Doma si tvoríme svoj vlastný folklór

Emily, premýšľala som, čo ti napíšem ohľadom nejakých tých tipov na výchovu, na ktoré si sa pýtala. Sranda je, že asi žiaden rodič sa necíti kvalifikovaný v tejto oblasti. Jeden deň si gratulujem, že som vynašla patent na "bezslovný a bezbolestný donucovací prostriedok na vykonávanie domácich prác", a na druhý deň už letí ten bordel z okna von.... 

Ale keďže dokola hovorím, že by sme mali viac hovoriť o týchto témach, tak teda píšem, čo ma napadá. 

Ževraj každá rodina si zakladá svoju vlastnú kultúru, bez ohľadu na to, či si to uvedomuje alebo nie, utvára si svoj vlastný mikrosvet - určitý folklór fungovania vzájomných vzťahov. Takže aj táto naša malá divokosrdcá smečka má nejaký ten svoj folkór, ktorý sa odrzkadľuje pri výchove.

U nás je chrbtovou kosťou výchovy neodškriepiteľne môj muž. S jeho pevnou rukou je všetko oveľa jednoduchšie. Dokáže skombinovať disciplínu, lásku a humor takým spôsobom, že deti ho poslúchajú, milujú a žerú zároveň. A v tomto svojom originálnom spôsobe má moju úplnú podporu. A ja? Ja som tá, čo kultivuje rutiny - zuby umyté, hlavy naučené, talenty precvičované, bruchá plné, jablká zjedené, riady aj myšlienky upratané, srdcia vyrozprávané, dni modlitbou zavŕšené .. Toto by som určite  nedala, ak by môj grizli nestál sto percentne za mnou.

Sladká blízkosť

Ja neviem ako to majú iní, ale u nás fyzická blízkosť je niečo, čo nás definuje. Odstup či bezdotykový deň si ani neviem predstaviť. Už hneď ráno s prianím "dobré ránko" ide objatie. Potom keď sa vrátime všetci domov zo škôl, vždy je pre mňa dôležitejší poriadok v duši, než poriadok v kuchyni, preto stúlim sa na chvíľu s každým, nech zistím čo bolo, očuchám vlasy, spočítam pehy, či nechýba niektorá nádhodou. K puberťáčke sa votriem pod deku, vytiahnem jej sluchátko z ucha, počúvame, pozeráme nejaké somariny na youtube, či len tak kecáme. A napokon aj modlitba pred spaním sa neobíde bez objatia a bozkov....

Modlitba

Modlitba obzvlášť je pre mňa synonymom Božieho objatia. Toto túžim, aby moje deti vnímali, keď sa modlíme. Nesmie to byť desná nuda (predsa modlitba nie je len nejaký literárny útvar), musí byť v "Duchu a v pravde", čo v detskom ponímaní znamená nebyť iný ako počas dňa, netváriť sa dokonale, nebyť zdĺhavý, nehovoriť furt to isté, aj keď jasné, že sa niektoré témy opakujú. Ale zo dňa na deň sa menia detaily za ktoré ďakujeme, situácie a ľudia za ktorých prosíme, zlyhania, ktoré priznáme a potom vyznanie lásky, citu a obdivu ....

Oči vyvalené

Obdivujem a chválim výhradne s očami vypleštenými a s celým srdcom. Lebo vtedy iskra letí rovno do duše a tak sa sadí vášeň. Len si všimni ten záblesk v očiach svojho potomečka, keď prejavíš velikú radosť nad malým pokrokom. Nie len mimoriadne, ale každý deň. Lebo tak sa vášeň kultivuje. Hoc v našej slovenskej kultúre sa vkladá viac úsilia skôr do napomínania, ja osobne som zástancom kladenia dôrazu na pochvalu. Jasnačka, že napomínanie je bežná vec - uprac si izbu, lebo.... choď sa učiť, lebo..... blablabla. Ale pri obdive či pochvale sa na chvíľu zastaví čas. Sú to tri sekundy úžasu, tri sekundy, keď sa v duši rozochveje struna Stvoriteľa, a nalaďuje sa na ten správny tón, aby raz plným potenciálom mohla hrať v tom Božom orchestri Jeho veľkého plánu. Som presvedčená, že mnohé zhasnuté detské oči majú minimálne jeden dôvod - niet nad nimi rozžiarenej tváre a vypleštených oči od údivu nad niečím, čo sa im podarí. Nik neverí, že by Boh do nich vložil niečo, čo môže zmeniť svet. A to je mi hrozne ľúto. Otrávenosť sadí nezáujem a odmeranosť zabíja talent. 

Btw túto rozžiarenú emocionálnu zapojenosť používam aj pri rozprávaní Biblických príbehov. Málokedy čítam text, skôr sa chytím obrázku a hovorím k nemu to vzrušujúce story. A funguje to. Od útleho veku našich detí pristupujem s vášňou ku všetkému, čo je Božie.

Odzbrojenie humorom

Ku kultivácii vášne máme doma ešte jednu riadny hlučný folklór - dobré emócie môžu ísť von kedykoľvek a NAPLNO! Bez obmedzení! - Radosť, smiech, tona srandy, hluk, dupot a všetko s tým spojené. Muži mávajú dobrý zmysel pre humor, a ten môj je výkvet v tejto oblasti. Kupujeme si na neho pukance a váľame sa od smiechu. Proste veselá slobodná atmosféra je u nás naviazaná na molekuly vzduchu. Nebrať sa extrémne vážne, dokázať premeniť malé zápletky (z ktorých by mohlo vzniknúť úplne zbytočné napätie) na humorný sitkom - odzbrojenie humorom je každopádne superpower na kultivovanie super vzťahov. Je to okamžitá eliminácia potencionálneho konfliktu, či odľahčenie atmosféry vtipnou reakciou na frflanie, nespokojnosť, či výčitku. Samozrejme dôležité veci si treba jasne vykomunikovať, ale každý dobre vie, že doma sa človek škriepi hlavne na somarinách. Preto si vytvoriť vlastný folklór nie zdúvania sa, brania sa strašne vážne a urážania sa, ale naopak - odrážania somarín somarinami. "To si nevieš tú polievku nabrať sám?" "Jeeejda, ale veď to je akokeby som kradol."

Bezpečné miesto

Čo sa týka vypúšťania negatívnych emócií - v tomto sa všetci ešte stále školíme. Moderná psychológia vraví, že majú ísť von, no Písmo učí sebaovládaniu, no zároveň správnemu vyjadreniu hnevu. Božie Slovo je brutálny radca, no ide v mnohom proti kultúre. A práve doma - to je tá citlivá zóna, kde v autentickej viere prichádza na lámanie chleba. A práve preto musíme toto miesto uchovať BEZPEČNÝM pre naše deti. Nesmie to byť miesto, kde musia skrývať to, čo skutočne prežívajú. Je to vždy viac o tom, ako sa to komunikuje, než čo sa komunikuje. 

Samozrejme najväčší pubertálny konflikt nastáva pri zákaze telefónu (trebárz na týždeň). V princípe platí - jeden deň cirkus a potom týždeň kľud. Ach, no ale aj o tých poondiatych telefónoch by sa dalo písať. Žiaľ v tejto sfére sa nevyhneme tomu, že musíme mať na mysli minimálne jednu vec - že RODIČ je dnes JEDINÝM kontrolným orgánom nad tým, čo sa deje v tej čiernej krabičke. A toto je desivé. Vravíš si, a to mám všetko kontrolovať? Je to vôbec možné? Každopádne určité pravidlá by mali platiť, to sa mele dookola  - stanoviť si vek na používanie soc.sietí, či smartfónu vôbec. Denný limit to je tiež výzva pre rodiča. Podporovať tvorivé aplikácie či aktivity ponad hry, či čety. Všeobecne platí, že smartfón od 10 rokov, soc.siete od 15 rokov. Štatistika hovorí že deti od 8-18 rokov trávia viac než 7 hodín s "krabičkou". Určiť hranice a stáť si na tom, to je každodenný vyčerpávajúci boj. Toto je niečo, čomu nemuseli čeliť naši rodičia. To je cesta, ktorú si naša generácia musí vyšľapať sama. Počúvam všeliaké podcasty na a nezabudnem na desivú vetu rozzúrenej puberťáčky, ktorej rodičia si zavolali kresťanského poradcu na návštevu. Ten im nadelil kopu rád, ako skrotiť túto tigricu, no a keď odchádzal, pubiška za ním kričí: "Ja si aj tak urobím, čo chcem, či už to budú vedieť, alebo nie!" A žiaľ, v realite to presne takto je. Takže spolu ku všetkým pravidlám, zákazom či príkazom patrí jedna neoddeliteľná súčasť - a to je nepretržitý OTVORENÝ DIALÓG. O čomkoľvek. Aleže úplne o čomkoľvek. Človeče vopred si nacvič si nevyplašený výraz, keď sa ti dieťa prvý krát prizná, že si chcelo zistiť, čo je to to porno. Štatisticky všetky deti do 10 -11 rokov sú nejakým spôsobom vystavené explicitnému pornografickému obrazu. Z očí do očí ti radím, keď k tomu príde, a to príde, nezačni vyšilovať. Naše deti nemôžu za to, že sa narodili v takejto chorej dobe. Ale my ako dospelí môžeme ovplyvniť to, akým spôsobom budeme s nimi komunikovať o tabu témach. Aj toto je téma na ďalšiu kapitolu. Ale všeobecne si však všímam, že u nás by takáto superotvorenosť v témach sexuality či iných citlivých tém, by nebola možná, ak by náš rodinný folklór bol bez: blízkosti, dotykov, bez bozkov, autentickej viery a modlitby, bez vášne, obdivu a bez humoru.

Joooj Emily, to som sa teda rozpísala, a to aj tak len na okraj. No hádam ti niečo bzinklo do nosa. Milión krát neviem čo robiť, no Duch Svätý sa ani na milión ixtý krát neunaví inšpirovať ma, keď volám - pomooooc! Som ešte stále len niekde v polovici, nieviem čo všetko ma ešte čaká,

ale viem, že každý ten daný deň,

úplne všetko možné aj nemožné, čo zažijem,

len v Kristu má schopnosť premeniť sa na niečo užitočné a dobré, mocné, krásne, požehnané.

Keď On je dnes mojím ránom, chlebom i vášňou,

tak i zajtra sa smiem spoľahnúť, že v úplne všetkom bude so mnou.

Kristus všetko vo všetkom.

Len v Kristu nájdem odpoveď na všetko. 

Rozhovor o našich deťoch v pandémii na podcaste Pracujem s deťmi