Prekliata púšť?

Niektorí sú tak šikovní a preto obdivuhodní, lebo vždy vedia urobiť čo je rozumné, správne či výhodné. No ale čo s nami ostatnými, ktorí spolu s Mojžišom zdieľame jeho mediánsky komplex? : Nemal/a by som byť náhodou niekde inde? Robiť niečo iné? Nejak inak? Idem správne? Kto vlastne som? O čom to celé je? Do čoho ma to vlastne Boh povolal? Bolo to dávno, už ani neviem presne ... 40 rokov Mojžiš strávil na mieste, ktoré bolo akoby mimo celého kontextu jeho životného príbehu. V Egypte sa to síce pokašlalo, no bolo nutné až také zdržanie uprostred akoby ničoty? Nad čím asi Mojžiš rozmýšľal po celý čas? Je to len o pasení oviec a dožití v tomto nomádskom kmeni, ktorý nemá vyššie poslanie, než zohnať si potravu a prežiť zo dňa na deň? Kde to som? Kto som? - vychovaný ako Egypťan, potom že vraj Žid, ešte k tomu záchranca a teraz tu medzi úplne cudzími ľuďmi.

Jeho život sa akoby úplne zastavil na jednom bode. Na jednom bode 40 rokov.

Všetci poznáme tú druhú veľkolepú polovicu príbehu s dramaticky rýchlim spádom. Muchy, žaby, kobylky, vredy, anjel smrti, útek, ohnivý stĺp a potom ten najslávnejší v okamihu postavený vodný svet .... Ale mne aj tak nejde do hlavy- aký druh metamorfózy sa dial v Mojžišovom živote, že musel trvať tak DLHO?

Roky idú a uvedomujem si jednu vec - Boh pracuje v inom časopriestore. V akomsi viacdimenznom (naraz sa v ňom odvíja minulosť, prítomnosť, budúcnosť). Tento náš aktuálny svetový čas akoby nebola pre Neho tak dôležitá konštanta. Minimálne nie tak, ako pre nás. Rovnako, ako aj ostatné vonkajšie hodnoty, podľa ktorých si meriame životy, nie sú pre Neho tak smerodatné. On udáva smer a tempo diania na základe odlišných, hlboko skrytých, neviditeľných elementov.

Moja vlastná osobná mediánska púšť odhaľuje niečo, čo chce byť neviditeľné a dokonca i môjmu vlastnému oku. Tam pod nánosom mojich nemožne-možných skúseností, pocitov, myšlienok, ilúzií, realít, nádejí i sklamaní, tam v hĺbke mojej bytosti, kde sídli láska k Bohu, túžba po Jeho blízkosti, neskonalá túžba žiť pre Neho .... presne na tom istom neviditeľnom mieste sídli zároveň aj moja neskonalá túžba po uznaní, túžba urobiť niečo veľké, dostať za to nobelovu cenu a zomrieť s pomníkom s nápisom - táto zmenila svet. Áno tam dole, hlboko kde nikto nevidí súperí Božia neuveriteľná láska, ktorá nechce nič nasilu, ktorá sa nenúti, ktorá sa dáva, miluje ma vždy a bezpodmienečne - táto milujúca Láska láskou súperí s mojou súkromnou tajnou agendou, ktorej palivom je moja vlastná dôležitosť. Srdce sa mi láme samo nad sebou, no ako sa snažím, nedokážem sa tohto hendikepu zbaviť len tak lusknutím prsta, vytrhnúť ho ako pokazený zub. Sú lepšie dni, sú horšie, ale je to niečo tak hlboko v mojej identite, že možno ani 40 rokov mi bude málo.

Mojžiša síce neviem diagnostikovať, neviem povedať akým bol pred tým. No POTOM od Boha dostal (ľudsky nedosiahnuteľný) titul: "Mojžiš bol NAJPOKORNEJŠÍ zo všetkých ľudí na zemi" (Num. 12:3) . Najpokornejší? Ako sa takým mohol stať?  Z tejto rovnice mi vychádza jediné - že to bola práve mediánska púšť, ktorá ako kliešte v rukách Kováča vykula z neho neuveriteľný nástroj.  Tam v mediánskej púšti, kde skončila legenda o veľkom záchrancovi, kde utíchli všetky proroctvá, kde ostal len ako obyčajný muž, s obyčajnou rodinou, medzi obyčajnými ľuďmi, obyčajnou prácou, na obyčajnej pustatine.... tam zrazu zjavuje jediný NEOBYČAJNÝ. Avšak prichádza až vtedy, keď Mojžiš na svoje celoživotné poslanie nedokáže povedať nič iné ako:

Ja? To určite nie. Také niečo nezvládnem. Ja nie.

... už žiadne vlastné ambície, žiadna sofistikovaná stratégia, žiadne hrdinské supermanstvo. Už len obyčajné - nemám na to. A čo na to Boh?  (Ako vždy) Prekvapivé a prevratné:

"Môj drahý Mojžiš, toto nie je o tebe, o tom kto si ty. TOTO JE MNE, O TOM KTO SOM JA."

Prišlo to rachotom ako drtivý dopad - BOŽIA IDENTITA. Ako blesk z neba - jedna odpoveď na všetko. Wow. Po 40rokoch straty tej vlastnej to bol jediný pevný bod, ktorý sa nemusel opierať o jeho vlastný neúspešný život. Mojžiš už nemal čo stratiť, nemal seba, ktorého by mohol stratiť - bol pripravený.

Ako by sa mohla spustiť lavína Božej intervencie, ak by nebolo tej "prekliatej" mediánskej púšte? ...nijak.

A preto aj ja nemôžem inak, než na veľké váhy cenností položiť tú svoju mediánsku púšť. Je vlastne pokladom môjho života. Božou metamorfózou, ktorá nech trvá koľko chce. Drží ma pred niečim oveľa horším, než sú nejaké neúspechy či nezapadajúce črepy života. Drží ma pred absolútnou vládou vlastných padlých ambícií. Pred dominovaním môjho (a to len ja viem ako chabého) ja. Je to milosť, ktorá vyčkáva a nekonečne miluje, kým mi Kristus nebude viac, než všetko na svete. No a dovtedy :

Ďakujem ti mediánska púsť. Nie si viac prekliata. Si požehnaná. Dávaš mi čas a priestor naučiť sa najzásadnejšie: že to nie je o mne. ŽE TO CELÉ JE O TEBE.