Cvičiť? Jaaaa????

Za mladi som behávala celkom rada. Potom desať rokov behania okolo detí .... a dnes? Už tak moc toho pohybu nie je a človek len zrazu zisťuje, že mu slabne imunita, chýba energia, trávenie je spomalené a kilá? Škoda reči....

Jedna blízka osôbka sa mi priznáva k tejto téme, že má trochu predsudky k cvičeniu, lebo že: "...telesné cvičenie málo osoží... " (1 Tim 4,8a). Ale mrknime sa na to z kontextu obdobia, keď to Pavol písal. Čiže pred 2000 rokmi, keď nebola elektrina a človek chodil všade pešo. Prejsť 10 km denne - bežná rutina. Ženy nosili vodu, prali a vlastne všetko vešetečko sa robilo RUČNE. K takémuto výkonu pridávať ešte 12 kolečiek okolo dediny by bolo asi čudné. Takto to fungovalo v podstate v celej histórii, až do posledných plus mínus 100 rokov. Dnešný človek však prejde za deň ledva kilometer a pomaly každý náročnejší pohyb za neho robia spotrebiče (ešte by som prijala, ak by niekto vymyslel elektrický mopovač :D). V mojej bujnej fantázii si predstavujem, že Pavol by dnes napísal Timotejovi email, " Syn môj, dobre ti radím, nájdi si prosím ťa čas, aby si sa hýbal. Keď len sedíš či stojíš, črevá ti poriadne nefungujú, mozog sa ti spomaľuje, obezita ťa ohrozuje aj energie ti ubúda. Boží chrám nezanedbávaj a adekvátne sa oň staraj."

Čiže áno - telesné cvičenie mi málo osoží, ak sa veľa hýbem. No ak nie, treba dačo robiť. Ale čo??? Ľahko sa to píše, ťažko realizuje - mne, čo mám vždy tisíc dôležitejších vecí na robote. A tiež je mi jasné, že ak z nejakého pohybu nebude pravidelný zvyk, tak celý dobrý zámer je v háji.

Chcela som teda nejako začať. Napríklad behávať niekde v prírode. Avšak môj muž ma hneď vyviedol z ilúzie: "Nebudeš behať dakde pri lese, ešte ťa tam niekto zaťáhne! Poď so mnou do posilky!" Lenže keď ja toto počujem, otvára sa mi vyskakovačka vo vačku. Že prečo? Lebo:

1. neznáááášam posilkovskú trápnu atmosféru (môj muž chodí do takej, kde je to samí upotení chlap a je to tam strašne špatné),

2.nenáááááviííííím bežiaci pás, na ktorom by som musela stráviť min.40min., aby to malo efekt. A kukať furt na jedno miesto, no čisté psycho.

3. iritujú ma osobný tréneri. Môj muž by si neodpustil svoje: "Drepy s činkou 4 série po 20 máš už hotovo?" ... a pri slove Drepy by som už niekomu vykrútila krk.

Takže je jasné, že mňa len tak ľahko niekto do posilky nedostane. Na druhej strane môj muž posilku miluje. Má tam tlupu mladých, ktorí s ním strašne radi cvičia. Prečo? Lebo

1. je s ním nehorázna sranda,

2. dáva im riadne zabrať a ich práve to baví,

no a 3. tréning s ním je to zadarmo.

Je mi jasné, že môj mangel by bol strašne rád, ak by som s ním začala do tej odpornej posilky chodiť. No je to na mňa príliš drsný krok. Plus to bude moc drahé - a ja som žgrloš na takéto veci... a nakoniec ma ešte klepne pepka z toho pásu. LENŽE otázka znie: JE DUCH SVäTÝ RADCA AJ V PRAKTICKÝCH DILEMÁCH? Či už je to cvičenie, varenie, časová logistika, vzťahy, deti, voľný čas, nevoľný čas...... zoznam je nekonečnýýý. A ja si len uvedomujem, ako každú chvíľu potrebuje radu Ducha Svätého. On je tá Múdrosť Nebeská v našom pozemskom živote. A má svoj názor na úplne všetko. A Zaujímalo ma, aký má teda názor na ten môj nápad s pohybom. Netrvalo dlho a vnímala som, že  "Choď cvičiť so svojim mužom." Síce som nechcela práve toto počuť, ale dobre idem...

Keď píšem tento článok, cvičíme spolu už pól roka. Ani sa mi tomu veriť nechce. Tú škaredú mužskú posilku sme vymenili za menšiu, krajšiu a veľmi lacnú. Môj muž je velice VELICE rád, že sme tam spolu, a že zdieľam jeho hobby. Samozrejme mňa teší lepšia kondička, značný prísun energie, choroby sa na mňa lepia pomenej i, že nejaké to kilečko je dolu. Ale najprekvapivejší bonus mi priniesol ten zatracovaný bežiaci pás. Tento drtič kalórií je mojou najsamsuper študovňou. Pravidelne na ňom môžem počúvať TOP podcasty Java with Juli (brutus zaujímavé témy ako žiť Božím spôsobom v tejto zlomenej kultúre), plus všelijaké parádne kázne a prednášky. Tým pádom na páse nebehám, ale lietam. No a drepy? Malá daň za toľko benefitov.

Ducha Svätý je Majster v premieňaní odpudivých, nepríjemných, neprekonateľných a bárzjako zacyklených vecí .... na veci BONUSOVÉ. Napriek tomu sa priznávam, že často mám svoju hlavu, hlučné ústa, upchaté uši a nečakám na Jeho tichú mienku. Idem si svoje a potom je beda. Ooooooj o čo lepšie Je Duchu Božiemu dôverovať, než svojej hlave.... to by sa žilo.....