kniha Cesty k moci/Božia časť, naša časť/A.W.Tozer

2.kapitola: Božia časť, naša časť

Zlyhanie v rozlišovaní Božej časti od tej našej v diele spasenia znemožnilo nespočetnému množstvu hľadajúcich nájsť pokoj a ponechalo celé odvetvia cirkvi Kristovej dlhé obdobia bez moci.

Smelo vieme povedať, že sú veci, ktoré dokáže urobiť iba Boh. A tie, ak by sme chceli urobiť my, bude to naše zbytočné úsilie. Na druhej strane sú veci, ktoré môže urobiť len človek, a prosiť Boha, aby to urobil za neho, je rovnako strata času. Čiže je pre nás zbytočné snažiť sa o to, čo dokáže iba milosť a rovnako zbytočné je žobroniť, aby Boh urobil to, čo nariaďuje robiť nám.

Medzi veci, ktoré dokáže iba Boh, patrí ponajprv dielo vykúpenia. Obeť zmierenia bola dokonaná na svätom mieste, kam iba Spasiteľ mohol ísť. Toto preslávne dielo nemá nič spoločné s úsilím človeka a ani tí najlepší z Adamovej rasy nemohli k tomu niečo pridať. Bolo to čisto dielo Božie.

Vykúpenie je objektívny fakt. Je to dielo potencionálnej spásy, určenej pre ľudstvo, no vykonané nezávisle od jednotlivca a mimo neho. Kristovo dielo na Golgote položilo obeť za každého človeka, avšak automaticky tým všetkých nespasilo.

Spasenie je osobná záležitosť. Je to vykúpenie, ktoré je účinné iba individuálne. Spasenie je Božím dielom v srdci človeka, umožnené dielom Božím na kríži. Obe - i jednorázové dielo vykúpenia Kristovej obete i mnohonásobné dielo spasenia v ľuďoch - sú v kategórii vecí, ktoré dokáže iba Boh. Žiadny človek nemôže odpúšťať hriechy, žiadny človek nemôže obnoviť svoje srdce a ani nemôže samého seba prehlásiť za ospravedlneného a čistého. Toto všetko je Božia práca v človeku, vychádzajúca z toho, čo pre neho vykonal Ježiš.

Obeť zmierenia učinila spasenie univerzálne prístupné všetkým, avšak ho nečiní automaticky univerzálne efektívnym v každom jedincovi.

Ak obeť zmierenia bola vykonaná za celé ľudstvo, prečo teda celé ľudstvo nie je spasené?

Odpoveď je, že pred tým, než sa vykúpenie stane v jednotlivcovi efektívnym, musí niečo urobiť človek. Tento čin nie je zásluhou, ale podmienkou. A je to čin večnej dôležitosti, pretože ak túto podmienku nesplní, znemožňuje to účinnú prácu Krista v jeho osobnom spasení. Je to dielo privlastnenia si spasenia - a to je niečo, čo môže iba človek.

Súčasná ortodoxia má obavy z toho, že by musela čeliť práve tejto pravde. Boli sme vyučovaní o doktríne milosti a máme strach niečo povedať, len aby sme neobrali milosť o jej slávu, a aby sme nezmenšili dokonané dielo Kristovo. Lenže hovoriť nesmelo a neisto o takej veci, ktorá je pre dušu zásadná, je veľkou chybou.

Mali by sme si to ujasniť a potom hovoriť tak smelo , ako si to pravda vyžaduje. Nemusíme sa báť, že ukradneme z milosti Božej tým, že budeme ctiť, čo Boh o Sebe zjavuje. Zlyhanie v rozlišovaní Božej časti od našej vyústilo v mentálny zmätok a morálnu nečinnosť medzi kresťanmi.

Aby sme mali istotu i moc, musíme poznať a žiť pravdu tak ako je zjavená v Písmach.

Takže v kategórii, ktorú nemôže za nás urobiť Boh sa nachádza toto:

Boh za nás nemôže činiť pokánie. V snahe zväčšiť milosť sme kázali pravdu budením dojmu, že i pokánie je práca Božia. A to je fatálna chyba, ktorá si medzi kresťanmi vyberá nebezpečnú daň. Boh nariaďuje všetkým ľuďom sa kajať. Je to niečo, čo iba oni môžu urobiť. Je morálne nemožné, aby jedna osoba činila pokánie za druhú. Ani Kristus toto nemohol urobiť. Mohol za nás zomrieť, ale pokánie sme si museli urobiť každý sám za seba.

Boh vo Svojej milosti nás môže nakloniť k pokániu a skrze prácu Svätého Ducha nám v tom pomáha. Ale skôr, než sme spasení, sa musíme z vlastnej slobodnej vôle kajať Bohu zo svojich hriechov a uveriť v Ježiša Krista. Toto Biblia učí jasne a zreteľne, a túto skúsenosť bohato podporuje. No nesprávna prax leží na strane človeka a iba človek to môže začať robiť správne.

Napríklad ak človek oklame, je to jeho vlastný skutok a zaň i musí vziať plnú zodpovednosť. Keď činí pokánie, klamať prestane. Boh za neho s klamaním neskončí, skončiť s tým musí človek.

Keď to takto povieme, všetko sa nám zdá jasné. Čudujeme sa, ako môže jeden zodpovedný človek očakávať, že niekto iný ho zbaví jeho osobnej povinnosti činiť pokánie. V praxi však a pod silným emocionálnym tlakom veci nie sú až tak jasné, ako by sa zdalo.

Dôraz na "všetko už bolo vykonané a ty už nemusíš nič" spôsobil zmätok medzi hľadajúcimi po celom svete. Ľudom sa vraví, že do zatratenia pôjdu za to, kým sú, a nie za to, čo robia. Ich skutky vlastne vôbec ani nevchádzajú do obrazu. A ďalej ich učia, že keď sú spasení, už nemusia nič k tomu dodávať, lebo by to bolo Bohu urážajúce. Nie je toto však presný Kainov vzorec? A takto beznádejne zmietaní medzi prvým a posledným Adamom - jeden za nich zhrešil a ten druhí za nich urobil všetko ostatné. A tak dostáva ich morálny život ranu do živého a upadajú do zúfalstva, lebo sa boja  pohnúť, aby náhodou neurobili niečo zo seba. V rovnakom čase ich hlboko trápi vedomie, že v ich nábožnom živote tu niečo seriózne nesedí. Náprava nastáva, keď začneme jasne vidieť, že človek nie je stratený pre to, že niekto pred tisícmi rokmi v raji zlyhal, ale je stratený, pretože zlyhal každý jeden sám za seba. Nikdy nebudeme súdení pre Adamov hriech, ale iba pre náš vlastný. Za naše vlastné hriechy sme a musíme ostať plne zodpovední, až kým nebudú prinesené k odstráneniu k Ježišovmu krížu. Myšlienka, zástupného pokániaj je chybným úsudkom vyňatým z nesprávne prezentovanej a zle pochopenej doktríny milosti.

Ďalšia vec, ktorú Boh za nás nemôže urobiť je - veriť za nás. Viera je darom Božím, to je isté, ale to či na základe neho konáme, to je čisto len na nás. Môžeme, i nemusíme, tak ako chceme. Pravá viera vyžaduje zmenu postoja voči Bohu. To znamená, že nielenže uznáme Jeho dôveryhodnosť, ale pokračujeme a dôverujeme Jeho zasľúbeniam a zachovávame Jeho prikázania. Toto je Biblická viera. A čokoľvek menej je iba sebaklam.

Tam, kde je Boh objektom viery, nemôže byť i subjektom. Hriešnik činiaci pokánie je subjektom, a ako taký musí vložiť svoju vieru v Krista ako v Spasiteľa. Toto musí urobiť sám za seba. Boh mu môže pomôcť, môže čakať dlho a trpezlivo, no nemôže to prevziať a urobiť to za neho.

V ten deň, keď pochopíme, že Boh nie je zodpovedný za naše hriechy a nevieru, sa stane pre cirkev Kristovu veľmi radostným. Uvedomenie si vlastnej zodpovednosti za naše individuálne hriechy môže byť šokujúce, ale vyčistí ťažký vzduch a odstráni nejasnosti. Vracajúci sa hriešnici strácajú svoj čas prosením Boha o to, aby za nich urobil to, čo striktne nariadil, aby urobili oni. A Boh sa nebude s nimi hádať, jednoducho ich ponechá svojmu sklamaniu. Neviera je veľkým hriechom, alebo lepšie povedané, je dôkazom nevyznaných hriechov. Máme nariadené činiť pokánie a uveriť. Viera nasleduje pokánie, výsledkom čoho je spasenie.

Akékoľvek interpretovanie milosti, ktoré umožňuje hriešnikovi ďalej hrešiť, zbaviť sa zodpovednosti pokánia, nepochádza z Boha, ani nie je v súlade so zjavenou pravdou. Boh rovnako nie je povinný nám k pokániu pomáhať. Nedĺži nám nič, iba spravodlivosť. A túto spravodlivosť zažijú všetci, ktorí zomrú vo svojich hriechoch a neblažení prejdú priamo k súdu. No všetci ostatní sú objektom nezaslúženej milosti. Čakať na to, že Boh nám s pokáním pomôže, alebo si myslieť, že On je morálne povinný to urobiť za nás, znamená nepochopiť celý plán spasenia.

A čo to má všetko spoločné s tým, že cirkvi chýba moc? Vskutku veľa. Lebo milióny ľudí začínajú svoj kresťanská život bez toho, aby pochopili svoje morálne povinnosti voči Bohu. Snažia sa uveriť bez toho, aby najskôr činili pokánie. Snažia sa mať vieru bez toho, aby sa menili a prispôsobovali Božej vôli. A nakoniec, vlastne vôbec v ničom nemajú jasno. Sú plní pochybností a skrytých zmätkov. Sú tajne sklamaní zo svojho života, a poväčšinu času žijú bez radosti a entuziazmu. Pretože z neistoty je veľmi ťažké extrahovať nejaké nadšenie.

Takýchto akože-kresťanov je márne povzbudzovať k hľadaniu moci, alebo hovoriť im o oddanom živote. Oni to jednoducho nedokážu pochopiť. Vypočujú si kázeň a potom si žijú svoje, v zbytočnom čakaní na Boha, že začne robiť to, čo majú urobiť oni. Pokiaľ sa neudeje v tejto veci náprava, pre moc v cirkvi to znamená veľmi malú nádej.

(nasledujúca kapitola: Ovocie poslušnosti)

Celú knihu si môžeš kúpiť v angličtine v (kindle) elektronickej verzii iba za 1 euro: