Kupón

Pred niekoľkými rokmi, keď som bola s dcérkou na materskej - človek škrabe každý cent, dostala som do rúk kupón na detské oblečenie "kúp za 20 a zaplatíš len 8". Som absolútny fanúšik nákupov potrebných, užitočných vecí za zlomok ich ceny a vymetačka sekáčov, tak samozrejme som sa velice potešila. Lenže kupón mal vypršať už dnes. Hm... dnes... Dnes ale nemám v peňaženke ani fuka. Hovorím si, pôjdem do mesta s vierou. Určite sa mi dačo pritrafí po ceste, už som dávno nič na zemi nenašla... Boh mi určite zošle dáky zázračik. Veď to nechcem pre seba.... Myslím, že mám na to dosť viery :D .. a tak si idem pomaly do mesta. Kukám sem, kukám tam. Čím som bližšie, tým idem pomalšie až nakoniec sa zastavím pred  obchodom. A? ..... A nič!  "Pane a to necháš, aby len tak prepadol tento kupón, keď sa toľko zaň dá kúpiť? A to fakt nemám ani fuka? To som už naozaj posledný zúfalec na zemi? Veď si mohol spraviť taký malý zázrak! To ti za to nestojím???"... Už sa mi slzy tlačili do očí, už už ma premáhala sebaľútosť, a zrazu jasne počujem povel v srdci:          

 "Otvor Mišelkinu skriňu!"                                                                                                                     "Čo že?" čudujem sa.                                                                                                                             "Otvor si v mysli Mišelkinu skriňu a menuj mi všetko, čo tam je."                                                    "Aha, ok. Tak má tam tuším 4 nohavice, niekoľko kraťasov, celkom dosť teplákov, kopu sukničiek a tričiek, mikiny, šatočky, bluzočky."                                                                                "Dobre, a čo teda vlastne potrebuje? Povedz mi, čo jej chýba?"                                                   Úplne zahanbená, som preglgla a nič iné mi neostávalo, len skutočne priznať: "No nič jej nechýba."                                                                                                                                         "Tak prečo o Mne pochybuješ? Žeby som sa nepostaral o vás? Prepadne ti kupón a hneď prepadávaš sebaľútosti, akoby sa ti zrútil svet? Veď neokúsila si toľko krát moju lásku? Nepamätáš si, ako dobre to vždy vymyslím? A tiež už vieš, že materiálne najlepšie, nie je vždy pre teba to najlepšie, lebo to ťa veľa nenaučí a Ja si ťa chcem poriadne vyškoliť. Len mi musíš vždy dôverovať. Aj ohľadom svojich najmilovanejších. Lebo ja ich milujem, ešte viac ako ty. Veríš mi? Mám pre vás oveľa viac, než je ten tvoj kupón..... "

... čoskoro som dostala plné dve vrecia takého oblečenia pre dcérku, o akom sa mi ani nesnívalo. Boh pracuje takmer vždy úplne inak, ako si to ja predstavujem. Je ťažké podriadiť svoju tvrdú hlavu. Ano, pre mňa to je úplne najťažšie zo všetkého.  Ale keď vzdám svojich utkvelých predstáv,  zažijem slobodu od strachu, hnevu, sklamania, ľútosti a pokoj, nech sa deje čokoľvek - a to je úplne najlepšie zo všetkého :)