HNEV (z "Aké je to so mnou žiť?")

Zostať naštvanou je ľahšie než odpustiť. Hnev mi dáva aspoň nejaký pocit spravodlivosti a zadosťučinenia za tie urážky. Ak ostávam nahnevaná, v mysli už nemám ani kúsok miesta na to, aby som hľadala chybu niekde vo mne. V srdci mám len to, že je to jeho vina. Pre moju tam miesta niet.

TY sa nedokážeš kajať. TY si ma podviedol a ja som ti odpustila a vďaka Božej láske som šla za tebou, ale TY si ma odmietol! Vyliala som ti svoju bolesť, no TY si neprejavil zľutovanie. Ostala som po tvojom boku, no TY si naďalej behal za inými ženami. Ja sa chcem zmeniť, urobím všetko čo treba, ale TY nie si ochotný urobiť NIČ!

Tak hlboko si ma zranil. A chcela som rovnako zraniť aj ja teba. Necítim sa s tebou v bezpečí. Ak ostávam nahnevaná, s hnevom sa mi ľahšie prežíva to, že sa to už nezmení. Je to proste beznádejné. Mám pocit, že práve ten hnev ma drží nad pádom do priepasti beznádeje. Možno to raz prestane tak bolieť, možno mi to raz bude všetko úplne jedno.

Večná nasrdenosť je spôsob mojej obrany voči stále sa opakujúcemu zraneniu a sklamaniu. Už teraz vidím, ako tento môj postoj obral naše manželstvo o šancu uzdraviť sa. Ale dnes to je inak a chcem sa naučiť nepodmienečnému odpúšťaniu.

Toto sú komentáre niekoľkých zranených mladých žien. Niektoré vravia, že držať v sebe hnev je dobrý pocit. Ja už síce nie som mladá, no tiež musím uznať, že niečo na tom je. Spisovateľ Philip Yancey vraví, "odpustenie je neprirodzený akt (proti srsti)." Avšak je životne dôležitý, pretože je to jediný spôsob ako prelomiť cyklus viny a bolesti vo vzťahu.

Aké veci prinútia ženu, aby držala v sebe hnev?

Hlúpe - nevedome urobené veci, zbrklo vyslovené slová ...

Smutné - zabudnuté narodeniny či výročia, nedodržané sľuby, sarkastické poznámky, či nezaplatený účet ...

Vážne - zúrivosť, strašné slová, emocionálne aféry ....

Odporne zlé - pornografia, nevera, fyzické či psychické týranie, sexuálne ublíženie dieťaťu ......

Keď ťa zraní kolega, či príbuzný, je to bolestivé. No ak to urobí tvoj životný partner, čo pozná tvoje slabosti, rana je oveľa hlbšia a surovejšia. A vec je taká, že sa mu ani nedá vyhýbať, furt je tam, a dokonca s ním spíš aj v jednej posteli.

Ja verím, že JEDINÝ spôsob ako človek dokáže odpustiť svojmu najintímnejšiemu spoločníkovi tie hlúpe, smutné, vážne či odporne zlé veci je, keď vkročí do nadprirodzena. Prirodzený postoj vraví, "Je to moje právo ostať nahnevaná. Zaslúžiš si to." Nadprirodzený postoj vraví, "Nechcem sa na teba hnevať. Odpustila som ti a znovu spájam našu lásku. Život je príliš krátky na to, aby som sa dlho hnevala." A ako manželka môže vkročiť do nadprirodzena? Len tak, že kľakne na svoje kolená a volá k Bohu, "Nedokážem to! Prosím daj mi k tomu silu a moc Ducha Svätého!

Boh odpustil nám v Kristovi, ešte keď sme my boli hriešni (Rim.5:8),  keď sme si to vôbec nezaslúžili a  boli sme chrbtom otočení k Bohu. Vraví, nech odpúšťame ako On - nieže jeden dva krát, ale dokonca 77 krát (Mat. 18:22). A keď toto hovoril, tak podľa mňa myslel na manželstvo, pretože v tom najintímnejšom vzťahu sme najzraniteľnejší a tam potrebujeme naviac odpúšťať.

Dana a jej príbeh

Moja priateľka Dana vám povie niečo o sile odpustenia. Je úžasnou ženou, plnou Božieho Slova. Pozná Boží hlas a reaguje naň. Niekoľko rokov však mala ťažké zdravotné problémy a bola nespočetne krát v nemocnici. 10 rokov trápenia riadne preskúšalo manželstvo Dany a Adama. Adam nevidel, ako neželané sú jeho slová hnevu v rôznych situáciách, no Dana čakala ospravedlnenie za dlhý zoznam urážok. Nestalo sa. Mesiace čakania sa zmenili na ročné obdobia. A život išiel ďalej. Jedného dňa sa dokonca vybrali na rade. Ona bola nadšená, pretože sa jej konečne podarilo trochu pribrať späť do svojej operáciami stratenej váhy a mohla si obliecť nové čierne šaty. Nevedela sa dočkať, ako jej Adam povie, že v nich perfektne vyzerá. Avšak rande skončilo fiaskom, bez slov lásky, žiadne "vyzeráš krásne", Adam sa len ponáhľal domov, že tam má ešte robotu. Nasledujúce ráno si Dana vraví, že čoho dosť tak toho príliš. Napálená trielila do jeho kancelárie so svojim zoznamom urážok. A počúvajte čo sa stalo:

Asi päť krokov od vstupu na bojové pole som začula tichý hlas, "Dana nič nehovor. Nepovedz nič z toho, čo chceš povedať." Ja som vedela kto je to, a nechcela som to počuť.  "Pane, robíš si zo mňa srandu?"

Nebolo to po prvý krát, keď Boh použil duchovnú "lepiacu pásku", aby zastavil môj výlev. A ja som vedela, že musím poslúchnuť. Otvorila som dvere, môj muž sa otočil na stoličke a pýta sa, "Stalo sa niečo?" A jediné, čo zo mňa vyšlo, bolo "Len som ti prišla povedať, že ťa ľúbim." Klamala som - ale nie to, že ho ľúbim, ale že som v skutočnosti prišla z iného dôvodu. Stála som tam pár sekúnd, neveriac, že čo mi to vlastne vyšlo z úst. On sa usmial, "Aj ja ťa ľúbim".

Čo sa to vlastne stalo? Začali mi tiecť slzy. A ja som si naozaj nevedela spomenúť na 9 z 10 bodov môjho zoznamu, ktoré som mala v hlave celé mesiace. Áno, pamätala som si tie čierne šaty, veď sa to stalo iba včera, no neuveriteľné bolo, že to už nemalo nado mnou moc. Moja samospravodlivosť bola fuč. Aj moja potreba počuť jeho "odpusť mi".  Poslúchnuť Boha - to bolo jediné, čo bolo potrebné - a odmenou za to bola duchovná sprcha mojej duše.

Utekala som do spálne a tam som sa modlila, Pane odpusť mi. Kto som ja, že sa púšťam do svojho manžela? Po tom všetkom, čo sme si prešli, a čo všetko musel kvôli mne obetovať, ja by som mala byť tá, čo má žiadať o odpustenie. Pomôž mi Pane.

V ten večer sme ležali vedľa seba, chytila som Adama za ruku. Slzy sa mi valili z očí, rovnako ako láska z môjho srdca k tomuto úžasnému mužovi, ktorého mi Boh dal. Slová prišli samy: "Odpusť mi. Je mi ľúto, že ...." - zoznam bol dlhý, boli to moje vlastné zlyhania, rýchle súdy, očakávania, ktoré som na neho ukladala, ktoré  ho ťažili a porážali. Ako to, že som bola tak slepá? Povedala som mu o tom, ako veľmi ho ľúbim. On ma tiež prosil, aby som mu odpustila. A Boh bol uprostred toho všetkého, odstraňoval kamene našich neoblomných sŕdc.

Dnes dokážem lepšie počúvať Boží hlas a Jemu veľmi často stačí pošepnúť už iba, "duchovná lepiaca páska" a je mi jasné, že len ak poslúchnem, bude to stáť za to.

Dana vedela, čo Boh hovorí o odpustení vo Svojom Slove. Počúvla Jeho hlas, aj keď nechcela. Boh chce, aby sme urobili vnútorné rozhodnutie odpustiť našim manželom rýchlo a úplne. Hoci ostať naštvanou môže byť dobrý pocit zadosťučinenia, no okráda teba aj tvojho manžela o pokoj a uzdravenie.

3 šokujúce pravdy o odpustení

Jedna žena napísala,

Ostávam nahnevaná, pretože je jasné, že ja mám pravdu a ty sa mýliš. Ak prestanem byť, to je akoby som sa vzdala a povedala, že pravdu máš ty. A to nemáš. Chcem ostať nahnevaná, lebo tak sa mi zbiera oveľa viac munície na deň, keď explodujem. Že či je to správne? No nie. Ale odovzdať to všetko Bohu je oveľa ťažšie.

A ja súhlasím, je to veľmi ťažké. Ale aby som ťa povzbudila, poviem ti o troch veciach, ktoré ma vniesli hlbšie do túžby nikdy viac nechcieť v sebe držať hnev. V 2. Korinťanom sa skrýva prvá šokujúca pravda:

1. Odpustenie vykopne Satana von!

Apoštol Pavol nás vyzýva odpúšťať rýchlo a priebežne (kontinuálne) . Prečo? 

"Aby nás Satan nepreľstil. Pretože jeho podlé plány sú nám známe" (2.Kor.2:11)

Preľstený diablom? No ďakujem neprosím si. Ja nechcem byť nikým preľstená a už duplom nie tým zloduchom. Uvedomuješ si to že, ak ukotvíš v sebe vzdor voči svojmu mužovi, ak odmietneš odpustiť, Satan má pred tebou náskok? Zneužije ťa, zmanipuluje, oklame a bude ti vypiskovať do ucha veci ako:

Prečo by si mala odpustiť, veď si to nezaslúži.

Ostaň jak si, nahnevaná, a nechoď za ním.

Ak mu odpustíš, si obyčajná padavka.

Ale to, čo ti zabudne povedať je, že ak sa tebe nepodarí odpustiť, tak jemu sa podarí vyhrať. Ale ty radšej vykopni Satana von! Nedovoľ mu vyhrať!

2. Odpustenie pozýva blízkosť Božiu

Modlitbu "Otče náš" vie zopakovať takmer každý. A vieš ktorá časť tejto modlitby obsahuje nejakú podmienku? Nie je to "chlieb náš každodenný daj nám dnes" ani "neuveď nás do pokušenia". Prečítaj si Matúša 6:9-15. Všímaš si tú jednu časť? -  "A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom." Keď sa modlíš túto modlitbu, žiadaš Boha, aby ti poskytol také odpustenie, aké ty poskytuješ svojmu manželovi. A také odpustenie naozaj chceš?

Ďalšia šokujúca vec je, že Boh dodáva svoje P.S. k modlitbe "Otče náš", tým že to vysvetlí ešte viac polopate:

"Ak odpustíš tým, čo hrešia proti tebe, odpustí aj tebe tvoj Otec nebeský . Ale ak odmietneš odpustiť, ani tebe Otec neodpustí." (Mat.6:14-15)

Možno si povieš, No počkaj chvíľu Linda, nie sme náhodou spasení milosťou skrze vieru? Čo tým myslíš, že mi Boh neodpustí moje hriechy?

Modlitba "Otče náš" nie je o spasení. Je o dôvernom vzťahu s Bohom a o spoločenstve s Ním. Zámerom tejto modlitby je ukázať, ako ostávať v spoločenstve (vo vzťahu) s Bohom:

"Ak kráčame vo svetle, kde On sám je tým Svetlom, máme spoločenstvo (vzťah) jeden s druhým a krv Ježiša Jeho Syna nás očisťuje od každého hriechu." 1.Jána 1:7

R.T. Kendall vraví, "Kráčať vo svetle znamená bez kompromisu nasledovať a urobiť to, čo ti Boh ukážel. No ak ti ukáže niečo a ty to zametieš pod koberec, po rokoch sa budeš čudovať, prečo duchovne vôbec nerastieš. Je to preto, že si odložil poslušnosť a s tým aj skutočný vzťah s Otcom."

Ja veľmi túžim po blízkom vzťahu s Pánom. A ty? Tak potom buď rýchla v odpúšťaní svojmu mužovi. Odpustenie ťa stavia na cestu k hlbokému vzťahu.

3. Odpustenie ti prináša slávu

Posledná vec je skrytá v Prísloviach.

"Múdrosť ženy jej dáva trpezlivosť a je to na jej česť a slávu, keď prehliadne urážku.! Prísl. 19:11 (parafráza)

Zastav sa na chvíľu a spýtaj sa samej seba, Čo mi prinesie česť a slávu?

Keď získam prácu svojich snov?

Keď získam Nobelovu cenu za mier?

Keď sa stanem matkou roka?

Keď mi Boh povie, "Dobrá práca"?

Tento verš v Prísloviach hovorí dačo iné: Prijmeš česť i slávu, keď odpustíš a prehliadneš urážku. Podľa mňa je niečo zázračné. Známy odborník na Starý Zákon Dr. Bruce Waltke vraví, že:

Sláva, ktorú žena prijme, keď odpustí, je to akoby nosila na sebe "príťažlivú ozdobu". Keď manželka odpustí, ľuďom to veľmi imponuje a ona víťazí ... prostredníctvom odpustenia získava viac slávy, cti či uznania než akýmkoľvek iným spôsobom.

Viac nabudúce...