Anonymné vyznanie (dievča a masturbácia)

Ahojte dievčatá. Nepredstavím sa, lebo to čo vám poviem, a to s čím som sa celé roky trápila, ma ešte stále trápi a nedokážem o tom ani hovoriť.  Nikdy som o tom ani nechcela hovoriť. Je to niečo s čím som sa už chcela stotozniť, lebo inú cestu som nevidela. Bola som takmer presvedčená, že s týmto obrovským tajomstvom, zároveň problémom musím žiť dokonca života. Ale Pravda je iná. Boh pracuje v mojom srdci a mení moje vnútro. Je to dlhý proces a ja o ňom chcem aspoň napísať. Viem, že mnohé prechádzajú niečim podobným a nemajú ani potuchy, aké to má a bude mať následky na ich budúcnosť, vzťahy, manželstvo, rodinu... - na to najpodstatnejšie v živote.

Zhlboka sa nadýchnem a píšem ďalej. Možno sa nájdeš v mojich riadkoch, a ak ti pomôžu, tak hoci mám zovreté srdce, stojí mi to za to. Ak by to pomohlo, čo i len jednej.

Od svojich 5-6 rokov mám problém s masturbáciou. Myslela som si, že z toho vyrastiem, veď deti predsa nevedia, čo robia a brala som to ako srandu keďže som nebola jediná v škôlke, ani v škole, kto to robil. Prinášalo to veľké vzrušenie a vnútorné uspokojenie a zároveň ma to zrelaxovalo. Neviem to asi lepšie opísať. Pripadalo mi to normálne, ale neskôr, keď to na mňa prichádzalo, nevedela som, čo zo sebou. Najhoršie to bolo, asi tak týždeň po skončení menštruačného cyklu, alebo keď bol mesiac v splne. V tie noci neviem dobre zaspať a som veľmi bdelá. Bojovala som so sexuálnymi myšlienkami. Dnes sa proti tomu postavím a odíide to, lebo to nechcem a vadí mi to. No nie vždy to dokážem.

Keď bola vo filme vášnivá sexuálna scéna, prišiel ten známy pocit, moje telo sa chcelo uspokojiť. Po celý ten čas som bola "veriaca".

Nenávidím to! Z celej duše! Už mi pripadalo, že som v začarovanom kruhu. Vie to byť tak silné, že to človeka úplne zachváti, zhltne a musíš to urobiť, lebo máš pocit, že inak sa zblázniš. A potom tá hanba, cítim sa jak najväčšia špina na svete. Myslela som si, že asi s tým musím žiť dokonca života a tajiť to. Dokonca som mala priateľa, s ktorým som žila, ešte pred tým, ako som svoj život úplne vydala Bohu. A musela som to robiť aj počas nášho vzťahu. Takže ono to nevymizne, keď niekto začne sexuálne žiť. Avšak nikdy som sa mu k tomu nepriznala. Tak som sa hanbila. Je to hrozné, že človek sa s tým môže trápiť celý život. Tak veľmi som sa za to hanbila aj počas strednej školy. Pamätám si, keď bola na toto téma a mala som kamošky, ktoré sa o tom vedeli rozprávať, že "ako sa urobia", keď nemajú partnera. Vraj čo iné im zostáva. ja som sa nikdy nepriznala, lebo som nechcela k nim patriť. V hĺbke svojho srdca som vedela, že to nie je normálne, vadilo mi to a dúfala som, že keď raz budem mať partnera, to prejde. Ani mojej najlepšej kamoške, ktorá o mne vie všetko, som to nedokázala povedať. Nepriznala som sa. Jednoducho som s tým chcela žiť, lebo však všetci máme tajomstvá, ktoré neodhaľujeme nikomu.

Ale po rokoch a pár sexuálnych vzťahoch som zistila, že to nie je iba intímne tajomstvo, ale je to niečo, čo mi spôsobuje problém vo vyvíjaní sa mojej osobnosti. Pôsobilo mi to veľký zmätok, uzavretosť, výkyvy nálad, smútok. Cítila som, že som v tom sama, a že mi niet pomoci.

Píšem vám to, aby ste videli, aké je to nebezpečné. Nedá sa s tým skončiť len tak z vlastnej sily. Je to strašný zlozvyk, závislosť. Čím skôr sa s tým začne niečo robiť, tým lepšie. Mojim prvým krokom bolo vyznanie Bohu. Poprosila som Ho, aby mi dal silu sa tomu postaviť, a aby mi ukázal a dal nejaký varovný signál, ak by ma niečo k tomu malo dráždiť a pokúšať.

Dala som svoj život Ježišovi a denne s Ním trávim čas, prosím Ho o pomoc, keď to na mňa príde, aby mi dal silu povedať: NIE! Mení ma Božie Slovo, čo je absolutne úžasné na tom, dáva mi úplne iný pohľad na svoje telo, viem že je čisté a ja už viac nemusím byť ovládaná tými sexuálnymi túžbami a myšlienkami. Prijala som Jeho očistenie a odpustenie. Po nejakom čase mi dal na srdce, aby som to niekomu dôveryhodnému povedala a priznala sa. Tak som to spravila. A musím povedať, že Ježiš naozaj stojí pri mne a už teraz viem, že aj Jemu na tom záleží, aby som nad touto závislosťou zvíťazila raz a navždy. Viem, že žiadny chlap ma z toho nezachráni. Je to cesta, ktorou ja musím prejsť, už čokoľvek to spôsobilo, že som to tak dlho robila, potom tajila a žila s pocitom hanby. Už viac nedovolím, aby mi to bránilo žiť slobodným životom, bez pocitu viny, spoznávať samu seba, kým naozaj som, a ako veľmi som milovaná!

Pokušenie prichádza, ale ja už poznám zbrane, ktorými môžem bojovať. Je to ťažká cesta, ale nie je tak ťažká, aby som to nedokázala prejsť po boku Ježiša, ktorý mi ukázal nie len pravdu o tejto mojej intímnej záležitosti, ale aj pravdu o mne. A tak túžim, aby si rovnakou cestou nemusela prechádzať aj ty.