nie je bruško ako bruško... 

Prezri si svoje brušká. Nie tie okolo pásu, ale tie na prstoch :) Okrem toho, že sa na nich nachádza Božia pečať našej jedinečnosti, veru je tam ešte jedna unikátna vec. Na končekoch svojich prstov nosíme také, nazvala by som to, že "neviditeľné zázračné vlákna" - akési transportéri lásky. Nežným dotykom, pohladením, dokonca bez akéhokoľvek slova dokážu v tom druhom umlčať strach či obavy a rozozvučať pieseň, ktorú skrze nás spieva duši sám Boh: " Si ľúbený! Si prijatý a vzácny! Máš tu svoje miesto!" ...   a naopak, absencia láskavého dotyku má rovnaký účinok na ľudí, ako tmavá chladná pivnica. 

Ak niekto blízky stojí pri tebe, skús ho/ju pohladiť po tvári alebo len tak objať. Len tak. Nie za odmenu, ale iba tak, z lásky. A sleduj ten výraz tváre.  A to ešte ani  netušíš, čo tvoj dotyk spôsobuje v duši.... 

Preto si skús ešte raz pohladiť svoje brušká. Vnímaš aké sú citlivé? Ako je im neha prirodzená? Vraj nežný dotyk dokáže zastaviť i rozvášnený hnev človeka. Ako? Tak, že tupý rachot myšlienok volajúcich "Krivda! Nechcem! Nebudem!" pomaly prezvučí pravidelný rytmus tichej melódie, znejúcej na strnulých strunách duše, "Aj keby bolo čokoľvek, ty si stále milovaný! Nie si v tom sám! Nemaj strach!" Hoci nepovieme ani slovo, táto pieseň sa predsa prediera srdcom.

Neviem ako, ale môj štvor ročný syn pozná toto tajomstvo. Stáva sa, že keď vidí, ako to vo mne začína vrieť a už už idem vybuchnúť, príde ku mne a jemne ma pohladká po ruke. Alebo po bruchu či po tvári, ak na mňa dočiahne. "Ľúbim ťa mami" povie potichu. V tom momente je hnev preč. Tá nežnosť jednoducho ovládne moje srdce. Chcela by som byť takýto macher v redukovaní rodinného stresu....

Dotyk, objatie, pohladenie... všetko je zdarma. Na dosah ruky. Žiadna veľká drina. Tak ľudské a tak nebeské zároveň. Boh vložil ochutnávku neba práve do prostriedku týchto jednoduchých prejavov lásky.

Nauč nás Pane,

používať naše dlane,

nech cez nich plynie požehnanie.

A keď sa čokoľvek stane,

Chyť nás za ne,

Aby sme dobre porozumeli,

Akým zázrakom sú nežné dlane.

Zlý využíva svoju nekonečnú vynaliezavosť, aby nás zbavoval tohto daru, keď nám i našim deťom venoval úplne inú "dotykovú" zábavu - nech brušká unaví, nech ich len navždy zamestná. Techniku nezastavíme, no môžeme učiť vlastným príkladom a neúnavným dokazovaním, že to úplne najkrajšie na celom svete je moment, keď práve lásku dávame a prijímame.