Ako neón ...

"Ak by som dnes stratil nádej Bože, pripomeň mi prosím Ťa, že Tvoje plány sú lepšie, než moje sny."

Strašne sa mi páčil tento citát. Človek stále tak trochu korčuľuje v mysli medzi otázkami, "Idem správne?", "Naplňujem Tvoj plán?", "Je veľký rozdiel medzi Tvojim plánom a mojimi túžbami?", "Mám tie moje túžby dobre v srdci vyvážené? Si ich centrom Ty alebo Ja?" .... vtedy mi vždy na myseľ príde jeden príbeh. Raz som počula o Mojžišovi také krátke zamyslenie, ktoré sa mi zmenilo pohľad na život a stalo takou veľkou neónovou dopravnou značkou pre smerovanie toku nezorientovaných myšlienok. Totiž  aj Mojžiš mal sen - vojsť do Bohom zasľúbenej zeme a voviesť tam i celý Boží národ. Hádam ani neexistuje cnostnejší sen, než ten Mojžišov. A musíme uznať, že pri toľkom trápení, čo on mal s ľuďmi si ho aj zaslúžil. Počnúc od nervy drásajúceho východu z Egypta, cez nekonečné naťahovanie sa s Izraelitmi o to, len aby verili Bohu, až po osobné kolabsy, keď proste musel s niečím tresnúť až tak, že aj samy nebesá zmraštili čelo. A povieme si ... "Hm, hej, moc ťažká cesta za snom. Lenže... vošiel tam on vôbec?" Kto pozná tento príbeh tak vie, že Mojžiš zomrel skôr, než tam Izrael vošiel. Človek zostáva taký zaskočený, nedáva mu to zmysel. Možno sa niekde vynorí i otázka.... Stálo mu to vôbec za to?

Povrchným zhodnoteným Mojžišovho života (i toho svojho) ostávame len v smutnom rozčarovaní. Ale Boh je Bohom nesmiernych hĺbok! Takže ani tu pointu nenájdeme na povrchu. No ja vďaka nej mám dnes jasno vo veľa veciach: a to je, že Mojžiš svoju "zasľúbenú zem" našiel už dávno pred tým, než do nej Izrealiti vkročili. Zamyslenie hovorí o tom, že svoju zasľúbenú zem našiel na hore Sinaj. To bolo miesto, kde sa osobne stretával s Bohom, odkiaľ schádzal tak plný neba, že žiaril ako neón, bolo to niečo úplne mimo zeme. Ďaleko od ľudských intríg a predháňania sa, mimo od starostí a chaosu, pod ktorým sa lámu chrbty i chrbtové kosti. Skutočne chodil na miesto, kde sa stretával a zhováral so živým Bohom, a Boh s ním, ako so svojim najlepším priateľom. Odtiaľ sa vracal uschopnený pokračovať vo svojej pozemskej úlohe (ktorá bola tou najväčšou v Starom zákone). Áno... a takto to dáva celé zmysel. Lebo takto má rovnakú šancu chudobný i bohatý, silný i slabý, otrok i slobodný, veľký i malý, európan či afričan, veriaci žijúci medzi radikálnymi muslimami i veriaci žijúci v najkresťanskejšej krajine ..... úplne každý môže vstúpiť do svojej predsiene neba, do zasľúbenia, zasľúbeného odpočinku,ktorý nám bol vydobytý skrze obeť Pána Ježiša Krista - nie len jeden Mojžiš, ale VŠETCI. Nie je to úžasná možnosť? Najvačšia príležitosť? ... naša duša môže prebývať v zasľúbení dlho dlho pred tým, ako doň vkročí naša noha. Známy Žalm 37:4 hovorí, že "Kochaj sa v Hospodinovi a dá ti žiadosti tvojho srdca." - Miluj Božiu prítomnosť a tá zmení tvoje túžby tak, že budeš skutočne blažený ( a žiariť ako neón :)

A tak verím, že či sme v období keď si plníme svoje sny, alebo máme obdobie, keď musíme dať prednosť povinnostiam - v konečnom dôsledku v tom nie je veľký rozdiel, lebo ak v každom období je Ježiš naším centrom, tak sa plní ten náš najväčší sen - JEHO PLÁN.