Alabaster, aj pre lávu
Milujem príbeh alabastrovej nádoby. Pri čítaní si predstavím Ježišov dojatý pohľad a tú neplánovanú aromaterapiu, keď prekvapeným okolo sediacim do nosa udrie vôňa okázale drahého oleja. Celá situácia navonok vyzerá trochu bizarne, avšak získava si plnú Ježišovu pozornosť. Ostatní to síce nechápu, no Ježiša to nezaujíma. Totiž pred očami Mu kľačí žena veľmi zlej povesti, ktorá práve teraz zanecháva svoj starý život a tomu novému z lásky daruje to najcennejšie čo má.
Celý tento scenár je veľmi známi, zároveň mi vždy znova v mysli vybehne ikonka s otáznikom: "Čo mám v alabastrovej nádobe ja? Pane, aký môj dar si môže získať Tvoju plnú pozornosť?" ... v tomto zamyslení odchádzam do bežného prázdninového dňa, čiže vymýšľania čo s deťmi, do varenia, upratovania, ááátakďalej. Veci sa dajako nevyvíjajú, ako v idilke a pekne pomaly, po etapách sa z obyčajného dňa stáva hromaždisko napätia pre sopečný výbuch. Dovŕšenie nastáva po večeri, ktorá nikomu nechutí, všetci frflú a keďže úprimne povedané už pár dní mám toho všetkého plné zuby, nezastaviteľne sa vo mne spúšťa lavínový mechanizmus zlosti a sebaľútosti ... Explózia musí nastať, nebudem to už v sebe držať, veď ma porazí.
V tom, ako gong do duše mi zaznie: "Vlož to do alabastrovej nádoby a daruj mi to." Ja: "Čo? Ako?" "Všetka tvoja ľútosť, sklamanie, hnev, všetko z čoho ťa ide roztrhnúť - je tvoje JA, ktoré chce byť docenené a naplnené. Ak Mi veríš, že vo Mne sa nič z toho čo robíš, chceš a čo si - nestratí, tak namiesto vybuchnutia daj to svoje JA Mne ako DAR. Viem, že chcem od teba veľkú obeť, lebo svojho JA sa ľudia vzdávajú najťažšie. Ale keď to urobíš, tvoj dom zaplaví vôňa pokoja a Ja budem veľmi rád, že budem mať od teba dnes niečo ozaj cenné!"
Chvíľu stojím úplne zahružená (neviem či je to ozajstné slovo, ale tak nejak opisuje môj stav) do svojich myšlienok a vravím, si "Takto som nad tým ešte nerozmýšľala. Ale Pane, ak Ti skutočne urobí radosť moja láva, ja Ti ju teda dám. Páči sa: Alabastrová nádoba plná horúceho napáleného JA. Je to celé Tvoje! A nebudem to už ďalej riešiť! Bolo by aj tak trápne rýpať sa v niečom, čo už nie je moje. Pane rob s tým, čo len chceš!"
Prenesiem sa zrazu zo svojho vnútorného sveta späť do kuchyne a namiesto akýchkoľvek rozpakov vnímam už len to, že loďka mojej rodiny pláva v pokojných vodách...
Priznám sa, neprejde deň, že by som nezažila "JA moment", keď sa musím friško rozhodnúť, či si nechám to svoje, alebo to jednoducho darujem (bez ohľadu na to, aké je to komplikované) Ježišovi s dôverou a z lásky. Skutočne, je to iba moment a všetko je inak...
Lukáš 7:48 "... odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala." - k slovu "milovala" je v bibl. poznámke napísaný tvar slovesa - Čo dokázala svojou láskou.