Najvyšší cieľ

Počas vianočných prázdnin sme s Kikou Csenkeyovou (mojou drahou modlitebno - pôstnou parťáčkou) vášnivo debatovali o tom, aké dôležité je mať Božiu víziu pre svoj život. Tú svoju som si naposledy kompletizovala pred dobrými desiatimi rokmi. Preto neváham a na zadnú stranu denníka si začnem  písať všetko čo ma napadá. Zoznam potom odkladám, veď neskôr sa k nemu vrátim a uvidím, že čo ďalej s tým...

O nejaký mesiac vidím, že Porta vydáva novú knihu s názvom Húževnatosť (Grit). Ten názov mi nedáva spať, až kým knihu nedržím v ruke. Čítam v nej nespočetné príbehy ľudí, autorkine štatistiky a prieskumy, ktoré dokazujú, ako je veľmi potrebné pestovať v sebe, vo svojich deťoch, či žiakoch práve túto črtu. (Knihu vrelo odporúčam.) Húževnatosť je potom kľúčom k tomu, aby sa človek mohol uplatniť v akejkoľvek sfére. Ja som si paralelne tieto údaje prenášala do svojho sveta a rozmýšľala som nad aplikáciou v duchovných princípoch.

Hltám stranu za stranou, až prídem ku kapitole, kde autorka znázorňuje užitočnú, pre niektorých veľmi dobre známu schému na zoradenie všetkého, čo by sme chceli robiť a čo robíme. Zámerom je zistiť, čo slúži nášmu najvyššiemu cieľu a čo nie. K tomu je ovšem potrebné identifikovať svoj najvyšší cieľ. Mala by to byť určitá životná filozofia, niečo podľa čoho žijeme a prečo žijeme. O úroveň nižšie sú potom naše ciele, sny a túžby. Väčšie i menšie. Keď si ich človek pekne pracne spíše, zistí či je to chaotická zmes ideí bežiacich rôznymi smermi, alebo sú to veci, ktoré ozaj smerujú k naplneniu nášho životného cieľa. Posledná úroveň sú naše reálne aktivity či projekty, ktorým sa denne venujeme - a to je vlastne naše najpravdivejšie zrkadlo.

Jednoduchá tabuľka. (Na tej poslednej úrovni najčastejšie meníme svoje aktivity a prispôsobujeme ich podľa potreby, preto tam je položka škrtnutá.)

S veľkým zaujatím som sa do toho pustila, aby som zistila, ako to so mnou naozaj je. Otvorím si zadnú stranu svojho denníka - a aha! veď ja tu už niečo také mám. S prekvapením zisťujem, že svoj najvyšší cieľ mám od vianoc jasne definovaný, tiež aj mnohé svoje ciele. "Pane, veď Ty už so mnou na tom pracuješ a ani o tom neviem. Wow, čumím jak puk."

Teraz to už len dokončiť...   

Rozhodla som sa o tom napísať, lebo verím, že aj vo vás to vyvolá nutkanie zistiť, čo vlastne v živote robíte a prečo. Podľa mňa to je najpodstatnejšia otázka bytia.

Aby ste mali ešte lepšiu predstavu, podelím sa s prvou úrovňou svojej schémy a napíšem niekoľko cieľov z druhej úrovne. (Nebudem vypisovať všetky, to by bolo nekonečne zdĺhavé a stále na tom ešte pracujem). Každý máme v jednotlivých oblastiach rôzne sny a ciele. A je napínavé vyťahovať ich zo súkromia svojho srdca na svetlo, aby v nich konečne prebehla aj nejaká tá fotosyntéza :)

Prvá úroveň

Svoj najvyšší cieľ svojho života by som definovala asi takto: 

Priniesť kultúru neodolateľného Boha, pri ktorom bude všetko ostatné vyzerať ako haraburdy. Kultúru, kde modlitba je najprirodzenejšou aktivitou a reakciou duše. Kde čas v Božej prítomnosti bude TOP moment dňa, ako keď sa človek nevie dočkať kedy už môže byť na svojom najobľúbenejšom mieste na svete. Kultúru, kde Božie Slovo bude tak fascinujúce, že ľudia budú po ňom zanietene bažiť, akoby to bol posledný zdroj čistej vody na zemi. Za jeho porozumenie dajú všetko, len aby ho mohli pochopiť a žiť. Kultúru, ktorej absolutnym základom je autentický život s Ježišom, ktorého výsledkom je premieňanie sa na Jeho obraz.

Druhá úroveň a otázky k tretej úrovni 

( môžeme ich rozdeliť podľa vlastných kategórií: krátkodobé, dlhodobé, rodina, manželstvo, deti, práca, obdarovania, služba, vzťahy, zdravie, regenerácia...)

• Túžim mať taký vzťah s Bohom, že kráčať v mojich bežných dňoch bude ako paralelne kráčať stále s Ním v Jeho kráľovstve. Aby Jeho realita bola to čo žijem. Byť jednoducho neprestajne v Kristovi a počuť čo práve Duch Boží hovorí..

Čo pre to robím?............

Ako sa v tom môžem zlepšiť? ...............

• Túžim, aby sme ako rodičia žili tak, aby si naše deti mohli spoznať Boha takého ohromného aký je, a aby oni sami túžili byť Božími nástrojmi a svoje talenty využívali pre Božie zámery.
  

Čo pre to robím? .......

Ako sa v tom môžem zlepšiť? ...............

• Chcem maximálne využiť prístupné zdroje (ako napr. internet) na šírenie životného štýlu, ktorý sa točí nie len okolo toho, čo je nutné, ale okolo toho čo je nevyhnutné - zostávať v Božej prítomnosti, Jeho Slove, úžasných princípoch a plnom stole, ktorý nám Ježiš denne prestiera...
  

Čo pre to robím?....

Ako sa v tom môžem zlepšiť? ...............

atď.,atď....

  Je zvlášť dôležité premýšľať o aktivitách, ktoré denne robíme, ak však nie sú prepojené s prvou ani druhou úrovňou, slúžia iným cieľom a zámerom, a potom si treba ujasniť, čo vlastne chceme.  Žijeme technologický vek, no nie všetky vymoženosti slúžia našim cieľom. Napokon nie je to ťažká matematika, aby si to človek zrátal. 

Zoznam prvej i druhej úrovne môže byť pre niekoho veľmi dlhý a pre iného naopak celkom stručný. Vždy po nejakom čase sa k nemu môžeme vrátiť a zhodnotiť ktorých vecí sme sa vzdali a prečo, naopak v ktorých dokážeme byť ozaj húževnatí, alebo na ktorých by sme mali popracovať. Život je ťažko merateľný, avšak toto nám môže slúžiť, ako bohatý východiskový bod.

Neviem ako sa vám bude dariť pri zostavovaní svojho vlastného zoznamu, ale chcem zdôrazniť, že nejde o to chytiť depresiu zo toho, že celý náš život je jedna veľká bordel izba, alebože čo sme sme to za ľudí, že nemáme žiadny zmysel či vyšší cieľ. Naopak ide o to spraviť možno prvý krok k tomu, ako dať všetkému trochu hlavy a päty.

Ak máš problém definovať svoj najvyšší cieľ, tak poradím ti jeden kľúč. Keď Pán Ježiš odchádzal, odovzdal nám tzv. Veľké poverenie. - A to by malo byť taký náš ultimátny najvyšší cieľ:  "Choďte a čiňte učeníkmi všetky národy." Mat.28:19  Domnievam sa, že ten náš osobný najvyšší cieľ by mal byť určitým odtieňom práve tohto Veľkého poverenia. Niečo konkrétne, čo Boh vložil do tvojho DNA a už to roky pulzuje v tvojich žilách. Čo možno vidíš iba ty. A či už sa tomu venuješ alebo nie, v hĺbke srdca vieš, že len s tým začnú veci do seba zapadať. A hoci to nebude vždy ľahké, vieš že buduješ to, čo bude nekonečne večne stáť, tak ako všetko čo stavia Architekt - mimochodom Ten istý, ktorý navrhoval vesmír. A uvedomujem si vlastne, aká je to obrovská pocta.

Ešte skôr ako ukončím tento článok, chcem spomenúť poslednú vec. Možno máš obdobie, keď  nemôžeš robiť nič z toho, čo by si naozaj chcela (okolnosti, ktoré nemôžeš ovplyvniť to jednoducho neumožňujú). Aj také býva. Počas toho môjho mi raz Duch Boží pripomenul, "Pozri, apoštol Pavol mal také obdobie, keď bol za mrežami. Mohol zúfať z toho ako neskutočne premárnený je jeho potenciál. Avšak ani v najťažších chvíľach nespustil oči zo svojho najvyššieho cieľa. A hoci nemohol robiť takmer nič, predsa len niečo robiť mohol - písať listy. Listy, ktoré sú súčasťou Písma a práve tieto listy položili základy viery pre nespočetné množstvo ľudí a generácií - vrátane mňa a teba. .... takže niekedy stačí robiť iba jednu jedinú vec....