SEBAVEDOMÁ POKORA
Ak by existoval zoznam menej obľúbených biblických pasáží, tak táto by iste bola niekde na vrchole rebríčka:
Žena Grékyňa, sírsko - fénického pôvodu prosila Ježiša, aby uzdravil jej dcéru. "Postav sa do radu" vraví jej, "Deti majú prednosť. Ak ostanú zbytky, dostane sa aj šteňatám." Ona na to, "Samozrejme Pane. Ale snáď nejedia aj psy z toho, čo deťom padá zo stola?" Ježiš bol ohromený. "Máš ty len pravdu! A teraz bež, lebo tvoja dcéra je uzdravená. Démon ju viac netrápiť nebude." Ona šla domov a svoju dcéru našla pokojne ležať. Od tohto dňa nebola trápená nikdy viac." Marek 7:26-30 (MSG)
Predstav si túto minimálne čudnú - pre našu kultúru vlastne úplne neprípustnú situáciu. (Inak vekom zisťujem, že čudné veci vždy do špiku kosti preveria každý môj postoj).
Ježiš akoby ti vraví:
"Je mi ľúto žena, ale toto požehnanie dám len tým, ktorých rodiny mi verne slúžili po celé generácie ... a Ty medzi nich nepatríš."
Šokovala by ťa táto veta? Aká by bola tvoja reakcia? Mňa automaticky napadá:
- tak toto je totálna diskriminácia. Som zhrozená. Neviem čo si mám o tom akože myslieť.
- no pardón - hádam nie som menej, než iní ...
- dovi - dopo - s takýmto uprednostňovaním nechcem mať nič spoločné....
- je to nespravodlivé. Som maximálne sklamaná...
.... stačilo by sa len na chvíľu zamyslieť a krvný tlak by sa nám zvýšil na 180/220 :D
Akí sme na seba citliví, že? Ako z celej duše nenávidíme diskrimináciu, alebo keď z nás náhodou chcú urobiť niečo menej, než si myslíme, že sme. Každý máme svoju hrdosť a s ňou sa neradno zahrávať...
Rátam celé naše ľudské pokolenie do tejto skupiny, pretože proste takí sme. Aj učeníci sa večne preto hádali. Ale reakcia Grékyne sa vyníma zo všetkých šablón, čo sú nám dôverne známe. Dokonca i Ježiš poznajúci človeka skrz na skrz, postojom tejto ženy takmer stratil reč.
Jeho prvotné odmietnutie akoby nemalo vplyv na jej hrdosť. Nepochopila to ako urážku. Jednoducho a bez predpojatosti porozumela tomu, že - áno, Židia či rodiny, ktoré veria Bohu po celé generácie sú požehnané - to je proste tak. Neni na tom čo polemizovať. Okrem toho urážaním sa či závisťou by si aj tak nepomohla. Hodnoty i hlavu mala niekde úplne inde, keďže ťažká choroba jej dcéry navždy poznačila jej život a určila rodine smutný údel.
A tak z jej srdca vytriskne "Jasné, jasné, ja to úplne berem Majstre, veď tak to má byť, ako hovoríš..... ALE .... Aj ja som Tvoja - predsa tie štence pod stolom nie sú susedove! Aj oni potrebujú Tvoj prídel. Nie, vôbec nemusím sedieť za "stolom" - to je to posledné čo má trápi. A neprišla som sa dohadovať, ale prišla som sem preto, lebo JEŽIŠ TY SI MOJA JEDINÁ NÁDEJ!!!"
... tento rázny a paradoxne sebavedomo-pokorný postoj Ježiša zastavuje v čomkoľvek čo sa chystá robiť, a vraví jej niečo ako : "Neuveriteľná ženská, veď tvoja viera by ma prinútila porušiť aj všetky prírodné i principiálne zákony. Ty máš teda kuráž! Tu máš svoje požehnanie! Preskočím tvoju minulosť či pôvod, ako si ty preskočila všetky predsudky a všetok nárok na sklamanie či trpkosť!"
..... no a tak sa jednoducho stalo, že nečakane brilantný postoj tejto neznámej, cudzej, pohanskej ženy primel Ježiša k tomu, aby úplne zmenil jej údel....
VIEM, ŽE AK MÁŠ ZMENIŤ MÔJ ÚDEL JEŽIŠ,
MUSÍŠ ZNOVU MOJE SRDCE ZMENIŤ,
KTORÉ SA EŠTE STÁLE URÁŽA,
POCHYBUJE, POROVNÁVA,
FRUSTRUJE SA, BOJÍ,
V BEZMOCNOSTI SA TOPÍ
- VEĎ SA TI NEMUSÍM PREDSTAVOVAŤ.
ALE TIEŽ VIEM,
A ZA TEBOU CHODIŤ NEPRESTANEM,
KÝM NEZMENÍŠ MÔJ ÚDEL,
LEBO JEŽIŠ TY SI MOJA JEDINÁ NÁDEJ!