Nervy obalené do krémovej polevy
Pár dní dozadu, cestou do Bratislavy ma osvietila jedna myšlienka. Ešte sme sa doma rozprávali o jednom zaujímavom, no v skutku velice pravdivom verši, čo hovorí, že "Vaša reč nech je: Áno - áno, nie - nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého." (Matúš 5:37) V aute som si začala uvedomovať, aký je tento verš dôležitý pri výchove našich detí: Učíme rešpektu? Alebo ako manipulovať. Až ma zmrazil dopad každodenných rozhodnutí na ich charakter. "Tato", vravím mužovi, "Vieš čo, ja som hrozne rada, že držíš nad deťmi pevnú ruku. Vždy, keď niečo povieš, tak od toho nepoľavíš ani nachvíľu a ani kúsok. Ja by som často dala deťom hocičo, veď nech majú radosť. (Alebo nech mi daj na chvíľu pokoj) Mňa by tak ľahko prehovorili na hocičo. Som taká mäkká, že až. Hoci si myslím, že to robím z lásky, v skutočnosti ich učím presne tomuto: "Ak sa naučíte, ako zahrať na moju strunu, dostanete čo chcete." "Tato, bez teba by som vychovala rozmaznané, náladové, manipulačné obludečky. Bez srandy. Boh by musel pól storočia opravovať to, čo by som ja zvorala za pár rokov. Ale teba poslúchnu na slovo, s tebou sa nedá vyjednávať, a ani žiadne durdenie na teba neplatí. Strašne to obdivujem. A je to pre mňa obrovská pomoc, fakt. Ten pocit úľavy, keď zavelíš, a deti klapú jak hodinky. Je to ako obaľovanie mojich nerov do krémovej polevy..."