Naučila som sa od bunky....

Počúvala som príbeh jednej holky (Hanny Nitz) a zas ma osvietil jeden do života strašne dobre použiteľný Boží princíp. Budem písať o tom čo vždy, zase sa budem so všetkým všudy snažiť navnadiť tvoje slinky na to, aby si chcela ochutnať, ako je s Bohom dobre.

Hanna je taká typická mladá baba dnešnej doby. Hovorí, že:

"Robím vždy to, čo je zábavné. Neznášam nudu či monotónnosť. Nemám pravidlá v stravovaní, jem na čo mám chuť a kedy mám chuť. Napriek tomu, že spolupracujem na kresťanskom vysielaní, sama najradšej počúvam svetské rádio a sekulárnu hudbu. Aj trávenie môjho voľného času sa riadi mottom - rob to, pri čom sa cítiš dobre. Inými slovami "štruktúra či pravidelnosť" nebolo nič, čo by bolo v mojej prirodzenosti. A ani rodičia ma tak neviedli. No veľmi som obdivovala Božie ženy, s ktorými som spolupracovala. Z nich doslova kvapkala Božia prítomnosť. O mne sa to však povedať nedalo. Nechcelo sa mi modliť, rozmýšľať nad Slovom, ani ho aplikovať, ani nič. Nevedela som si pomôcť. Nevedela som čo mám zo sebou robiť. Ale chcela som to zmeniť. A tak som sa jedného dňa odhodlala poprosiť o pomoc. Priznala som tým ženám okolo mňa, ako na tom v skutočnosti som. A viete, čo urobili? Chytili ma za ruku a začali viesť. A to úplne konkrétne, že mi navrhli štruktúru, podľa ktorej som mala začať žiť svoj duchovný život. Každý deň som si mala zámerne oddeliť čas na hľadanie Boha. Určiť si čas pre modlitbu, Slovo, sebareflexiu... Či sa mi to páčilo? Tak to určite nie. Žila som presný opak. Ale chcela som to, čo majú oni. Preto som verila, že vedia čo robia. Jedna z nich mi dokonca hneď na začiatku vypracovala týždenný harmonogram: verše nad ktorými mám premýšľať, denník do ktorého si mám zapisovať, kázne ktoré si mám vypočuť a robiť si z nich poznámky, knihu, čo si mám prečítať....

Zo začiatku ma to desilo. No ešte viac ma desilo to, že v skutočnosti nemám ozajstný vzťah s Bohom, nežijem ho v realite svojho života, hoci navonok to vyzeralo inak. Som z kresťanskej rodiny, takže viem sa "kresťansky" chovať. Ale nechala viesť k opravdovosti . Až dovtedy, kým som sa mi to nestalo svojím. A ono sa stalo. Bez ohľadu na typ mojej osobnosti, výchovu či vek. A keď to mám tak jednou vetou zhrnúť - až keď som do svojho duchovného života zaviedla štruktúru, začal môj duchovný život fungovať - môj aktívny a interaktívny život s Bohom. Myseľ sa mi začala meniť a otvorili sa mi duchovné oči. Moje srdce chytilo vášeň ku Kristovi, k modlitbe a Jeho Slovu a tá stále rastie.... "

Ako som počúvala tento Hannin príbeh, spomenula som si na večer, keď sme sa s Mišelkou učili na písomku z biológie o stavbe bunky a čudovali sme sa nad tým, ako tá bunečka vyzerá znútra: všetko dokonale zapadajúce, nádherná symbióza, dokonalá štruktúra a funkcia. Všetko čo Boh stvoril je ohromujúco presne navrhnuté. A vlastne ktorémukoľvek stvoreniu zvdihneš "strechu" a pozrieš sa na to zblízka, tak ti dych vyrazí dokonalosť a presnosť. A ten presný kolobeh všetkého ... Zrazu, akoby mi docvakol jeden základný Boží princíp - a to, že u Boha neexistuje chaos, lebo u Boha má všetko svoju štruktúru, svoje miesto, poriadok a pravidelnosť. A keďže Boh takto nádherne a symetricky stvoril viditeľný svet, prečo by ten neviditeľný mal byť plný zmätku? (Ako sme my plní zmätku v tom našom živote často bez ladu a skladu?) Lenže mám ja v sebe tú pokoru, aby som sa naučila to, čo sa naučila tá bunečka? Fungovať nie tak jak sa mi chce, ale tak ako je to dané Stvoriteľom? Podľa Jeho pravidiel?

Človek na umeleckom diele vidí odraz toho, čo je v duši umelca. Rovnako tak príroda odráža aký je Boh vo Svojom vnútri:

Jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. Rim. 1:20

Takže ak všetko, čo Boh stvoril má štruktúru a pravidelnosť, či to neplatí aj pre náš duchovný život? Ak bude nepravidelný, závislí len na nálade a chaotických okolnostiach, tak bude presne ako my ľudia - samé sklamanie a pod strechou nič skutočné...

Až keď som do svojho duchovného života zaviedla štruktúru, môj duchovný život začal fungovať...

Hanna Nitz