Kto z koho? Čo vlastne znamená podriadiť sa?

S nadšením som prekladala tieto dva články od Dr. Juli Slattery, a vložila som ich sem do jedného. Že prečo s nadšením? Lebo na túto tému toho veľa v slovenčine nepočujem. Alebo len veľmi stručne, okrajovo a hlavne opatrne. Každý si to musí vysvetliť dajako posvojom. A riešiť sám. Riešiť.... respektíve neriešiť.
July dôsledne hovorí o tejto téme, vysvetľuje celkový obraz a potrebu úplne iného vnútorného nastavenia. Od základu iného. Drží si jasnú líniu Božieho Slova a Božieho zámeru.
Píše:
Mojou prácou je hovoriť o témach sexuality. Často musím adresovať nepríjemné a kontroverzné záležitosti. Avšak hádam ani jedna nie je tak pohoršujúca, ako téma "podriadenia sa". Niekomu až zovrie vnútro, keď to slovo len vyslovím, pretože pre mnohé ženy to je spúšťačom nedobrých spomienok. Je pre mňa oveľa jednoduchšie hovoriť o masturbácii, než sa brodiť týmito emóciami nabitými vodami.
Všetci poznáme príbehy žien, ktoré boli obmedzované a podceňované mužmi, ktorí si mysleli, že nasledujú Božie slovo umlčovaním žien v cirkvi a i v rodine. Mám veriacich priateľov, ktorí ostro odmietajú myšlienku biblického podriaďovania sa v novodobom manželstve. Nemajú problém súhlasiť s tým, že ženy i muži boli stvorení inak, a že Božím zámerom je, aby sa dopĺňali. Žiaľ nesprávne pochopenie tohto biblického učenia, až príliš často viedlo k znevažovaniu žien, využívaniu ich zraniteľnosti, dokonca k ospravedlneniu emocionálneho, duchovného, fyzického a sexuálneho zneužívania. Toto je logický dôvod, pre ktorý mnoho kresťanov opúšťa celý koncept podriaďovania sa, keďže bol tak deštruktívny a neúctivý k ženám.
Ale pozrime sa najskôr na to, čo podriadenie nie je.
Podriadenie neznamená, že ženy sú menej schopné než muži.
Tradičné vzory, ktoré vidíme v starých seriáloch, kde milá manželočka doma pečie koláč, zatiaľ čo pán domu chodí do skutočnej práce v skutočnom svete - má dnešná kultúra problém pochopiť podriadenie prostredníctvom takéhoto modelu .
Avšak v kultúrnom kontexte svojej doby Písmo popisuje obraz, ktorý si ženy, či ženskosť vysoko cení. Jasne tvrdí, že muži i ženy boli stvorení na obraz Boží. Adam i Eva boli obaja poverení podmanením si zeme. A hoci sú ženy i muži odlišní v mnohých ohľadoch, no vo svojom postavení jedinečného stvorenia sú si rovní. Obaja prostredníctvom svojich schopností, svojej duše i kreativity unikátne vyjadrujú rôzne aspekty Božieho charakteru.
Taktiež musíme rozoznávať to, že Biblia nehovorí "ženy podriaďujte sa mužom", ale "manželky podriaďujte sa svojim manželom". Podriadenie nie je primárne o tom byť mužom či ženou. Ale je to uznanie toho, že manželstvo je zjavením niečoho unikátneho.
Podriadenie sa neznamená, že žena má byť ticho
Raz som šoférovala a počúvala pri tom kresťanské rádio. A takmer som zakričala z toho, čo som počula. Pani, vyučujúca na túto tému súcitne radila ženám, nech nehovoria svojim mužom svoj názor, len ak oň požiada. Chápem z jednej stránky, čo chcela povedať, keďže muži obyčajne zle reagujú na manželky, ktoré im stále hovoria, čo majú robiť. Ale verím, že je mnoho situácií, kde by žena mala povedať svoj názor aj napriek tomu, že nie je žiadúci.
Všimni si, ako Peter popisuje zbožnú ženu v 1.Petra 3:1-6. Verš začína "A tak rovnako...." Tento list pôvodne nemal žiadne kapitoly, takže Peter tu pokračuje v tom, v čom ukončil druhú kapitolu. Kontext tohto vyučovania používa príklad Ježiša Krista, ktorý pretrpel ťažkosti a urážky pre vyššie dobro, aby oslávil Boha. A v tretej kapitole špecificky Peter hovorí o zbožných ženách a o ťažkostiach spojených s manželstvom s mužom, ktorý nemá záujem o Božie veci. Prosím všimni si, že radí tým ženám, aby boli silné v tom, ako si ich získať, nie slabé v tom, a nechať ich nech si, čo chcú. Tiež si všimni, v akom duchu to majú robiť - "jemný a tichý" duch je prejavom vnútornej istoty a nie toho, že ústa nič nehovoria. Peter tu používa obraz Sáry, Abrahámovej manželky.
Sára bola všeličo, ale určite nebola tichá. Hoci bezpochyby Abraháma nasledovala, Biblia hovorí minimálne o dvoch incidentoch, kde podala svoj nežiadaný názor (Gen.16 a 21).
Sára, ako náš príklad podriadenej manželky hrala vo svojom manželstve očividne aktívnu rolu . Keď čítame o tomto starovekom manželstve, vidíme, že bola prudká a priamočiara, čo bolo z časti dané kultúrou, v ktorej žila. Sára rešpektovala Abraháma a podrobila sa Božej práci v jej živote. Avšak svoje pocity a názory nezadržiavala. V jednom prípade Boh povzbudzuje Abraháma, aby ju počúvol. Táto nedokonalá žena je vzorom kvôli tomu, že ju neovládal strach, ale rovnako ako jej muž, naučila sa dôverovať zvrchovanosti Božej.
Hlas žien je veľmi potrebný jak v kresťanských domácnostiach, tak v cirkvi. Nie je to o tom, či použije svoje hlasivky, ale o tom, ako použije svoju moc jemného a tichého ducha.
Podriadenie sa neznamená slepá poslušnosť
Slová ako podriadenie a poslušnosť sa často zamieňajú. Dokonca pred menej než storočím sa v manželskom sľube používalo skôr "poslúchať", než "podriadiť sa". Ale je to chyba, pretože grécke slovo pre poslúchanie a podriadenie sa je iné a komunikuje odlišné posolstvo.
Slovo "poslúchať" sa používa pre popísanie vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Znamená to urobiť, čo sa povie, bez spochybňovania autority. V kontraste s tým stojí podriadenie sa, čo je dobrovoľným skutkom jednotlivca podvoliť sa autorite toho druhého. Kristus je pre nás dokonalým príkladom. Dobrovoľne sa podriadil autorite svojho Otca tým, že prišiel na zem, trpel a zomrel na kríži.
Rodičia majú autoritu nad svojimi deťmi, pretože majú múdrosť, ktorá ich deťom ešte chýba. Trojročné dieťa netuší, prečo musí jesť zeleninu. Stačí len, aby veril rodičom, že chcú pre neho to najlepšie.
Na druhej strane manželka je v odlišnej situácii. Má rovnakú schopnosť rozmýšľať a robiť morálne i zodpovedné rozhodnutia rovnako, ako jej muž. Podriadením sa svojmu mužovi nevypína svoj mozog. Namiesto poslúchania sa premyslene podvolí.
Podriadenie sa nie je nejaké bremeno druhoradosti, ktoré na seba beriem, keď prekročím svoj prah. Boh nechce, aby sme pochovali svoje dary, to by predsa šlo priamo proti Biblickému učeniu, ktoré povzbudzuje ženy, aby investovali svoje talenty do kráľovstva Božieho.
Tak, čo teda je biblické podriadenie?
V gréckom preklade je to hupotasso, čo znamená "dobrovoľný postoj uprednostnenia a spolupráce." Keď sa žena podriadi, rozhoduje sa postaviť sa pod autoritu toho druhého. Predstav si to takto. Nemôžeš povedať skutočné "áno", ak nemáš zároveň moc povedať "nie". Podriadením sa si uvedomíš svoju moc a rozhoduješ sa ju zapriahnuť pre väčšie dobro. Namiesto dominovania a podkopávania svojho muža, sa rozhodneš do neho investovať.
Manželky nie sú jediné, ktoré Boh volá k podriadeniu. Kresťanom všeobecne káže podriaďovať sa jeden k druhému (1.Kor.16:15 a Ef.5:21), cirkevným vodcom (Žid 2:13) a vláde (Rim.13:1 a 1.Pet.2:13). Vo všetkých týchto prípadoch dospelí dobrovoľne uznávajú Bohom danú autoritu. Bežným sociálnym zvykom sa podriaďujeme vlastne stále aj napriek tomu, že máme moc i slobodu zvoliť si robiť niečo iné. Keď nastupuješ do lietadla, nevyžaduješ, aby si nastúpil ako prvý. Počkáš si na rad. Prečo? Pretože rozumieš tomu, že hráš svoju rolu v udržovaní vyššieho dobra.
Prosím necháp podriadenie sa ako absenciu moci, či vplyvu. Mnohé ženy si myslia, že podriadiť sa znamená prijať postoj "Čokoľvek, čo urobí, je ok. Budem so všetkým súhlasiť." Potom sa cítia vynechané a nahnevané z manželových hrozných rozhodnutí. Tým, že si žena volí podriadiť sa, to neznamená, že opomína svoj vplyv v manželstve, v skutočnosti ho zdôrazňuje. Čím viac vplyu s manželom má, tým lepšie. Chce, aby poznal jej myšlienky, pocity a názory. Chce byť jeho dôverníčkou, tou, na koho sa obracia v dobrých i zlých časoch.
Jedno z najlepších slov popisujúcich ducha podriadenia je "zmocnenie". V podstate, žena zmocní svojho manžela, keď používa svoj vplyv a silu, aby mu pomohla stať sa silnejším, istejším a zbožnejších človekom. Namiesto ohrozovania jeho vplyvu, ho v skutočnosti zväčšuje.
Zhoduje sa to so skutočnosťou, že Boh stvoril Evu, aby bola Adamova ezer (slovo, často prekladané, ako pomocníčka). V knihe Plne Živý, doktor Larry Crabb vysvetľuje moc ezeru takto: "Všimnite si, slovo ezer nikdy nebolo použité v súvislosti podradeného slúžiaceho nadradenému. Určite nie, keďže sa používa v pomenovaní Boha, ako nášho pomocníka. V gréckom preklade Starého Zákona sa ezer prekladá ako boethos. To slovo doslova znamená "pomoc zabezpečená niekým silným". Podriadenie je pravdepodobne najväčšie vyjadrenie moci, pretože to je moc v opratách väčšieho dobra.
Čo to teda znamená sa podriadiť?
Opakom podriadenej ženy je dominantná a ovládajúca žena. A tento rozdiel nie je v tom, že jedna používa svoju moc a druhá nie, ale v tom, že obe ju používajú z presne opačných dôvodov. Dominantná žena nemôže dôverovať vedeniu svojho muža. Celý svoj vplyv používa na to, aby ho obrala o moc. Všetku svoju energiu vkladá do toho, aby mu dokázala, že jej spôsob je lepší. Po čase, jej manžel bude stále slabší, neistejší, menej zapojení do potrieb svojej rodiny.
Na druhej strane, podriadená žena používa všetok svoj Bohom daný vplyv na budovanie manželovej schopnosti viesť. Zdieľa svoje nápady, názory a pocity spôsobom, ktorý buduje jeho istotu a pomáha jeho schopnosti porozumieť potrebám svojej rodiny. Jej cieľom nie je obrať ho o vedenie, ale zmocniť ho, aby rástol do tejto svojej zložitej role. Nepoužíva jeho chyby, aby dokázala jeho neadekvátnosť a neschopnosť, ale spolu sním vyhráva i prehráva. Presviedča ho, že v neho verí a bude pri ňom stáť. Je schopná počkať na jeho vedenie, aj keď si myslí, že by to vedela urobiť lepšie. Skrze svoju dôveru mu denne vyjadruje, že potrebuje, aby bol silným a schopným vodcom. Jej cieľom je presvedčiť ho, že jej môže dôverovať vo všetkom. Posolstvo, ktoré komunikuje svojou podriadenosťou je: "Viem, že nie si dokonalý, ale dôverujem Božej práci na tvojom živote. Verím, že si schopný byť úžasným vodcom pre našu rodinu, presne takým, akým ťa Boh povoláva byť. A tento cieľ ti pomôžem dosiahnuť so všetkým, čo mám."
Po čase ho táto sila, ktorú mu venuje zmocní, aby rástol. Počiatkom intimity je v skutočnosti prijatie poslania podriadenia. Keď manželka prijme cieľ komunikovania tohto postoja, zmení to pohľad, akým hľadí na akékoľvek rozhodnutie, konflikt, či vzájomnú komunikáciu. Už to viac nie je "ja vyhrám, ty prehráš", ale "ja nevyhrám, kým tebe nepomôžem vyhrať".
Podriadiť sa znamená pochopiť širší obraz manželstva
Je rozdiel medzi kresťanským manželstvom a manželstvom medzi ľuďmi, ktorí Boha nepoznajú. Kresťania si uvedomujú, že ich vzťah nie je len cestou za vlastným šťastím. Nechápte ma zle. Samozrejme, že chcem byť šťastná v manželstve! No sú dni a obdobia, keď mám pocit, že na chrbte nesiem ťažké vrece s pieskom. A toto obdobie dokážem prekonať preto, lebo viem, že okrem existuje ešte vyšší zámer, ako je blažený vzťah. Manželstvo je hlbokou formou zjavenia.
Maľuje obraz Božej zmluvnej lásky, konkrétne Kristovej lásky k Jeho neveste. To znamená, že tvoje manželstvo má za úlohu na tejto zemi odrážať túto duchovnú pravdu. V praktických rozhodnutiach a záležitostiach života, by ste sa spolu s manželom mali naučiť tej vášnivej, oddanej a obetavej láske Kristovej. Ak toto nepochopíme, tak nikdy neprouumieme tomu, prečo Boh stvoril muža a ženu, aby spolu fungovali ako unikátne stvorenia. Aj Pavol uznáva v Efežanom 5, že tento obraz je tajomstvom. Na zemi ho úplne plne nepochopíme, ale môžeme prijať fakt, že na kresťanskom manželstve je niečo veľmi posvätné.
Rozdieli medzi tvojimi a manželovými najhlbšími túžbami nie sú výsledkom spoločenskej evolúcie. Oni odrážajú Stvoriteľský zámer. Autor a pastor David Palette to vystihol takto,
"Keď Boh stvoril muža, potom ženu, a nato ich spojil dohromady do vzťahu zvaného manželstvo .. to nebolo nejaké tipos bingo. On maľoval obraz. Jeho zámerom bolo od úplného začiatku ilustrovať Svoju lásku k Svojmu ľudu. ... A tak Boh stvoril manželstvo, aby ukazovalo na vyššiu realitu. V tom okamihu, ako bolo manželstvo založené, Božím cieľom bolo maľovať svetu obraz Evanjelia".
Keď sa rozhodnem mať voči svojmu manželovi poddajného ducha, nerobím to iba pre to, aby som mala lepšie manželstvo. Keď je náš vzťah v ťažkom bode, na mojom poddaní sa záleží preto, lebo chcem byť verná obrazu, ktorý Boh skrze naše manželstvo maľuje. Viem, že môj muž sa nemôže stať takým hrdinom Božím, akého ho Boh stvoril, ak svoju silu dôkladne nevyžívam na spájanie a nie na súperenie. Chcem viac, ako len dobré manželstvo. Chcem manželstvo, ktoré odzrkadľuje dobrotivosť Samého Boha.
Páry dokážu zvládnuť takmer akúkoľvek situáciu, ak veria, že sú v nej spolu. Ale ak je to "môj názor proti tvojmu", začína obviňovanie a jednota končí. Je čas na vyjadrenie vlastných myšlienok, pocitov a preferencií, a potom je čas spraviť rozhodnutie. Ako zjednotený pár.
Podriadiť sa znamená, pochopiť, že to, čo buduješ vo svojom vzťahu je dôležitejšie, než konkrétna vec, na ktorej sa nezhodnete (samozrejme sú výnimky, ale tých nie je veľa). Mala si pokušenie pripomenúť svojmu mužovi, že o čo lepší bol tvoj nápad, než ten jeho? "Keby si ma konečne počúval!", alebo "Nehovorila, som ti to?" Tento postoj, ktorý aj ja veľmi dobre poznám, je presne ten, ktorému by sme sa mali vyvarovať. Namiesto toho budujeme intimitu zameriavaním sa na manželstvo, a nie na chyby. "Bude to v pohode, už sme sa dostali aj z horší vecí." "Toto spolu zvládneme." "Som veľmi rada, že sme sa takto rozhodli."
Ak si stojíš na svojom, možno vyhráš bitku, ale prehráš vojnu. Rozhodne sú chvíle, keď sa podriadená žena musí postaviť a konfrontovať svojho manžela. Ale robí to z Božej sily a oddanosti Bohu, a nie pre to, aby ho mohla ovládať.
Podriadiť sa neznamená vzdať sa strachu
Vráťme sa späť do 1.Petra 3. Všimni si výrok,
"Vy ste jej (Sárine) dcéry, ak robíte, čo je správne a nepodáte sa strachu."
Nepriateľom podriadenia sa je strach.
Keď mám strach, tak je veľmi pravdepodobné, že svoju moc použijem deštruktívnym spôsobom. Manželstvo nás činí zraniteľnými. Odhaľuje naše najhlbšie potreby a niekedy nás nechá v pocite "nahoty". Pre muža byť mužným a pre ženu byť ženskou, odhaľuje najvyšší stupeň zraniteľnosti. To znamená, že on musí vykročiť (vkročiť do chaosu) s tým, že možno zlyhá, možno bude pokorený. A to tiež znamená, že ona musí spraviť krok vzad (odmietnuť ovládať) s tým, že možno bude sklamaná a možno bude nechránená.
Čiže budovanie intimity a dôvery v manželstve vyžaduje konfrontáciu strachu. Čo ak to pokazí? Čo ak povedie našu rodinu zlým smerom? Čo ak ma odmietne? Ak deň má v rukách strach, sme buď paralizovaní a slabí, alebo mobilizovaní ovládať, vziať všetko do svojich rúk. Svoju moc buď pochováme, alebo ju použijeme na to, aby sme pochovali svojho manžela.
Pozrime si tento príklad zo života?
Tinin muž Jim často má prudkú povahu. Keď je mu doma zavadzajú deti pri práci, tak po nich vrieska. Deťom veľmi ubližuje jeho necitlivosť a hnev. Mala by Tina zakročiť? Ako by toto mohla vyriešiť v duchu podriadenosti?
Tento jeho prístup k deťom ničí jeho vzťah s nimi. Ona musí nastaviť hranice a pomôcť mu porozumieť tomu, ako jeho výbuchy hnevu majú vplyv na ňu, na deti a hlavne ako to poškodzuje jeho vodcovskú rolu otca. Ak to má zvládnuť, nemôže sa podvoliť strachu. Ak by sa bála, že sa na ňu vyrúti, konfrontovať ho nebude. Alebo naopak ho "vprace do kože" svojim vlastným výbuchom hnevu. Ani jedna z týchto na strachu založených reakcií mu nepomôžu stať sa takým otcom, akým ho Boh povolal byť.
Tina musí počkať na správny čas, na úprimný rozhovor, keď Jim bude otvorený počúvať. Možno povie niečo ako, " Ja viem, že ťa deti niekedy riadne vytáčajú. Aj ja som z nich občas na nervy. Ale keď tak hrozne kričíš, ničí ich to a ničí to vzťah medzi vami." Po tom, ako si Tina vypočuje Jimovu odpoveď, môže navrhnúť nejaký spôsob, ako sa naučiť inak reagovať. Možno sa spolu môžu prihlásiť na prednášku o rodičovstve, alebo si vypočuť nejaké vyučovanie, či pohovoriť si o tom s iným párom. Toto môže byť prvá ešte z mnoha ďalších konverzácii. Tina Jimovi nehovorí, čo má robiť, namiesto toho adresuje problém, ku ktorému musia pristúpiť obaja a riešiť to spoločne, ako rodičia.
Tvoj strach bude vždy hrať rolu v tom, ako budeš jednať v situáciách. Panovačné a dominanté ženy sú rovnako ustráchané, ako nesmelé, tiché ženy. Len každá svoj strach rieši inak. Jedna prevezme kontrolu a druhá sa stiahne. Ale podriadenie nie je ani jedno, ani druhé. Podriadiť sa znamená, podriadiť svoje strachy Bohu, dôverujúc, že ti dá silu byť múdrou ženou, ktorá buduje svoj dom.
"Väčší obraz" môjho manželstva mi pomáha uvedomiť si, že ma nemá ovládať strach. Zatiaľ čo pracujem na svojej dôvere v svojho nedokonalého manžela, v rovnakom čase tiež pracujem na svojej absolútnej dôvere v svojho dokonalého Manžela. Musí to byť viac o mojom uprednostnení Božích ciest, než toho čo manžel chce. Áno, tá zraniteľnosť manželstva môže byť desivá a zastrašujúca. Ale bude ešte oveľa viac, ak stavím svoje prežitie na to, ako bude manžel na mňa reagovať.
Veľmi sa mi páči, ako to vysvetľuje Larry Crabb,
"Žena s jemným duchom, nežije v ničivom strachu zo svojho manžela. Strach už viac nie je potrebný, aby chránil jej dušu. Preto je slobodná ctiť si vyššie dobro, rešpektovať svojho manžela a pozvať ho svojim nežným postojom k tomu, aby sa stal tým, kým bol stvorený."
Ak si oddaná budovať intimitu vo svojom manželstve, v prvom rade dôveruj Tomu, kto ho vytvoril. Neexistuje nové tajomstvo šťastného manželstva než to, ako ho Boh navrhol. Máš moc. Moc budovať i rúcať. Boh ti dáva múdrosť, ako svoju moc použiť spôsobom, ktorý ctí Boha a podporuje intimitu.
Pôvodné články:
.