; teraz sa pozrieme vpred na ďalšie kroky a povieme si, ako nás plánovanie stretnutí s Bohom posunie o krok bližšie k väčšej intimite. A objavíme, ako vyzerajú prekvapivé stretnutia, a tiež ako je možné zažívať sladké nepretržité spoločenstvo s Bohom!

Zámerne plánované uskutočňované stretnutia s Bohom

Znie ti plánovanie času s Bohom trochu roboticky? Uberá to z tajomnosti? Ver mi, že nehovorím o žiadnom mechanickom stretnutí s Bohom. Zajtra ráno som si naplánovala stretnutie so Milovníkom mojej duše. Milencom svojej duše. Idem sa s Ním stretnúť.

Prestav si očakávanie

Predstav si dobrodružstvo

Predstav si obdiv a úžas

Chápeš čo tým chcem povedať? Máme tú česť byť v spoločenstve so Stvoriteľom vesmíru! On - Všemohúci, Majestátny - ma pozýva, aby som sa s Ním jedla.

Pozri! Stojím pri dverách a klopem. Ak počuješ môj hlas a otvoríš dvere, vojdem dnu a budeme spolu jesť ako priatelia "(Zjavenie 3:20, NLT).

Možno si rovnako ako ja videla tento verš iba ako pozvanie na prijatie Krista ako Spasiteľa. Lenže ak sa pozorne pozrieš na súvislosti, uvidíš, že tieto slová sú napísané cirkvi. Je to pozvanie na dôvernú, na plánovaný schôdzka s Bohom. To nie je povinnosť, ale potešenie.

Tak, ako sa Pán Ježiš pravidelne chodieval v noci modlievať na horu, aby bol sám so Svojim Otcom, tak ako Dávid každé ráno túžobne hľadal Božiu tvár, tak i ja si chcem spraviť čas, ktorý bude iba pre Neho.

A nie len muži a ženy v Biblii, ale si to ty, čo padáš na kolená a hovoríš: "Pane, nauč ma ťa uctievať!" Si to ty, ktorá sa modlíš, aby si dokázala pokloniť svoj čas čakania pred Bohom. Je to cieľavedomé sa snaženie sa o Neho. Je to zámerná dôvernosť s Ním. Keď máš svoje denné "stíšenie", máš svoju osobnú, súkromnú bohoslužbu.

Pamätám si, že keď som ako mladá uverila, často mi bolo hovorené: "Linda, keby si mala stretnutie s prezidentom USA, neprišli by ste neskoro. No, a každé ráno máš schôdzku s Bohom vesmíru. Môže byť od toho niečo dôležitejšie? " A od tých vysokoškolských čias som začala každé ráno s otváraním Biblie.

Postupom času pre mňa menili moje ranné stíšenia s Bohom z postoja služobníčky do postoja uctievača. Zaznamenala som si tieto stretnutie z posledných týždňov:

• Začala som týždeň tak, že som si obula snehule, vzala som si svoj ipod a išla som na svoju svätú prechádzku po čerstvo napadanom snehu.
• Skoro ráno sa stretávam s Pánom, keď si otvorím Bibliu. Niekedy čítam Žalmy tak, že ich premením na svoju osobnú modlitbu.
• Čakám na kolenách v tichu, nech viem vnímať Jeho hlas.
• Mala som tri modlitebné telefonáty. Bol to iba Boh, ja a moja priateľka.
• Keď jazdím na mojom stacionárnom bicykli, modlím sa pri tom a uctievam.
• Uctievam na spoločných bohoslužbách.
• Keď sa náhodou zobudím uprostred noci, vojdem do svojej pracovne, kľaknem si a uctievam.
• Vždy po tom, ako sa môj jazyk stane divokou šelmou v rozhovore s mojím mužom (či s kýmkoľvek), padám na svoje kolená a vyznávam svoj hriech a prosím, nech ako moje kolená, tak i moje slová sa skláňajú v úcte.
• Keď potrebujem múdrosť do rozhodnutí, do práce, do služby .... zapnem si jemné chvály a očakávam na kolenách v tichu na Božiu múdrosť.

Mojžiš mal 40 dňové stretnutie s Bohom na hore Sinai. Verím tomu, že ten čas v pôste zahŕňal i veľa čakania. Vieme z príbehu, že Mojžiš čakal 6 dní v oblaku, kým ho na siedmy deň Boh zavolal vyššie na horu (Ex.24:16-17). A keď vykročil vyššie, zažil prekvapujúce stretnutie s Jediným Svätým. Uzrel manifestovanú (prejavenú) prítomnosť Božiu.

Ako som zámerne uskutočňovala svoje stretnutia s Ním, začala som vnímať Božiu prítomnosť počas uctievania. A plánované stretnutia otvorili dvere prekvapivým stretnutiam.

Prekvapivé stretnutia

Keď cestujeme na miesto hlbšej intimity s Bohom, On môže ku nám prichádzať rôznymi spôsobmi - nečakanými, postupne odhaľujúcimi, premáhajúcimi.

Ale musíme mať stále na mysli, že

• Tieto prekvapivé momenty nemáme v rukách my ani ich neuskutočňujeme
• Vždy musíme hľadať Boha samého a nie iba zážitok či pocit
• Boh sa rozhoduje o tom, ako sa dá komu poznať, všetci sme iní a preto, nie je niečo viac či menej duchovné.

Zámernom, plánovanom stretnutí vyvíjam iniciatívu ja. V prekvapivých stretnutiach sa nám odhalí Boh. Obe tieto stretnutia vedú do sladkého vzťahu s Ním.

Sladký vzťah

Ostávať

Neprestávať

Upevňovať

Poďme sa pozrieť a naučiť sa niečo od Brata Lawrenca, Franka Laubacha a Thomasa Kellyho, týchto troch mužov, čo roznietili môj počiatočný smäd po Božej prítomnosti. Pochádzali z rôznych krajín i období, no mali niečo spoločné - hlboký hlad po každodennom žití prítomnosti Božej.

Brat Lawrence

Čítala som jeho knihu The Practice of the Presence of God (Praktizovanie prítomnosti Božej) mnoho krát za posledné roky. A vždy môj duch len povzdychol, ach keby som len mala to, čo tento brat. Vždy s takým potešením premýšľal o Bohu, udržiaval si svoju vrúcnu lásku k Pánovi. A v tomto každodennom kráčaní vyslovil niekoľko úchvatných výrokov:

• Nemám žiadnu vôľu, iba tú Božiu
• Mojou pracovnou náplňou je stále ostávať v Jeho svätej prítomnosti
• Mám svoje obvyklé, svoje tiché a svoje tajné rozhovory duše s Bohom
• Mám túžbu, aby Boh vytvoril Svoj dokonalý obraz v mojej duši a aby ma úplne zmenil, nech som ako On
• Túžim iba po Ňom a celý oddaný byť iba Jemu

Tento drahý Brat Lawrence sa chcel zdieľať so svojou vlastnou skúsenosťou s Božou prítomnosťou, no zároveň chcel ostať pokorný, keď o tom hovoril niekomu inému. Poznám človeka, čo 40 rokov praktizoval prítomnosť Božiu a definoval ju takto - je to sústredenie pozornosti duše na Boha, pripomínanie si, že je stále prítomný. Vraví, že takýmto prebývaním v Božej prítomnosti si vyvinul tak sladké spoločenstvo s Pánom, že jeho duch už bez väčšej námahy ostáva v tomto upokojení Božom. V tomto odpočinku je naplnený vierou, ktorá ho pripravuje, aby zvládol všetko, čo príde.

Aj Brat Lawrence šiel po svojej obvyklej praktickej práci prípravy jedla a pri tom vravel Bohu: "V poslušnosti Tvojim prikázaniam sa idem venovať týmto veciam, ale prosím udeľ mi svoju milosť, že by som mohol ostať v Tvojej prítomnosti. Nech sa mi darí s Tvojou pomocou. Prijmi všetku moju prácu a udržuj moju lásku."

6.2. 1691 Brat Lawrence napísal, "Skrze Jeho milosť dúfam, že budem mať tú česť vidieť Ho tvárou tvár už o niekoľko dní." A tak i bolo, pár dní po tom zomrel a do

Najsladšej blízkosti vošiel naveky.

O 200 rokov neskôr, ďalší uctievač túžil ostávať v prítomnosti Božej.

Frank Laubach

Vo veku 45 tento misionár na Filipínach začal svoju púť ostávania v Kristovi. Niekto o ňom napísal, že Laubach žil ten najplnší život, aký kedy Ježišov nasledovník žil. Napísal viac ako 50 kníh, bol známy ako veľký vzdelávateľ moderných čias, no najviac ho preslávili listy z chatrče, ktoré písal na ostrove Mindanao svojmu otcovi:

23.Marec 1930

Testujem túto otázku: Je možné mať kontakt s Bohom celý čas? Vstávať i zaspávať v Jeho náručí, byť prebudený k Jeho prítomnosti? Dá sa to dosiahnuť? Činiť stále Jeho vôľu? Myslieť vždy Jeho spôsobom?

29.September 1930

... Zdalo sa tak úžasne pravdivé, že len samotné privilégium vzťahu s Bohom, je ďaleko viac, ako čokoľvek iné, čo by nám Boh mohol dať. Keď dáva seba Samého, dáva viac, než čokoľvek iné, čo existuje vo vesmíre.

12.Október 1930

Tak veľmi, veľmi, veľmi túžim aby viac ľudí, ktorí sa snažia navždy prebývať v Bohu napísali svoje skúsenosti, aby i ostatní mohli zistiť, ako sa k tomu dopracovali. A myslím, že takéto záznamy by ohromili svet. Veď iba moje vlastné skúsenosti s týmto úsilím (ostávať v Kristovi), ohromujú mňa samého... Celý vesmír sa mi zdá útulným, hoci o ňom viem tak málo. Celý vibruje elektrizujúcou extázou z Boha! Už viem čo znamená byť "opojený Bohom".

Thomas Kelly

Žil v rovnakom období, ako Frank Laubach. Vo svojej knihe A Testament of Devotion chcel slovami zachytiť svoju skúsenosť s prítomnosťou Božou.

Existuje spôsob, ako usporiadať náš mentálny život naraz na viac ako jednej úrovni. Na jednej úrovni môžeme premýšľať, diskutovať, počítať, vybavovať všetky povinnosti života. Ale vo vnútri, za oponou, na ešte hlbšej úrovni, môžeme ostávať v modlitbe, zbožňovaní, spievaní, uctievaní a v jemnej vnímavosti na Božie sálanie.

Keď som po prvý krát čítala túto jeho knihu, moje srdce poskočilo, lebo Kelly pomenoval to, čo som začala zažívať. Plakala som, "Áno, áno, je možné žiť na dvoch úrovniach. Presne to objavujem, ako sa učím žiť život uctievania." Môžem byť vo svojej kuchyni, pripravovať večeru, alebo pracujem vo svojej pracovni, moja myseľ sa venuje vonkajším záležitostiam, moje vnútro však môžem mať obrátené na miesto, kde prebýva Pán, akoby som od Neho vôbec neodchádzala. Och je to prenádherné si byť vedomý neustáleho spojenia ducha s Duchom.

Veľmi dlho som túžila zažívať toto ostávanie v Kristovi, neustále ostávať v spoločenstve ducha s Duchom, a zistila som že sa tak deje, keď kráčam v uctievaní. Zasľúbenia zo Žalmu 89 by ma nemali prekvapiť:

Šťastní sú tí, ktorí počujú radostné zvolanie k uctievaniu, pretože oni budú kráčať vo svetle Tvojej prítomnosti, Pane." Žalm 89:15

Uctievanie je mojou cestou k objavovaniu intimity a blízkosti v Božej prítomnosti. Modlím sa, že by si čítaním tejto knihy mohla povedať, Moja smädná duša je viac a viac uspokojená, ako sa zo mňa stáva uctievač. Želám to tebe i sebe.

A tak ďalej začínam svoj deň na kolenách, pretože iba On je hoden. Milujem Ho, zbožňujem Ho, znovu a znovu skláňam svoj život a každý jeho aspekt. Uctievam a slúžim, ako kráčam vo svetle Jeho prítomnosti. Obraciam svoju myseľ k Nemu a vždy, keď sa mi to darí, nesmierne sa moja duša teší, aj keď ma zavaľujú povinnosti dňa.

Modlím sa

Otče môj, i dnes tak túžim kráčaj v uctievaní pred Tebou,Preto i teraz skláňam svoje kolená, svoje slová, prácu, svoje postoje, časy môjho očakávania, moju bolesť, i vôľu v uctievaní ako moju duchovnú bohoslužbu.