1.2.list Korinťanom

Úvod

Keď sa ľudia stanú kresťanmi, nestávajú sa v rovnakom okamihu aj slušnými ľuďmi. To prichádza skôr ako prekvapenie. Konvertovanie ku Kristovi človeka automaticky nevystrojí dokonalým správaním, či vhodnými morálnymi hodnotami.

Korinťania mali v starovekom svete reputáciu drsných, ťažko pijúcich, sexuálne promiskuitných ľudí. Keď Pavol dorazil s Posolstvom a mnoho z nich uverilo v Ježiša, tak tú svoju povesť si dovliekli priamo do cirkvi. Pavol s nimi strávil rok a pól ako pastor, detailne s nimi prechádzal Posolstvo dobrej zvesti. Ukazoval im ako žiť ten nový život spasenia a svätosti v komunite veriacich. Potom sa pobral svojou cestou do ďalších miest a zborov.

Neskôr Pavol prijal správu od jednej z Korintských rodín, že akosi sa tam všetko rozpadá. Taktiež prijal list z Korintu, kde ho žiadali o pomoc. Rozvinulo sa tam straníctvo, vytratila sa morálka, uctievanie sa zdegenerovalo na sebastredné pachtenie sa po nadprirodze. A bolo to presne niečo, čo sa od Korinťanov dalo aj očakávať!

Pavlov prvý list Korinťanom je klasickou pastorálnou reakciou: pôsobivá, priama, jasná a pevná v presvedčení, že Boh je medzi nimi, je zjavený v Ježišovi, prítomný v Duchu Svätom a bude naďalej centrálnou záležitosťou ich životov, bez ohľadu na to, koľko neporiadku vo všetkom narobili. Pavol sa ich nezrieka ako bratov a sestier, akom kresťanov, nevyhadzuje ich kvôli ich zlému správaniu a nespustí na nich príval nadávok za ich nezodpovednosť. Viac menej to preskočí, vezme ich za ruku a prechádza s nimi cez všetko od základu. Usmerňuje ich ako pracovať na všetkých tých slávnych detailoch Božej zachraňujúcej lásky, až po lásku jedného k druhému.

Kapitola 1

1 - 9

Ja Pavol som bol spolu s priateľom Sostenom povolaný i poslaný Ježišom, Mesiášom podľa Božieho plánu. Posielam tento list vám v cirkvi v Korinte, veriacim, ktorí sú očistení Ježišom a oddelení pre Bohom naplnený život. Pozdravujem všetkých, ktorí vzývajú Ježiša, nech žijú kdekoľvek. On Je ich Pánom, rovnakom ako aj naším!

Želám vám všetky dary a výhody, ktoré prichádzajú od Boha nášho Otca, a Pána, Ježiša Krista.

Vždy keď na vás myslím - a to na vás myslím dosť často! - ďakujem za vaše životy, za ten slobodný prístup k Bohu, skrze Ježiša. To čo sa vo vás udialo, nekončí - nedá sa to ani popísať, presahuje to naše vedomosti. Dôkaz Kristov bol zjavne potvrdený vo vašich životoch.

Len si pomyslite - nepotrebujete nič, máte všetko! Všetky dary Božie sú priamo pred vami, keď trpezlivo očakávate nášho Pána Ježiša, ako sa zjaví vo Veľkom Finále. A nielen to, ale Boh sám je priamo pri vás, drží vás pevných a na správnej ceste, kým sa všetky veci nezavinú do Ježiša. Boh, ktorý vo vás naštartoval toto duchovné dobrodružstvo , zdieľa s nami život Svojho Syna, nášho Pána Ježiša. On to s vami nikdy nevzdá. Na to nikdy nezabúdajte.

10 - 31 Kríž: Irónia Božej múdrosti

Mám vážne obavy priatelia moji, ohľadom používania autority Ježiša, nášho Pána. Poviem to tak naliehavo, ako len viem: Musíte začať vychádzať navzájom. Musíte sa naučiť byť ohľaduplní jeden k druhému, vylepšovať spoločný život.

Spomínam to, lebo niektorí z rodiny Kloe mi priniesli veľmi znepokojujúce správy, vraj že bojujete medzi sebou! Poviem vám presne, čo mi bolo povedané : Každý drží niekomu stranu, hovoríte, "Ja som na Pavlovej strane", alebo "Ja stojím za Apollom", či "Peter je môj človek", ďalší "Ja som v Mesiášovej skupine" .

Pýtam sa vás, "Bol Mesiáš rozkrájaný na kúsky, aby sme všetci mohli mať relikviu z Neho? Alebo Pavol bol ukrižovaný za vás? Či jediný z vás bol pokrstený v Pavlovom mene?". Okrem Krispa a Gaiusa som nikoho iného z vás nekrstil, takže si buďte istí, že som z takej správy nebol dva krát nadšený. Aspoňže nikto nemôže chodiť a hovoriť, že bol pokrstený v mojom mene. (Ešte keď nad tým premýšľam, tiež som krstil Štefanovu rodinu, ale to je asi všetko.)

Boh ma neposlal, aby som verboval nasledovníkov pre seba, ale aby som kázal Posolstvo o tom, čo učinil a zbieral nasledovníkov pre Neho. A On ma neposlal, aby som to robil svojou vlastnou pestrou rétorikou, aby to mocné gro, čím je Kristus a Kríž, nebolo trivializované iba na obyčajné slová.

Posolstvo, ktoré poukazuje na Krista a na Kríži sa zdá byť čistým nezmyslom pre tých, čo sa tvrdohlavo ženú do záhuby. Ale pre tých, čo sú na ceste spasenia to dáva dokonalý zmysel. A takýmto spôsobom Boh pracuje, je to ten najmocnejší spôsob. Je napísané:

Obrátim ich tradičnú múdrosť na ruby,

Odhalím takzvaných expertov, že sú pomätenci.

Takže môžeme vôbec nájsť v súčasnej dobe niekoho ozaj múdreho, vzdelaného, či skutočne inteligentného? Či ich Boh už dávno neodhalil, že sú iba jeden veľký nezmysel? Pretože svet vo svojej všetkej žiarivej múdrosti nikdy neprišiel k poznaniu Boha. A tak sa Bohu vo Svojej múdrosti zapáčilo použiť to, čo svet považoval za kázanie nezmyslov, aby práve tým spasil všetkých, ktorí Mu uverili.

Keďže židia bažia po prejavoch zázrakov a Gréci po filozofickej múdrosti, my ideme a napriamo hlásame Krista, Ukrižovaného. Židia sa na tom pohoršujú, vraj čo je to za zázrak a Gréci to zas nechajú plávať, lebo je to pre nich absurdné. Ale pre nás, čo sme osobne povolaní Bohom Samotným - spolu židia i Gréci - pre nás je Kristus tým najväčším zázrakom a múdrosťou v jednom. Ľudská múdrosť je tak malá, nízka dokonca aj oproti tým zdanlivým Božím nezmyslom. A ani ľudská sila sa nikdy nemôže porovnávať ani len so "slabosťou" Božou.

Dobre sa pozrite priatelia, kým ste boli pred tým, než ste boli povolaní do tohto života. Nevidím medzi vami veľa z tých "najmúdrejších a najlepších", ani veľa vplyvných, či rodín z vyššej spoločnosti. Nie je teda očividné, že Boh sa úmyselne rozhodol zvoliť si mužov i ženy, ktorých spoločnosť prehliada, vykorisťuje a zneužíva? Že si zvolil tých pre svet nízkych, aby odhalil prázdnu domýšľavosť "vysokých"? Je teda jasné, že sám seba pred Bohom nikto nepochváli. Všetko, čo máme - správne zmýšľanie, správne žitie, čistý štít, nový začiatok - to všetko pochádza od Boha skrze Ježiša Krista. Preto máme príslovie, "Keď sa chceš chváliť, chváľ sa Bohom" . (v ang. "Ak chceš trúbiť, trúb pre Boha.")

Kapitola 2

1 - 16

Určite si pamätáte priatelia, že keď som ku vám prvý krát prišiel a oboznámil som vás s Božími úmyslami, nesnažil som sa ohúriť vás krásnymi rečami, či najmodernejšou filozofiou. Úmyselne som o tom hovoril jednoducho a zrozumiteľne: najskôr to kto je Ježiš, a potom to, čo vykonal - ukrižovaný Ježiš.

Sám som si nebol istý, cítil som sa neadekvátny, až na smrť vystrašený, keď mám pravdu povedať a preto nič, z toho čo som povedal, nemohlo na vás spraviť veľký dojem. No Posolstvo vám bolo povedané. Boží Duch a Božia moc to učinili, a nie nejaké mentálne či emocionálne techniky.

Samozrejme máme ešte dostatok múdrosti, ktorú vám odovzdáme, keď sa raz pevne postavíte na duchovnú pôdu. No nie je to populárna múdrosť, ani moderná múdrosť vysoko vážených expertov, ktoré o rok či dva už budú zastaralé. Božia múdrosť je niečo tajuplné, hlboko vnorené do Jeho zámerov. Nenájdete ju položenú niekde na povrchu. Nie sú to najnovšie správy, ale skôr tie najstaršie - Božie zaumienenie dostať z nás to najlepšie ešte oveľa skôr, ako sme sa objavili na scéne. Odborníci súčasnosti nemajú ani potuchy o tom, čo je vlastne ten Boží nekonečný plán. Ak by mali, neboli by na kríži zabili Pána tvorcu života. Preto Písma vravia:

Nikto nikdy pred tým o ničom takom nepočul,

Ani si z ďaleka nepredstavil tomu podobné,

čo Boh zariadil pre tých, ktorí Ho milujú.

Ale vy ste to videli a počuli, pretože Boží Duch to pred vami otvoril.

Duch sa neuspokojí s poletovaním po povrchu, ale ponára sa do hĺbok Božích a vynáša Božie plány. Veď kto iný vie, čo si myslíš a čo plánuješ? Len ty sám. S Bohom je to podobné s tým rozdielom, že nielenže pozná Svoje úmysly, ale nám ich dokonca zjavuje. Ponúka nám úplnú správu o dare života a spasenia, ktoré nám dáva. Nemusíme závisieť od dohadov či názorov sveta. Neučíme sa to čítaním kníh, či chodením do školy, ale naučili sme sa to od Boha, ktorý nás vyučuje, každého jednotlivo skrze Ježiša a my vám to odovzdáme rovnako z prvej ruky, osobným spôsobom.

Neduchovný človek, aký vlastne od prirodzenia je, nedokáže prijať dary Božieho Ducha. Nemá pre nich kapacitu. Zdajú sa mu ako úplný nezmysel. Duch sa môže spoznať iba duchom - Boží Duch a náš duch skrze otvorené spoločenstvo. Duchovne oživený človek má prístup ku všetkému, čo Boží Duch robí a nie je súdený neduchovnými kritikmi. Izaiáš sa pýta, " Je tu niekto, kto pozná Božieho Ducha, niekto, kto by vedel, čo robí?" A odpoveď je : Kristus vie, a my máme Kristovho Ducha.

Kapitola 3

1 - 23

No momentálne priatelia som veľmi frustrovaný vašim neduchovným správaním sa jeden voči druhému, a aj voči Bohu. Chováte sa ako kojenci vo vzťahu s Bohom, nie ste schopní ničoho iného, iba na prsníku visieť. Nuž neostáva mi asi nič iné, len vás kojiť dovtedy, kým nebudete schopní robiť aj niečo iné. Keď sa ženiete za vecami, pri ktorých sa cítite dobre a vyzeráte dôležito, tak potom sa od kojenecov v ničom nelíšite. Ste spokojní iba vtedy, keď veci idú podľa toho, ako chcete vy. Ak jeden z vás hovorí, "Ja som na Pavlovej strane," iný zase "Ja som za Apolla," nezdá sa vám to strašne detinské?

A čo si myslíte, kto je vlastne Pavol? Alebo Apollo ? Predsa služobníci, ktorí obaja čakajú na to, že sa naučíte odovzdať svoje životy nášmu spoločnému Pánovi. Obaja sme si konali svoje služobné povinnosti. Ja som zrno zasadil, Apollo polieval, ale Boh spôsobuje váš rast. Nie ten čo sadí, či ten čo polieva je uprostred tohto procesu, ale Boh, ktorý dáva vzrast. Veď sadiť a polievať je lokajská služobnícka práca za minimálnu mzdu. Oplatí sa to robiť len vďaka Bohu, ktorému slúžime. Vy ste Božím poľom, na ktorom potom my pracujeme.

Alebo ak to mám popísať inými slovami, tak vy ste Boží dom. Ja používam dar, ktorý mi Boh dal a ako architekt vytvorím nákres, Apollo vytiahne múry. Potom každý murár, čo sa k práci pridáva je opatrný, aby staval vždy na základ! A pamätajte si, je iba jeden základ, ten ktorý je už položený: Ježiš Kristus. Preto buďte obzvlášť pozorní, aký stavebný materiál použijete. Lebo skôr či neskôr príde inšpekcia. Ak budete používať lacný a nekvalitný materiál, príde sa na to. Kontrola bude dôkladná a prísna, neujde jej nič. Ak kontrolou prejdete - dobre, ale ak nie, vaša časť budovy bude zrútená a môžete stavať od znovu. Aj vy samy len horko ťažko prežijete.

Uvedomujete si, že ste chrámom Božím a Boh sám je vo vás? Nikomu neprejde, ak vandalizuje chrám Boží, to si buďte istí. Boží chrám je svätý - a nezabúdajte, vy ste tým chrámom.

Neklamte samých seba! Nemyslite si, že ste múdry iba pre to, že viete čo sa všetko deje. Buďte radšej Božími bláznami - to je cesta k pravej múdrosti. To čo svet nazýva múdrosťou, to Boh nazýva sprostosťou. Je napísané:

On odhaľuje triky elegánov,

Pán vidí skrz dymové sklá vševedov.

Už viac nechcem od vás počuť, že sa niekto chvasce či už sebou alebo niekým iným. Veď všetko patrí vám, či už Pavol, Apollo, Peter, svet, život, smrť, prítomnosť, budúcnosť -to všetko je vaše, a vy máte to privilégium byť jedno s Kristom, ktorý je v jednote s Bohom.

Kapitola 4

1 - 21

Nepredstavujte si, že my vodcovia sme niečím, čím nie sme. Sme služobníkmi Kristovými, nie Jeho pánmi. Sme sprievodcami do najvznešenejších Božích tajomstiev a nie ochrankou postavenou na stráženie. Požiadavkami dobrého sprievodcu je spoľahlivosť a správna vedomosť. Skutočne mi len veľmi málo záleží na tom, čo si o mne myslíte a ešte menej, že kde sa nachádzam na rebríčku popularity. Porovnávanie sa v týchto záležitostiach je zbytočné. Nie som si vedomý ničoho, čo by ma diskvalifikovalo z toho, aby som bol pre vás dobrým sprievodcom. Ale dokonca ani na tom veľmi nezáleží, lebo Pán je ten, ktorý to posúdi.

Tak nepredbiehajte Pána a nerobte unáhlené závery ešte skôr, kým nebudú zozbierané všetky dôkazy. Keď príde, vynesie na povrch všetky druhy záležitostí, o ktorých sa nám ani nesnívalo - všetky vnútorné motívy, zámery aj modlitby. Až potom budeme môcť od Boha počuť "Dobrá práca!".

A teraz priatelia vám ukážem niečo, čo sa týka Apolla i mňa, aby ste sa naučili krotiť a nevydávať zbŕkle súdy bez poznania všetkých faktov. Je dôležité pozerať sa na veci z Božieho pohľadu. Nechcem aby ste zvyšovali či znižovali niečiu povesť iba na základe rečí.

Lebo kto vás skutočne pozná? Vaše srdce? A aj keby vás aj niekto tak dobre poznal, čo by také vo vás objavil, čo by si zaslúžilo chválu? Nie je predsa všetko čo máte a to kým ste, darom od Boha? Takže aký je zmysel toho porovnávania a súperenia? Veď už máte všetko, čo potrebujete. Máte dokonca väčší prístup k Bohu, než aj môžete zniesť. Bez toho, aby ste do toho ťahali mňa či Apolla, sedíte na vrchole sveta - toho Božieho sveta, a my sme tam tiež, sedíme pri vás!

Zdá sa mi, akoby nás, čo nesieme Posolstvo, Boh postavil na javisko v divadle, do ktorého si nik nechce kúpiť lístok. Sme niečo také, na čo ľudia civejú, ako na nehodu na ulici. Sme Mesiášovi "nikam nepatriaci". Vy ste si možno istí samy sebou, ale my žijeme uprostred slabostí a neurčitostí. O vás môžu mať dobrú mienku, no nás si kopú kolom do kola. Väčšinu času nemáme dostatok jedla, nosíme zaplátané a ošarpané šaty, dvere nám tresnú pred nosom, no vezmeme akúkoľvek prácu, len aby sme si zarobili na chlieb. Keď nás volajú prívlastkami, my odpovieme "Boh vás žehnaj." Keď o nás rozširujú klebety, my o nich hovoríme iba dobré. Chovajú sa k nám, ako k odpadu, sme ako zemiakové šupky z kultúrnej kuchyne. A nezlepšuje sa to.

Nepíšem vám to, aby ste sa z toho cítili mizerne. Ale píšem to ako otec, vám svojim deťom. Milujem vás a chcem z vás niečo vychovať, nie vás rozmaznať. Je okolo vás veľa ľudí, ktorí vám hneď vedia povedať, čo ste pokazili, ale je málo otcov, ktorí sú ochotní obetovať čas a energiu a pomôcť vám rásť. Stal som sa vašim otcom, pretože to bol Ježiš, ktorý mi pomohol zvestovať vám Posolstvo. A viete veľmi dobre, že vás nežiadam robiť niečo, čo by som nerobil ja sám.

Práve kvôli tomu som k vám už dávnejšie poslal Timoteja. On je tiež môj drahý syn a je úprimný k Pánovi. On občerství vašu pamäť ohľadom inštrukcií, ktoré pravidelne dávam všetkým zborom na ceste Kristovej.

Viem, že sú medzi vami takí, čo sú plní seba a nikdy nikoho nepočúvajú. Myslia si, že osobne nikdy neprídem. Ale budem tam skôr, ako si myslíte, keď Boh dá, a potom sa uvidí, či je v nich aj niečo viacej, než len veľa rečí. Pretože Božia Cesta nie je iba o pekných rečiach, ale o živote v moci.

Tak ako sa na vás pripravím? Ako prísny učiteľ, čo vám klepne po prstoch? Alebo ako dobrý priateľ a poradca, ktorý sa chce zdieľať s vami od srdca k srdcu? Rozhodnite sa samy.

Kapitola 5

1 - 13 Tajomstvo sexu

Tiež som dostal od vás správu ohľadom tej škandalóznej sexuálnej aféry vo vašej cirkevnej rodine, akú by netolerovali ani vonku. Vraj jeden z vašich spáva so svojou nevlastnou matkou. A tak veľmi ste nad vecou, že to s vami nič nerobí. Nemalo by vám to lámať srdce? Nemali by ste kľačať v slzách? Nemali by ste s tým jednať a toho človeka konfrontovať?

Poviem vám, čo by som robil ja. Aj keď osobne nie som prítomný, považujte to, ako by som tam bol, lebo presne vidím, čo sa u vás deje. A hovorím vám, že je to zlé. Nemôžete sa len tak tváriť, že sa nič nedeje a dúfať, že to samo odíde. Vyneste to otvorene na povrch a jednajte s tým v autorite Pána Ježiša. Zhromaždite komunitu - ja tam budem duchom prítomný medzi vami aj náš Pán Ježiš bude prítomný vo Svojej moci. Nech sa konanie toho človeka verejne prešetrí. Nech sa bráni, ak vie! Ale ak sa nebude vedieť, tak potom von s ním! Samozrejme to bude pre toho človeka úplne zdrvujúce a pre vás zahanbujúce. Ale je lepšie byť zdrvený a zahanbený, ako naveky zatratený. Chcete predsa, aby sa znovu postavil na nohy a aby mal odpustené pred Pánom v Deň Súdny.

Táto vaša ľahostajná arogancia ma skutočne trápi. Zmetiete veci zo stola, ako nejakú malú nepodstatnú vec, a pri tom je to úplne naopak. Aj kvas je "malá vec", ale veľmi rýchlo prerastie aj tú misu v ktorej je zamiesený. Preto sa zbavte tohto "kvasu". Naša pravá identita je rovná a čistá, nie je nafúknutá nesprávnymi ingredienciami. Mesiáš, náš Baránok Paschy bol už obetovaný, chýba už len nekvasený chlieb a Slávnosť môže začať. Tak sa venujme svojej účasti na Slávnosti, nie s chlebom s napuchnutým kvasom zlého, ale s plochým - jednoduchým, úprimným a skromným.

Už v minulom liste som vám písal, aby ste neboli ako doma medzi sexuálne promiskuitnými ľuďmi. A tým nemyslím, že nemáte mať s nimi nič spoločné, alebo aj s podvodníkmi či darebákmi. Na to by ste museli úplne opustiť svet! Ale chcem skôr povedať to, aby ste sa nechovali, že všetko je úplne v poriadku, keď priateľ, ktorý si hovorí kresťan je promiskuitný, podvádza a s Bohom to berie na ľahkú váhu. Alebo je drzý k priateľom, opíja sa, je lakomý či bezohľadný. Toto sa nemôže len tak nechať, akoby také správanie bolo prijateľné. Ja nie som zodpovedný za to, čo robia ľudia vonku, ale nemáme náhodou zodpovednosť za tých, čo sú v našej komunite veriacich? Boh rozhoduje za tých, čo sú vonku, ale my sa musíme rozhodnúť upratať si dom, keď je to nevyhnutné, keď náš brat alebo sestra zídu z cesty.

Kapitola 6

1 - 20

A ako sa opovažujete jeden druhého vláčiť po súdoch? Ak vám niekto niečo spravil, aký má zmysel ťahať sa na súd, ktorý o Bohu nevie nič, namiesto toho, aby ste sa postavili pred svoju kresťanskú rodinu? Príde deň, keď sa celý svet postaví pred súd a bude súdený Ježišovými nasledovníkmi. Keď jedného dňa budete súdiť svet, tak by bolo užitočné, ak by ste to už začali praktizovať na menších prípadoch. Dokonca budeme súdiť aj anjelov! Začnime teda s tými našimi každodennými záležitosťami. Prečo by ste mali sa s vašimi nezhodami a nedorozumeniami zdôverovať ľuďom, ktorým nemôžete dôverovať ani v obyčajných veciach?

Poviem to tak priamočiaro, ako len viem, že by som vás prebudil, nech vidíte, akú hlúposť robíte. Chcete mi snáď povedať, že medzi vami nie je ani jeden rozumný človek, ktorý by vedel férovo rozriešiť nezhody a hádky, čo sa vyskytnú? Neverím tomu. A vy sa idete postaviť pred súd, pred ľudí, ktorí v Boha vôbec neveria! Ako môžu spravodlivo rozhodovať, ak neveria v Božiu spravodlivosť?

Toto vaše súdenie sa, je jedna veľmi škaredá škvrna na vašej komunite. Nebolo by lepšie zaťať zuby, zniesť tú krivdu a radšej na to zabudnúť? Lebo teraz len lejete olej do ohňa a je to stále horšie, ešte viac nespravodlivé a zraňujúce pre vašu vlastnú duchovnú rodinu.

Neuvedomujete si, že toto nie je spôsob, akým máme žiť? Nespravodliví ľudia, ktorým na Bohu nezáleží, tí do Jeho kráľovstva nevojdú. Tí ktorí využívajú a zneužívajú ľudí, sex a vlastne celú zem aj so všetkým, čo je na nej, takí nespĺňajú podmienky na vstup do Božieho kráľovstva. Mnohí viete, o čom hovorím, lebo aj vy ste nedávno patrili na tento zoznam. No odvtedy ste už boli očistení a Ježiš vám daroval nový začiatok, náš Pán a Mesiáš, náš Boh, ktorý je v nás prítomný skrze Ducha.

Len preto, že niečo je technicky legálne, neznamená, že je to aj duchovne správne. Ak by som si robil všetko, o čom si myslím, že by mi mohlo prejsť, stal by som sa otrokom svojich vlastných vrtochov. Poznáte staré príslovie, " Najskôr ješ, aby si žil a potom žiješ, aby si jedol"? Je pravdou, že telo je iba dočasnou záležitosťou, no to ešte nie je dôvod na to, aby si ho prepchával jedlom a oddával sa smilstvu. Keďže ti Boh dal telo, ty Mu ním vzdávaj úctu!

Boh uctil telo Pánovo tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych. A to isté spraví pre vaše telá, oživí ich rovnakou mocou Svojho vzkriesenia. No dovtedy majte na mysli, že vaše telá boli stvorené rovnako dôstojne, ako telo Pánovo. A Pánovo telo by ste iste nevzali do nevestinca. V čo teda dúfam.

Čo sa sexu týka, je to viac než len koža na koži. Je to rovnako duchovný akt, ako aj fyzický. Je napísané v Písme, "Dvaja sa stanú jedným." A keďže sa chceme duchovne zjednotiť s Pánom, nemali by sme praktizovať sex bez záväzkov a intimity, lebo to nás zanecháva ešte viac osamelých - a to je ten sex, kde nikdy nestanete "jedným". V určitom zmysle sú sexuálne hriechy odlišné od všetkých ostatných. Nimi zneucťujeme posvätnosť našich vlastných tiel, ktoré boli stvorené pre Boží druh lásky, v ktorej sa "stávame jedným". Alebo snáď neviete, že vaše telá sú svätým miestom, kde býva Duch Svätý? Nevidíte, že si nemôžete žiť, ako sa vám zapáči? Zahadzovať to, za čo Boh tak draho zaplatil? Vaše fyzično nie je iba kusom majetku, čo patrí vášmu duchovnu. Ale Boh je vlastníkom celého diela. Tak nech ľudia vidia Boha vo vás aj cez vás.

Kapitola 7

1 - 40 Byť ženatý, či slobodný...

Chcem sa teraz dostať k tým otázkam, ktoré ste sa ma pýtali v minulom dopise. Prvá bola, či je vhodné mať sexuálny vzťah.

Iste je - ale iba v určitom kontexte. Je dobré pre muža, ak má manželku a pre ženu, aby mala manžela. Sexuálne túžby sú veľmi silné, ale manželstvo je dosť silné na to, aby zabezpečilo rovnováhu a naplnenie v tomto sexuálne zvrátenom svete. Manželská posteľ musí byť miestom obojstrannosti - manžel sa snaží naplniť potreby svojej ženy a žena potreby svojho manžela. Manželstvo nie je miestom "bojovania za svoje práva". Manželstvo je rozhodnutie slúžiť tomu druhému, v posteli i mimo nej. Zdržanlivosť je povolená, ale iba na určitý čas, ak obaja s tým súhlasia a to iba z dôvodu modlitieb a pôstu. Potom sa znova zíďte, lebo satan má vynaliezavé spôsoby, ako nás pokúšať vtedy, keď to najmenej čakáme. Aby ste ma rozumeli, ja vám neprikazujem, aby ste sa zdržiavali, len vám chcem najlepšie poradiť, ak sa pre to rozhodnete.

Niekedy by som si želal, aby všetci ostali slobodní, ako ja - je to veľmi jednoduchý život v mnohých ohľadoch! No celibát nie je pre každého, rovnako ako ani manželstvo. Boh jedným dáva dar žiť slobodne a iným zas dar žiť v manželstve.

Napriek tomu však odporúčam slobodným a vdovám, že ostať slobodným môže byť pre nich to najlepšie, ako aj pre mňa. Ale ak nedokážu ovládať svoje emócie a túžby, tak by sa mali vziať. Manželské ťažkosti sú znesiteľnejšie, ako sexuálne utrpenie slobodného človeka.

Ak ste už zobratí, ostaňte tak. To je Pánov príkaz, nie môj. Ak žena opustí svojho muža, musí ostať slobodná, alebo sa k nemu vráti a napraví veci tak, ako majú byť. A muž sa nemá právo zbaviť svojej manželky.

Pre tých, ktorí ste v zmiešaných manželstvách - kresťan s nekresťanom - tak na to nemám špecifický príkaz od Pána. Ale odporúčam toto: Ak si muž a máš neveriacu manželku, ktorá chce s tebou žiť, tak s ňou ostaň. Rovnako, ak si žena, čo má neveriaceho manžela a chce ostať s tebou, neopúšťaj ho. Neveriaci manžel do istej miery zdieľa svätosť svojej manželky a rovnako neveriaca žena je dotknutá svätosťou svojho manžela. Lebo ináč, by vaše deti boli vynechané, ale takto budú zahrnutú do Božích svätých zámerov.

Na druhej strane, ak ťa tvoj neveriaci manžel či manželka opustí, nechaj to tak. Nemusíš sa jeho alebo jej tak zúfalo držať. Boh chce, aby sme spravili to najlepšie a čo v najväčšom pokoji. Nikdy nevieš žena, možno to, ako sa zachováš, ti prinesie muža nielen späť, ale aj k Bohu. A tiež manžel, nemôžeš nikdy vedieť, lebo podľa toho, ako tú situáciu zvládneš, sa tvoja manželka môže vrátiť nielen späť k tebe, ale aj k Bohu.

A netúžte po tom, aby ste boli niekde inde, alebo s niekým iným. Tam kde ste práve teraz, je to Božie miesto pre vás. Ži, poslúchaj, miluj a ver práve tam kde si. Lebo Boh, a nie tvoj manželský stav určuje tvoj život. Nemyslite si, že na vás som prísnejší, ako na iných. Rovnaké pokyny dávam aj ostatným zborom.

Bol si židom, keď ťa Boh povolal? Nesnaž sa odstrániť dôkaz. Bol si nežidom v čase, keď ťa Boh povolal? Nemusíš sa stať židom, lebo to nie je pointa. Najdôležitejšou vecou, je poslúchnuť Boží hlas a nasledovať Jeho prikázania.

Ostaň tam, kde si bol, keď ťa Boh zavolal menom. Bol si otrokom? Otroctvo nie je prekážkou viere či poslúchaniu. Tým nemyslím, že tak musíš ostať. Ak dostaneš šancu na slobodu, tak ju ber. Ja sa len jednoducho snažím vysvetliť, že pri svojom novom Pánovi zažiješ takú neskutočnú slobodu, o akej si ani nikdy nesníval. Naopak zas, ak si bol slobodný, keď ťa Kristus povolal, zakúsiš s Ním to najpríjemnejšie "otroctvo", o ako sa ti nikdy ani nezdalo.

No vy všetci, slobodní či otroci ste voľakedy boli rukojemníkmi hriešnej spoločnosti. Potom sa za vás vyplatila veľmi vysoká suma. Tak prosím neskĺznite späť k svojim starým zlozvykom, že by ste znovu začali robiť to, čo vám iní radia. Priatelia, stojte tam, kde vás Boh povolal. Boh je tam s vami.

Pán mi nedal konkrétne inštrukcie ohľadom panien, ale keďže som ten, čo zakúsil milosrdenstvo Pánovo a som Mu verný po celý čas, môžete dôverovať môjmu úsudku. Kvôli momentálnym tlakom zo všetkých strán si myslím, že bude najlepšie, ak ostanete tak jak ste. Ste vydaté? Ostaňte vydaté. Ste slobodné? Ostaňte slobodné. No nie je to hriechom vydať sa, či už si panna alebo nie. Ja vravím len, že keď sa vydáš, berieš na seba nadbytočný stres, už v teraz dosť stresujúcom čase. A od toho by som vás rád ochránil, ak je to možné.

Chcem zdôrazniť priatelia, že čas je to najdôležitejšie. Takže ho nemôžeme premárniť, preto si nekomplikujte životy, ak to nie je nevyhnutné. Držte ho v jednoduchosti či už v manželstve, v radosti, v smútku, v čomkoľvek. Dokonca aj vo svojich každodenných rutinách, akými sú nakupovanie a podobné. Jednajte tak šetrne, ako je to len možné, s vecami s ktorými na vás svet tlačí. Tento svet, tak ako ho vidíte sa blíži ku koncu.

Preto chcem, aby ste žili maximálne možne jednoducho. Keď nie ste ženatí, či vydaté, môžete sa slobodne venovať len tomu, čo sa páči Pánovi. Manželstvo vás zahŕňa všetkými povinnosťami v domácnosti. A vy sa chcete páčiť svojmu partnerovi, čo vnáša oveľa viac ďalších vecí, ktoré vyžadujú vašu pozornosť. Čas a energiu, ktorú manželia venujú jeden druhému, môže slobodný človek tráviť na to, aby sa stával úplným a svätým nástrojom Božím. Snažím sa vám byť nápomocný a uľahčiť vám to, nie vám priťažiť. Jedno čo chcem je, aby ste si rozvinuli taký spôsob života, v ktorom trávite veľa času spolu s Pánom, bez zbytočných rozptýlení.

Ak muž má ženu priateľku, ku ktorej je lojálny, nemá zámer si ju vziať, lebo sa rozhodne slúžiť Bohu ako " slobodný" , no potom si to rozmyslí a rozhodne sa vziať si ju, tak nech si ju vezme. Nie je to hriech. Dokonca to nie je ani o úroveň nižšie, než celibát, ako mnohí vravia. Na druhej strane, ak je muž spokojný so svojim rozhodnutím ostať slobodný a slúžiť Bohu, a je to čiste jeho vlastné rozhodnutie, nenanútené nikým iným, tak potom nech tak učiní. Manželstvo je duchovne aj morálne správne a v žiadnom prípade nie je niečím menejcenným voči tomu byť slobodný. Avšak ako som už povedal skôr, kvôli časom, v ktorých sa nachádzame, mám svoje osobné dôvody, pre ktoré povzbudzujem ostať slobodný.

Žena nech ostane pri svojom mužovi kým žije. Keď zomrie, môže sa znovu vydať, keď chce. Samozrejme sa bude chcieť vydať za veriaceho a bude mať požehnanie od Pána. Ale už viete, že ja by som jej odporučil, aby ostala slobodná.

A domnievam sa, že Pán má rovnaký názor.

Kapitola 8

1 - 13 Sloboda so zodpovednosťou

Stále sa objavuje otázka ohľadom mäsa obetovaného modlám: Či sa môžete zúčastňovať tam, kde sa také mäso podáva? Niekedy máme tendenciu si myslieť, že už vieme všetko, čo potrebujeme na zodpovedanie takéhoto druhu otázok. Ale niekedy nám pomôže viac pokorné srdce, než naša pyšná myseľ. Nikdy toho nevieme dosť, pokým si neuvedomíme, že jedine Boh vie všetko.

Sú ľudia čo vravia - a iste majú aj pravdu - že modly nie sú nič, bôžikovia neexistujú, že nie je Boha mimo toho nášho. Bez ohľadu na to koľko modiel sa uctieva, nie sú ničím viac než len bájkami. Taktiež hovoria - znovu pravdivo - že je len jeden Boh Otec, z ktorého všetko pochádza, a ktorý chce, aby sme pre Neho žili. Vravia, že je iba jeden Pán - Ježiš Mesiáš - pre Neho je všetko, aj my. Áno a to je pravda.

Z takejto jednoznačnej logiky potom vyplýva, že tomu mäsu obetovanému modlám vlastne nič nie je. Je to mäso, ako každé iné. Viem to ja, viete to aj vy. Ale niečo vedieť nie je všetko. Lebo ak by bolo, niektorí ľudia by si o sebe mohli namýšľať, že sú vševedovia a k iným by sa mohli správať, ako k tým, čo nevedia nič. No skutočná známosť nie je takáto necitlivá.

Musíme byť vnímaví na fakt, že nie všetci ľudia sú na rovnakej úrovni porozumenia v tejto veci. Niektorí z vás strávili celý život jedením "obetovaného mäsa" a sú si istí, že na tom bolo niečo zlé, pretože v ich vnútri sa niečo zhoršilo. Svedomie a predstavivosť, v ktorom žili dlhé roky sa nezmení za jednu noc.

Ale vďaka Bohu, že nás neznámkuje na základe nášho stravovania. Nedostávame pochvalu za to, že sme dojedli, ani pokarhanie za to, že sa jedla nemôžeme ani dotknúť. Ale Boh sa zaujíma o to, či nerozvážne používaš svoju slobodu spôsobom, ktorý môže vykoľajiť tvojho spolu veriaceho, ktorý je ešte stále zraniteľný v týchto veciach.

Dajme tomu, že ty si si tak istý svojou slobodou, že nemáš problém ísť na banket, poriadaný na počesť modiel a hlavný chod je obetovaný modlám. Nie je to príliš nebezpečné, pre niekoho, kto ešte stále zápasí s týmto problémom a ku tebe vzhliada ako k niekomu múdremu a zrelému? Hrozí tu riziko, že ten človek bude tak zmätený ohľadom vecí, o ktorých mu svedomie svedčí, že sú zlé, že začne pochybovať o tom, či sú skutočne zlými.

Kristus sa vzdal Svojho život za tohto človeka. Budeš ty ochotný vzdať sa aspoň tej večere kvôli nemu? Lebo veď sám vravíš, že na tom vlastne nezáleží. Ale to na čom záleží je, či zraníš svojho priateľa a ohrozíš jeho večný život! Keď raníš priateľa, raníš Krista. Pozvánka na večeru nie je hodná straty ani tých "slabších". Preto nikdy nechoď na také miesta, kvôli ktorým by sa potkol jedného z tvojich bratov či sestier.

Kapitola 9

1 - 27

A nevravte mi, že nemám právo vám takto písať. Mám v tom absolútnu slobodu, ako vidíte. Veď to je moja práca. Či som nebol k tomu poverený pri stretnutí s Ježišom našim Pánom tvárou v tvár? Nie ste náhodou vy dôkazom tej dobrej práce, ktorú konám pre Pána? Keby ani jeden z vás nepriznal moje poverenie, no ani zaprieť ho nemôžete. Prečo? Pretože moja práca s vami je živým dôkazom môjho poverenia!

Nebojím sa postaviť sa mojim kritikom. My, ktorí konáme misijnú prácu pre Boha, máme právo na patričné ubytovanie a tiež máme nárok na podporu pre nás i naše rodiny. Zdá sa, že takéto pochybnosti nemáte ohľadom iných apoštolov, ako Peter, či bratov nášho Pána . Tak prečo so mnou? Som to iba ja a Barnabáš, čo si hradíme svoju cestu? A či sme vojaci živnostníci? Záhradník nesmie jesť zeleninu zo svojej vlastnej záhrady?

Nezdôrazňujem to len pre to, že ma to hnevá. Ale v Písme sa o tom píše. Mojžiš hovorí, "Papuľu volovi nezavrieš, keď mláti zrno" . Myslíte, že Mojžiš tu píše o zvieratách na farme? A či tu náhodou nepíše o nás? Samozrejme, že píše. Farmári orú a mlátia, očakávajú žatvu. Tak ak sme zasadili medzi vás duchovné zrno, je to neslušné očakávať od vás obed či večeru? Iní očakávajú oveľa viac. A my, čo sme nikdy nič nežiadali, nezaslúžime si snáď viac?

Ale nezačneme sa teraz dožadovať toho, na čo sme už od začiatku mali právo. Rozhodli sme sa, že znesieme všetko, len aby sme sa nedostali do cesty Posolstvu Kristovmu. Obávam sa jedine toho, aby ste nevyužili naše rozhodnutie nato, aby ste ťažili z ostatných a nedopriali im to, čo im právom patrí.

Veď dobre viete, že vždy bolo samozrejmé, že tí čo pracovali v Chráme, žili z Chrámových ziskov. A tí, čo obetovali pri oltári, jedli z mäsa, ktoré bolo obetované. Podobným spôsobom nariaďuje Pán, aby tí čo roznášajú Posolstvo, boli podporovaní tými, ktorí Posolstvu uverili.

Ale znovu chcem zdôrazniť, že ja som nikdy z tohto sám pre seba neťažil a nepíšem to pre to, že teraz by som s tým chcel začať. Radšej zomriem, ako by som mal dať niekomu dôvod ma zdiskreditovať, či spochybňovať moje motívy. Keď hlásam Posolstvo, nie je to pre to, aby som z toho niečo získal pre seba. Musím to robiť a beda mi, ak by som to nerobil! Ak by to bolo celé môj nápad ako si zarobiť na živobytie, tak by som požadoval plat. Ale keďže to nebol môj nápad, ale bolo mi to s vážnosťou zverené, prečo by som mal očakávať za to peniaze? Takže čo z toho vlastne mám? Áno niečo určite - dobrý pocit z hlásania Posolstva, ktorý ale vás nestojí nič. Dokonca ani moje náklady platiť nemusíte!

Aj keď nemám žiadne požiadavky či očakávania na nikoho, dobrovoľne som sa stal služobníkom každému a všetkým, len aby som zasiahol čo najširší záber ľudí: náboženských, nenáboženských, puntičkárskych moralistov, voľnomyšlienkárov, nemoralistov, slabých, či skazených - kohokoľvek. Neberiem na seba ich spôsob života. Pevne stojím v Kristu, ale vchádzam do ich sveta a snažím sa vidieť veci z ich uhla pohľadu. Stal som sa už služobníkom každého druhu, aby som sa pokúsil viesť každého koho stretnem do života Božej záchrany. To všetko robím pre Pána. Nechcem o tom iba hovoriť, ale chcem v tom žiť!

Všetci ste už videli preteky atlétov na štadióne. Bežia všetci, no víťazí iba jeden. Preto bežte, aby ste vyhrali. Všetci dobrí atléti tvrdo trénujú. A robia to kvôli zlatej medaile, ktorá aj tak stratí lesk. No vy bojujete za tú, ktorá ostane zlatou naveky.

Neviem ako vy, ale ja bežím naplno k cieľovej čiare. Dávam do toho všetko, čo mám. Mľandravý život, to nie je nič

pre mňa! Držím sa v strehu a čo v najlepšej kondícii. Nikto ma nepristihne driemať, že by som všetkým kázal a sám by som sa minul cieľa.

Kapitola 10

1 - 33

Priatelia, spomeňte si na našu históriu a nech je to pre vás výstraha! Naši predkovia boli vedení Oblakom zaopatrenia a boli zázračne prevedení cez more. Prešli cez vodu, bol to krst podobný našemu, keď ich Mojžiš viedol z otrockej smrti do života spásy. Všetci jedli a pili rovnaký pokrm i nápoj, ktoré im zaobstarával Boh. Pili zo Skaly, bola ich Božím základom, ktorý ostával s nimi, kamkoľvek šli. A tou Skalou bol Kristus. Žiaľ zažívanie Božích zázrakov a milosti nebolo pre nich dostačujúce, a keď prišli ťažké časy väčšina z nich podľahla pokušeniu. No Boh radosť z toho nemal.

To isté sa mohlo stať i nám. Musíme byť v strehu, aby sme sa nezasekli v neustálom nástojčení mať veci po svojom, ako oni. Taktiež nesmieme ako obrátiť naše náboženstvo na cirkus, "Najskôr usporiadali veľkú párty, a potom tancovali!" Nesmieme byť sexuálne promiskuitní, lebo oni za to zaplatili, pamätáte si? 23 000 mŕtvych v jeden deň! Nemôžeme nikdy dovoliť, aby Kristus slúžil nám, namiesto toho, aby my sme slúžili Jemu. Oni sa o to pokúsili a Boh na nich poslal epidémiu jedovatých hadov. Buďme opatrní, aby sme si v sebe nekultivovali nespokojnosť, lebo nespokojnosť bola tá, ktorá ich zničila.

Toto všetko sú varovné tabule - NEBEZPEČENSTVO! - v našich historických knihách a boli napísané na to, aby sme viac nemuseli opakovať rovnaké chyby. Naša pozícia v príbehu je paralérna - oni boli na začiatku, my sme na konci - a sme rovnako schopní to celé spackať. Tak nebuďte naivní a sebaistí. Nie ste výnimka. Môžete spadnúť na tvár rovnako rýchlo, ako hocikto iní. Zabudnite na sebaistotu, tá je k ničomu. Kultivujte istotu v Bohu.

Žiadne pokušenie alebo skúška, ktorou prechádzate, nie je ničím, čomu by aj iní nemuseli čeliť. Jediné čo si treba zapamätať je, že Boh vás nikdy neopustí a nikdy nedovolí, aby ste boli tlačení nad váš limit. On tam bude vždy, aby vám pomohol tým prejsť.

Preto moji drahí priatelia, ak uvidíte niekoho, kto sa pokúša redukovať Boha na niečo, čo sa dá využiť a ovládať, dostaňte sa z ich spoločnosti tak rýchlo, ako sa len dá.

Nazdávam sa, že teraz hovorím k veriacim, ktorí sú už zrelí. Spravte si vlastný záver: Keď pijeme pohár požehnania, či tým neprijímame krv, ktorou je život Kristov? A nie je to rovnaké aj s chlebom, ktorý lámeme a jeme? Či tým neprijímame telo, ktorým je Kristov život? Pretože je jeden chlieb a naša rôznorodosť sa stáva jednoliatou, lebo Kristus sa nestáva úlomkovitým v nás. Naopak, my sa stávame zjednotení v Ňom. Neredukujeme Krista na to, kým sme my, ale On nás pozdvihuje na to, kým je On. V podstate sa toto dialo aj v starom Izraeli - tí, čo jedli obete obetované na Božom oltári, sa stali súčasťou Božieho diania pri oltári.

Vidíte ten rozdiel? Obete obetované modlám sú obetované ničomu, pretože modly sú ničím. Ešte menej než ničím, sú mínus, démon! Ale ja nechcem, aby ste sa stali súčasťou niečoho, čo vás zníži na niečo menej, ako ste vy samy. A oboje mať nemôžete: jeden deň chváliť Pána a druhý deň hýriť s démonmi. Okrem toho, u Pána vám to len tak ľahko neprejde. Lebo On nás chce celých, alebo nič. Myslíte, že sa uskromní s niečím menším?

Z jedného pohľadu by sa dalo povedať, "Všetko skúsme. Veď vďaka nesmiernej milosti a štedrosti Božej my nemusíme rozoberať a podrobne skúmať každý skutok, a zisťovať, či prejde." Ale pointou je, že nestačí iba prejsť. Chceme žiť správne a naším najväčším úsilím by malo byť napomáhanie ostatným, aby tiež správne žili.

Ak to bude naším podkladom, od ktorého sa budeme odvíjať, tak potom náš zdravý rozum nás povedie ďalej. Napríklad, keď si kúpite niečo u mäsiara, nemusíte hneď utekať na "test obetovaného modlám". Veď koniec koncov "zem i všetko, čo je v nej patrí Bohu". A to "všetko" znamená, že aj tá krkovička z mäsiarstva. Ak vás neveriaci pozve na večeru, a vy cítite, že máte ísť, tak choďte a cíťte sa tam dobre, zjedzte všetko, čo vám ponúkne. Bolo by to vrcholne neslušné a aj neduchovné, aby ste hostiteľovi robili krížový výsluch ohľadom etickej čistoty každého chodu jedla. Na druhej strane, ak vám sám povie, že to jedlo bolo obetované bôžikovi, či bohyni , vtedy nejedzte. Aj keď vám je to prakticky jedno, odkiaľ je to jedlo, no nechcete vysielať zmätočné signály ohľadom toho, koho uctievate.

Ale okrem týchto zvláštnych prípadov, už nebudem viac chodiť ako na ihlách a obávať sa, čo si pomyslia niektorí malomyseľní ľudia. Budem chodiť v slobode a v ľahkosti, vediac, čo povedal náš veľkomyseľný Pán. Ak jem, to čo sa mi podáva, ďakujem Bohu, za to, čo je na stole a nemusím sa strachovať o to, kto čo hovorí. Ja som Bohu z to poďakoval, a On to požehnal!

Preto jedzte kľudne bez obáv, čo na to povedia iní. Koniec koncov aj jeme na slávu Božiu a nie aby sme sa niekomu zapáčili. Mimochodom, všetko robte takýmto spôsobom, zo srdca a v slobode na Božiu slávu. Ale samozrejme nebuďte bezohľadní v praktizovaní svojej slobody, sebecky postúpať palce tým, čo nie sú tak slobodní, ako vy. Ja sa snažím najlepšie ako viem, brať v týchto záležitostiach do úvahy city ostatných. A verím, že budete aj vy.

Kapitola 11

1 - 34 Uctiť Boha

Veľmi som šťastný, že na mňa myslíte a uctíte si ma tým, že dodržiavate tradíciu viery, o ktorej som vás učil. Každá platná autorita pochádza z Krista.

V manželstve je autorita z Krista smerom na muža a z muža smerom na ženu. Autorita Kristova je autorita Božia. Ak muž hovorí s Bohom alebo o Bohu bez úcty k autorite Kristovej, znevažuje tým aj Boha. Rovnako, ak žena hovorí s Bohom takým spôsobom, v ktorom jej chýba úcta voči svojmu mužovi, znevažuje tým svojho muža. A ešte horšie, znevažuje samú seba. Je na ňu taký nepekný pohľad, ako na ženu s oholenou hlavou. A to je vlastne pôvod našich zvykov, pri ktorých si žena prikrýva hlavu pri uctievaní, zatiaľ čo muži si dávajú klobúky dolu. Týmto symbolickým aktom, muži i ženy podriaďujú svoje "hlavy" Hlave, ktorou je Boh.

A mimochodom, netreba veľa polemizovať nad rozdielmi medzi mužom a ženou. Ani žena ani muž nemôžu ísť samy a dožadovať sa prednostého práva. Prvý bol stvorený muž, ako nádherný žiarivý odraz Boha - čo je pravda. No ženská hlava jasne prekonáva krásou hlavu svojej "hlavy", teda svojho manžela. Síce prvá žena vzišla z muža, no od vtedy každý jeden muž vzišiel zo ženy! A keďže napokon všetko pochádza z Boha, tak prestaňme pokračovať v tom "kto bol prvý" kolotoči.

Musíte súhlasiť s tým, že je niečo prirodzene mocné v symbolike - ženy s dlhými vlasmi, čo sa modlia nám pripomínajú anjelov a muži s odokrytou hlavou sa modlia s pokorou, ako znak úcty. Ja verím, že sa nebudete doťahovať na týchto veciach. Všetky cirkevné zbory to vidia takto, tak nechcem, aby ste vy vyčnievali.

Čo sa týka ďalšej záležitosti, tak nie som z nej veľmi nadšený. Premieta sa mi obraz toho, ako sa spoločne stretávate, a vychádzajú z vás na povrch najhoršie veci namiesto tých najlepších! Po prvé, dostal som správu o vašej rozdelenosti, súťaživosti a o tom, ako sa navzájom kritizujete. Ani sa mi veriť tomu nechce, no je to tak. Najlepšie, čo môžem povedať je, že proces skúšania vynesie pravdu na povrch a potvrdí ju.

Tiež počujem, že vnášate svoje rozdelenie na bohoslužby - zídete sa a namiesto Pánovej večere si prinesiete hromadu jedla a robíte zo seba prasatá. Niektorí sú vynechaní a odchádzajú domov hladní. Iných treba vyniesť von, lebo sa už sami nevedia pohnúť. Neverím vlastným ušiam! Čo nemáte doma čo jesť a piť? Prečo dovolíte takto znesväcovať Božiu cirkev? A ešte k tomu zahanbovať Božích chudobných? Nikdy by som si nemyslel, že dovolíte, aby to došlo tak ďaleko. A ja to určite takto nenechám a ani mlčať nebudem.

Takže poďme si pekne ešte raz prejsť, o čom je vlastne Pánova večera a prečo je tak centrálne dôležitá. Ja som tieto inštrukcie prijal priamo od Pána a podávam ich ďalej vám.

Pán Ježiš, v ten večer, keď bol zradený, vzal chlieb. Vzdal vďaku ,lámal ho a povedal,

"Toto je moje telo, zlomené za vás. Robte to na moju pamiatku."

Po večeri spravil to isté s čašou,

" Toto kalich mojej krvi, mojej novej zmluvy s vami. Vždy keď budete piť tento kalich, myslite na mňa."

Čo si musíte vážne uvedomiť je, že vždy keď jete ten chlieb a pijete tú krv, svojimi slovami i skutkami znovu uzákoňujete Pánovu smrť. A budete tiahnutí k tejto večeri znovu a znovu, až kým sa Pán nevráti. Nesmiete nikdy dovoliť, aby bola zneuctená všednosťou.

Ktokoľvek nevhodným spôsobom je tento chlieb alebo pije z kalicha Pánovho je rovnaký, ako tie davy, čo sa Mu posmievali a pľuvali na Neho, keď umieral. Takejto "pamiatky" chcete byť účastní? Tak skúmajte svoje motívy, preverte svoje srdcia a ku tejto večeri pristupujte v svätom úžase.

Ak nevenujete pozornosť (alebo ešte horšie ani sa nezaujímate) o zlomené telo Pánovo, keď ho jete a pijete, tak môžete očakávať vážne následky. Kvôli tomu je mnoho z vás ľahostajných a chorých, iní zas umreli predčasne. Ale ak sa napravíte teraz, nebudete musieť byť napravení neskôr. Je lepšie byť teraz konfrontovaný Pánom, ako neskôr ohňom.

Preto priatelia moji, keď sa schádzate k Pánovej Večeri, buďte ohľaduplní a zdvorilí jeden k druhému. Ak ste tak hladní, že neviete vydržať, choďte radšej domov a dajte si krajec chleba. Nech sa ani náhodou nezvrhne táto Večera na nejaký objedací večierok, či na rodinnú hádku. Je to duchovné jedlo - oslava lásky.

Na ostatné otázky, na ktoré ste sa pýtali, budem reagovať, až keď prídem osobne k vám.

Kapitola 12

1 - 11

To o čom chcem teraz hovoriť, sú rôzne spôsoby akými Duch Svätý pôsobí v našich životoch. Je to komplexné a často zle chápané, no ja chcem, aby ste boli informovaní a znalí. Pamätáte si, akí ste boli, keď ste Pána nepoznali? Behali ste od jedného prázdneho boha k druhému, nikdy ste nevedeli, čo vlastne robíte. Robili ste to iba preto, lebo všetci ostatní to robili tiež. No v tomto živote to je iné. Boh chce, aby sme použili svoju inteligenciu na to, aby sme sa to snažili pochopiť tak dobre, ako len vieme. Napríklad, keď používate rozum, viete, že Duch Boží by nikdy nedával niekomu povedať "Nech je Ježiš prekliaty!". Rovnako ani nik nemôže povedať "Ježiš je Pán!", ak by mu to Duch Svätý nezjavil.

Božie rozličné dary sú pre všetkých, no všetky pochádzajú z Ducha Božieho. Božie rôzne služby sú vykonávané všade, no všetky vznikajú v Duchu Božom. Božie rôzne prejavy moci pôsobia všade, no Boh je za tým všetkým. Každému človeku je daná úloha, ktorá ukazuje kým Boh je a každý z toho má úžitok. Rozličné veci Duch rozdáva rozličným ľuďom! Táto rôznorodosť je prekrásna:

Múdra rada

Jasné porozumenie

Jednoduchá dôvera (viera)

Uzdravovanie chorých

Zázračné skutky

Proroctvo

Rozoznávanie duchov

Jazyky

Výklad jazykov

Všetky tieto dary majú rovnaký pôvod a sú rozdávané každému jednému skrze Ducha Svätého. On rozhoduje o tom, kto čo dostane, a kedy.

12 - 24

Môžete veľmi jednoducho pochopiť, ako tieto veci fungujú. A nemusíte sa pozerať ďaleko, stačí keď sa pozriete na svoje vlastné telo. Skladá sa z mnohých častí - končatiny, orgány, bunky - no bez ohľadu na to, koľko častí vymenujete, je to stále to jedno telo. A s Kristom je to rovnaké. Pomocou Jeho jedného Ducha sme sa rozlúčili s našimi čiastkovými a rozkúskovanými životmi. Žili sme nezávisle, každý na vlastnú päsť, no potom sme vstúpili do veľkého uceleného (integrovaného) života, v ktorom má On posledné slovo vo všetkom. (Toto sme vyznali slovom i skutkom, keď sme sa dali pokrstiť). Každý z nás sme teraz súčasťou Jeho vzkrieseného tela, občerstvení a napojení na jeden zdroj - Jeho Ducha, ku ktorému môžeme všetci prísť a piť. Staré nálepky, ktoré sme si niekedy dávali, ako - žid, Grék, otrok, slobodný - viac nie sú užitočné. Potrebujeme niečo väčšie, obsiahlejšie. Chcem, aby ste premýšľali o tom, ako vás toto všetko činí dôležitou súčasťou, nie naopak. Lebo telo nie je iba jedna časť nafúknutá na niečo veľké. Ale sú to všetky tie odlišné, no podobné časti, napojené na seba a fungujúce spolu. Ak by si noha povedala "Nie som tak elegantná, ako ruka ozdobená šperkami, preto asi nepatrím k tomuto telu," je to snáď tak? Alebo keby ucho povedalo, "Nie som tak prekrásne a expresívne, ako oko. Ja si nezaslúžim byť na hlave," či by ste si ho dali odstrániť? Ak by bolo všade ucho, ako by ste vnímali vône? Takže tu vidíme, že Boh starostlivo vsadil každú časť tela presne tam, kde ju chcel mať.

Taktiež chcem, aby ste rozumeli svojej významnosti bez toho, aby ste boli nafúkaní seba dôležitosťou. Akokoľvek nesmierne významní by ste mohli byť, je to iba vďaka tomu, čoho ste súčasťou. Gigantické oko, či obrovská ruka by neboli telom, ale príšerou. Ale my tu máme jedno telo s mnohými časťami, kde každá z nich má vhodnú veľkosť i svoje miesto. Žiadna časť nie je dôležitá sama o sebe. Viete si predstaviť, ako oko vraví ruke, "Strať sa. Už ťa nepotrebujem" ? Alebo hlava hovorí nohe, "Máš výpoveď. Si vyradená z prevádzky" ? Ináč, dokonca v praxi je to úplne opačne - tie "spodnejšie" časti sú základné a nevyhnutné. Lebo napríklad, dokážete žiť bez oka, no nie bez žalúdka. Ak je niečo súčasťou vašeho tela, je vám jedno, či je to viditeľná alebo neviditeľná časť, vrchná, či horná. Chováte sa ku každej rovnako dôstojne a neporovnávate ich. Ak keď už o tom hovoríme, obávate sa viac o tie spodnejšie časti, než o hornejšie, lebo ak by ste si mohli vybrať, radšej uprednostníte dobré trávenie pred bohatou hrivou.

25 - 31

To, ako Boh stvoril naše telá je príkladom, podľa ktorého máme pochopiť náš spoločný život v cirkvi. Každá jedna časť je závislá od všetkých ostatných: časti o ktorých hovoríme, aj o ktorých nehovoríme, časti ktoré vidíme, aj ktoré nevidíme. Ak bolí jedna, trpia s ňou všetky ostatné a spolu prechádzajú procesom uzdravenia. Ak jedna časť prekvitá, aj všetky ostatné prekypujú radosťou.

Vy ste telom Kristovým - to je presne to kým ste! Nikdy na to nezabúdajte. Iba ak prijmeš svoju časť, ako súčasť tohto tela, tak až vtedy tá tvoja časť bude mať význam.

Už poznáte niektoré časti, ktoré Boh určil vo Svojej cirkvi, ktorou je Jeho "telo":

Apoštoli

Proroci

Učitelia

Činitelia zázrakov

Uzdravovatelia

Pomocníci

Organizátori

Tí čo s modlia v jazykoch

Takže je vám už iste jasné, že Kristova cirkev je súhrnné Telo a nie jedna gigantická časť. Nie sú všetci apoštoli, ani všetci proroci, či činitelia zázrakov, uzdravovatelia, či modliaci sa v jazykoch, či vykladači jazykov. A napriek tomu sa niektorí z váss stále ženú za tými takzvanými "dôležitými" časťami.

Ale ja vám chcem ukázať oveľa lepšiu cestu.

Kapitola 13

1 - 7 Cesta lásky

Ak by moja reč bola ľudsky výnimočne výrečná či anjelsky extatická, no nemiloval by som, bolo by to ako vŕzganie starej brány. Ak by som hovoril Božie Slovo v moci, odhaľoval by som všetky Jeho tajomstvá tak, že by bolo všetko všetkým jasné ako deň, a mal by som vieru, ktorou by som hory prenášal, no nemiloval by som, ničím nie som. Ak by som rozdal všetko čo mám chudobným a dokonca by som šiel až tak ďaleko, že by som sa nechal upáliť ako mučeník, no nemiloval by som, nič mi to nepomôže.

Takže bez ohľadu na to, čo hovorím, v čo verím a čo robím, bez lásky som skrachovanec.

Láska to nikdy nevzdáva.

Láska sa zaujíma viacej o iných, ako o seba.

Láska nechce to, čo nemá.

Láska sa nevystatuje, nie je namyslená.

Nevnucuje sa iným.

Láska nie je "najskôr ja".

Nie je náladová.

Láska si nepíše zoznam cudzích hriechov,

Nebaví sa na nešťastí druhých,

Ale sa vytešuje, keď pravda prekvitá.

Láska znesie všetko,

Bohu neustále dôveruje,

Vždy hľadá len to najlepšie,

Nikdy nehľadí späť, ale ide vpred, až do konca.

8 - 13

Láska nikdy neumiera. Aj inšpirované preslovy jedného dňa umĺknu, modlitby v jazykoch raz skončia, chápanie dosiahne svoju hranicu. Poznáme iba časť pravdy a to čo hovoríme o Bohu je vždy neúplné. Ale keď príde ten Dokonalý, naša nedokonalosť bude zrušená.

Keď som bol dojča pri svojej matke, brblal som a mľaskal, ako každé batoľa. Ale keď som vyrástol, už som sa viac nikdy nevrátil k dojčenským spôsobom.

Teraz ešte nevidíme veci tak jasne. Zaostrujeme v hmle, nazeráme skrz záves. Avšak už nebude trvať dlho, počasie sa rozjasní a zažiari slnko! Uvidíme všetko ako na dlani, presne tak, ako Boh teraz vidí nás. Budeme Ho potom poznať, ako On pozná teraz nás!

No až nastane tá dokonalosť, sú tu tri veci, ktoré máme robiť, aby sme k nej smerovali: Bezprestania dôverujme Bohu, majme pevnú nádej a milujme extravagantne. A najlepšie z tých troch je milovať.

Kapitola 14

1-5

Snažte sa žiť životom lásky, akoby vám život od toho závisel - pretože aj závisí. Oddajte sa darom, ktoré vám Boh dáva a zo všetkého najviac rozhlasujete pravdu. Keď Ho chválite v jazykoch, Boh tomu rozumie, no nik iný, pretože hovoríte svoje dôvernosti, ktoré sú iba medzi vami a Ním. Ale keď hlásate pravdu každodennou hovorovou rečou, umožňujete aj ostatným poznať pravdu. Potom môžu rásť, byť silní a zažívať Jeho prítomnosť spolu s vami.

Ten, kto sa modlí v jazykoch má z toho iste úžitok, ale oznamovanie Božej pravdy v cirkvi v zrozumiteľnej reči pôsobí celej cirkvi rast a posilnenie. Chcem, aby ste si všetci rozvíjali svoju dôvernosť s Bohom v modlitbe, ale prosím neostaňte iba pri tom. Choďte a hlásajte Jeho jasnú pravdu ostatným. Je dôležitejšie, aby mal každý prístup k poznaniu a k láske Božej v jazyku, ktorému rozumie, než aby ste sa venovali iba Božej prítomnosti v modlení sa v jazykoch - iba jedine, že by niekto aj vykladal to, čo sa modlíte, pre úžitok všetkých.

6 - 17

Premýšľajte priatelia, ak by som prišiel k vám a iba by som sa modlil k Bohu spôsobom, ktorému len On rozumie, čo by ste z toho mali vy? Ak vám zrozumiteľne nepoviem nejaký pohľad či pravdu, nejaký oznam či vyučovanie, tak potom čo vlastne máte zo mňa? Ak by hudobný nástroj, ako napríklad flauta či gitara nedokázali hrať tak, aby bolo počuť rozdiel medzi každým tónom, ako by sme potom dokázali zachytiť melódiu a tešiť sa z hudby? Ak by nebolo možné rozoznať zvuk trúby, prišiel by niekto do boja?

Teda ak hovoríš spôsobom, ktorému nik nerozumie, aký má vlastne zmysel vôbec otvoriť ústa? Vo svete je mnoho jazykov, a každý z nich pre niekoho niečo znamená. Ale ak ja tomu jazyku nerozumiem, tak mi je to na nič. A s vami to nie je o nič iné. A keďže ste tak horliví a chcete sa podieľať na tom, čo koná Boh, tak prečo sa nezameriavať na to, čo pomáha všetkým v cirkvi?

Ak sa modlíš v jazykoch, modli sa za to, aby si bol schopný priviesť aj ostatných do toho dôverného vzťahu s Bohom. Keď sa ja modlím v jazykoch, môj duch sa síce modlí, ale moja myseľ ide na prázdno, zbytočne premárnená inteligencia. Takže čo s tým teraz? Odpoveď je veľmi jednoduchá : Robte oboje. Mal by som byť duchovne slobodný a expresívny, keď sa modlím, ale rovnako by som mal byť aj premýšľajúci a hĺbavý. Mal by som spievať svojim duchom, ale aj svojou mysľou. Ak niekomu žehnáš v jazykoch, ako potom ten, čo príde z vonku a nevie, čo sa vlastne deje, môže povedať "amen" ? Tvoje žehnanie môže byť síce úžasné, ale toho človeka si úplne vyradil.

18 - 25

Ja som vďačný Bohu za dar jazykov, ktorý nám dáva, aby sme Ho chválili, čo vedie k nádherným dôvernostiam s Ním. Ja toto praktizujem ešte viac ako vy. Ale keď som v cirkvi, ktorá sa zišla na bohoslužby, radšej poviem päť slov, ktorým každý rozumie, než desať tisíc takých, čo znejú ako breptanie.

Keď mám byť úprimný, dosť ma rozčuľuje to vaše infantilné zmýšľanie. Ešte koľko mám čakať, aby ste konečne vyrástli a začali používať hlavu a rozmýšľať dospelo? Je to správne ,ak túto detinskú nevedomosť používate pri zlých veciach, lebo pri nich stačí povedať obyčajné "nie". Ale keď poviete "áno", to je už oveľa obšírnejšia vec. Iba dospelá a dobre trénovaná inteligencia vás zachráni pred naivnosťou. V Písme je napísané, že Boh povedal,

V neznámych jazykoch a ústami cudzincov budem kázať tomuto ľudu,

no nebudú počúvať ani veriť.

Takže kam vás privedie, keď hovoríte jazykom, ktorému nik nerozumie? Veriacim to nepomáha a neveriaci sa len budú čudovať. Na druhej strane, jednoduché hovorenie pravdy ide priamo do sŕdc veriacich a nestojí v ceste neveriacich. Ak sa zídete ako spoločenstvo, vojde dnu neveriaci a vy sa modlíte v jazykoch, nerozumejú ani vám ani im, nebudú si snáď myslieť, že ste stratili rozum? A zdúchnu odtiaľ tak rýchlo, ak sa len dá. Ale ak nejaký neveriaci príde na bohoslužbu, kde ľudia hovoria pravdy Božie, jednoduché slová ich postavia rovno pred pravdu a ich srdcia budú preskúšané. Ani sa nenazdáte a budú na svojej tvári pred Bohom a uznajú, že Boh je skutočne medzi vami.

26 - 33

Takže toto by som chcel, aby ste robili. Keď sa stretnete na bohoslužbách, každý z vás nech má pripravené niečo, čo poslúži všetkým: zaspievajte pieseň, vyučujte lekciu, povedzte príbeh, veďte modlitby, prineste postreh (poučenie). Ak sa budete modliť v jazykoch, maximálne dvaja alebo traja, a to tiež len v prípade, ak je prítomný niekto, kto vie vykladať. V opačnom prípade, nech to ostane iba medzi vami a Bohom. A nech nie je viac ako dvaja či traja rečníci na jednom stretnutí, ostatní nech počúvajú a berú si to k srdcu. Hovorte po jednom, nie jeden cez druhého. Potom každý z rečníkov bude mať možnosť povedať, čo zvláštne dostal od Pána, a vy sa môžete poučiť jeden od druhého. Ak sa rozhodnete prehovoriť, ste zodpovedný za to, čo hovoríte, a ako. Keď uctievame správnym spôsobom, Boh nevyvoláva v nás zmätok, ale vedie nás do harmónie. A to platí pre všetky zbory, bez rozdielu.

34 - 40

Manželky nech nevyrušujú počas uctievania rozprávaním, keď majú počúvať, ani pýtaním sa otázok, na ktoré by bolo oveľa vhodnejšie spýtať sa doma svojich manželov. Kniha Božieho zákona je sprievodcom nášho správania a zvykov. Manželky sa nemajú čo bezdôvodne rozprávať počas bohoslužieb. Uvedomte si, že vy ženy aj vy muži ste svätými hlásateľmi, rozhodujúci sa medzi dobrým a zlým. A myslíte, že sa všetko točí okolo vás?

Ak si niekto z vás myslí, že Boh chce, aby ste niečo povedali, alebo niečo spravili, tak si dobre prečítajte, čo som vám tu napísal. Lebo takto to chce Pán. Ak nebudete hrať podľa týchto pravidiel, Boh si vás nebude môcť použiť. Je mi ľúto.

Tromi vecami to všetko zhrniem: Keď hovoríte Božiu pravdu, hovorte ju zo srdca. Modliť sa v jazykoch nebráňte. Buďte zdvorilí a ohľaduplní vo všetkom.

Kapitola 15

1 - 11 Zmŕtvychvstanie

Priatelia, nech s vami ešte raz prejdem tým Posolstvom, ktoré som vám hlásal, a vy ste si ho osvojili, postavili ste sa na neho a vaše životy ním boli zachránené. (Teraz už predpokladám, že vaša viera bola skutočná, nebola to len prechodná fantázia. Ste v tom už nadobro, tak sa pevne držíte.)

Prvú vec, ktorú som spravil bolo, že som vám predostrel to, čo bolo tak dôrazne predložené mne: že Mesiáš zomrel za naše hriechy presne tak, ako to Písmo vraví, že bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Potom znovu presne podľa Písma sa ukázal živý Petrovi a Svojim najbližším nasledovníkom, neskôr viac ako piatim stovkám nasledovníkov, z ktorých väčšina stále ešte žije (aj keď pár z nich už zomrelo od vtedy). Strávil čas s Jakubom a s ostatnými, ktorých poveril, aby Ho reprezentovali. Nakoniec sa ukázal živí aj mne. Je vhodné, aby som spomenul túto vzácnosť. Pretože ja si nezaslúžim byť zahrnutý do toho úzkeho kruhu. Dobre viete, že v skorších rokoch som sa snažil spraviť všetko pre to, aby som vyhubil Božiu cirkev.

Ale vďaka tomu, že Boh bol tak milostivý a veľkorysý, som dnes tu. Nechcem aby Jeho milosť vyšla naprázdno. Nesnažil som sa snáď pracovať viac, než všetci ostatní? No aj tak moja práca nemala príliš veľkú váhu. Bol to Boh, ktorý mi túto prácu pridelil a dal mi aj energiu na to, aby som ju zvládol. Takže ak ste to počuli odo mňa, alebo do tých ostatných, je to stále to iste: Hovorili sme Božiu pravdu, ktorej ste zverili svoje životy.

12 - 28

Nech sa vás spýtam niečo zásadné a znepokojujúce. Ak ste sa stali veriacimi, pretože ste uverili prehláseniu, že Kristus je živý a vstal z mŕtvych, ako potom môžete dovoliť ľuďom, aby hovorili, že niet takej veci, ako je zmŕtvychvstanie? Ak nie je zmŕtvychvstanie, potom Kristus nežije. A uvedomte si - ak nie je Kristovo zmŕtvychvstanie, potom všetko čo sme vám povedali je len vietor. Všetko, na čom ste postavili svoje životy je len dym a zrkadlá. A nie len to, ale my by sme boli vinní z hlásania nehanebných lží o Bohu. Všetky tie prísažné prehlásenia, čo sme vám podávali, potvrdzovali, že Boh vzkriesil Krista, všetko by to bola iba obyčajná konštrukcia klamstiev, ak by nebolo zmŕtvychvstania.

Ak mŕtvoly nemôžu vstať z mŕtvych, tak potom ani Kristus, lebo On bol vskutku mŕtvy. A ak Kristus nevstal, tak potom tápate v tme, naveky stratení. Dokonca by to bolo ešte horšie pre tých, čo zomreli dúfajúc v Krista a v Jeho zmŕtvychvstanie, pretože sú už vo svojich hroboch. Ak všetko, čo z Krista získame je malá inšpirácia na pár krátkych rokov, tak potom je to veľmi smutné. No pravdou je, že Kristus ozaj vstal z mŕtvych, ako prvý z tých, čo opustia cintoríny.

Je v tom pekná symetria: Smrť prišla skrze človeka a vzkriesenie prišlo tiež skrze človeka. Každý umiera v Adamovi a každý ožíva v Kristovi. No musíme si počkať na rad: Kristus je prvý, až potom tí, čo sú s Ním, pri Jeho príchode. Veľkolepé dovŕšenie, keď po rozdrvení opozície odovzdá Svoje kráľovstvo Bohu Otcovi. Nezastaví sa až po posledného nepriateľa - tým posledným nepriateľom bude smrť! - Ako žalmista hovorí: "Položil ich nízko, všetkých do jedného, postúpal po nich." Keď Písmo hovorí, že "postúpal po nich", tak je jasné, že zároveň nemôže byť postúpané aj po Ňom. Takže keď všetci a všetko bude konečne pod Božou vládou, zostúpi aj Syn spolu k všetkým ostatným, aby ukázal, že Božia vláda je absolútne úplná - dokonalý záver!

29-38

Prečo si myslíte, že sa ľudia krstia za tých, čo už sú mŕtvi? Ak by nebola žiadna šanca na vzkriesenie, ak Božia moc končí pri bránach cintorína, prečo potom ďalej poukazujeme na to, že jedného dňa to tu vyčistí a každého postaví späť na nohy živých?

Prečo by som potom riskoval svoj krk v tejto nebezpečnej práci? Hľadím smrti do tváre prakticky každý deň. Myslíte, že by som to robil, ak by som nebol presvedčený o vašom aj mojom zmŕtvychvstaní zaručene vzrkieseným Mesiášom Ježišom? Myslíte, že som sa iba chcel hrať na hrdinu, keď som bojoval s divokými šelmami v Efeze, dúfajúc, že nebude ešte po mne? To by som určite nerobil! Je to vzkriesenie, vzkriesenie a ešte raz vzkriesenie, čo obopína všetko, čo robím i hovorím, spôsob ktorým žijem. Ak nie je zmŕtvychvstania, "Jen jeme, pijeme a potom zomrieme," a to je všetko. Ale neklamte samých seba. Nech vás neotrávia tie laxné reči, že vzkriesenia niet. "Zlá spoločnosť kazí dobré mravy."

Rozmýšľajte triezvo. Prebuďte sa k svätosti života. Už žiadne naťahovačky ohľadom faktov o zmŕtvychvstaní. Ignorovať Boha je luxus, ktorý si nemôžete dovoliť v takých časoch, ako sú tieto. Nehanbíte sa, že ste tak dlho nechali túto vec pokračovať?

Niektorý skeptik sa iste spýta, "Ukáž mi, ako funguje zmŕtvychvstanie. Načrtni diagram, nakresli obrázok. Ako to "vzkriesené" telo vôbec vyzerá?" No keď sa zblízka pozriete na túto otázku, zistíte aká je absurdná. Predsa pre takéto veci neexistujú diagramy. Ale mám paralelný príklad zo záhrady. Zasadíš "mŕtve" semiačko a čoskoro z neho vyrastie kvitnúca rastlina. Medzi semenom a rastlinou nie je žiadna vizuálna podobnosť. Nikdy by si neuhádol ako vyzerá paradajka iba z toho, že sa pozrieš na jej semiačko. Čo zasadíme a čo vyrastie, sa na seba vôbec nepodobá. Rovnako mŕtve telo, ktoré pochováme do zeme a to vzkriesené, ktoré z neho vyjde bude dramaticky odlišné.

39 - 57

Všimnete si, že rôznorodosť tiel bude úchvatná. Rovnako, ako sú rôzne druhy semien, sú aj rôzne druhy tiel - telá ľudské, telá zvierat, vtákov, rýb - každé nich je bezprecedentné vo svojej forme. Ale je to iba náznak toho, aká rôznorodosť bude v sláve vzkriesenia. Keď sa pozrieme nie len na zem, ale aj na oblohu - slnko, mesiac, hviezdy, na všetky tieto variácie nádhery a jasu. A to hľadíme iba na "semená" , ktoré ešte nie sú vzkriesené. Kto si môže čo i len predstaviť, ako budú vyzerať vzkriesené "rastliny"!

Tento obraz zasadenia mŕtveho semena a rast živej rastliny je iba nanajvýš náčrt, no možno trochu pomôže v tom, ako pristupovať k tajomstvu vzkrieseného tela, ak budeme na pamäti, že keď budeme vzkriesení, budeme vzkriesení na dobro - živí na veky! Pochované máry nie sú krásne, no po vzkriesení budú slávne. Do zeme je vložené, no vychádza ako mocné. Zasadené semeno je prirodzené, no čo vyrastie je nadprirodzené - to rovnaké semeno, rovnaké telo, ale aký ohromný rozdiel medzi tým, čo vchádza do fyzickej smrteľnosti a tým, čo je vzkriesené do duchovnej nesmrteľnosti!

Nasledujeme túto postupnosť v Písme: Prvý Adam život dostal a Posledný Adam je životodarným Duchom. Fyzický život prichádza ako prvý, potom ten duchovný - pevný podklad vytvorený z hliny a finálne dovŕšenie prichádzajúce z neba. Prvý Človek bol stvorený zo zeme a odvtedy sú ľudia zemskí. Druhý človek bol stvorený z neba, preto teraz ľudia môžu byť nebeskí. Tak ako sme niesli obraz nášho pozemského pôvodu, prijmime aj svoj nebeský.

Musím zdôrazniť priatelia, že naše prirodzené, pozemské životy nás samy od seba nevedú do kráľovstva Božieho. Ich "prirodzenosťou" je zomrieť, takže ako by mohli prirodzene skončiť v Živote kráľovstva?

Ale nech vám poviem niečo úžasné, tajomstvo, ktoré pravdepodobne nikdy plne nepochopím. Nezomrieme všetci, no všetci budeme premenení. Budete počuť zvuk konca, zvuk z trúby a v tom okamihu bude po všetkom. Na ten signál zvuku trúby vstanú ľudia z hrobov a už nikdy viac nezomrú. V rovnakom momente a rovnakým spôsobom budeme všetci premenení. V schéme vzkriesenia sa musí stať toto: všetko pominuteľné bude nahradené nepominuteľným, smrteľné nesmrteľným. Potom sa naplní príslovie:

Smrť je prehltnutá víťazným Životom!

Kto dostal posledné slovo, Smrť?

Ó Smrť, bojí sa ťa vôbec ešte niekto?

Bol to hriech, ktorý učinil smrť tak odstrašujúcu, vina zo zákon dala hriechu páky a tú deštruktívnu moc. Ale teraz v jedinom víťazoslávnom údere Života sú všetky tri - hriech, vina aj smrť - sú preč, dar nášho Pána Ježiša Krista. Vďaka Bohu!

S týmto všetkým, čo na nás čaká drahí priatelia, držte sa pevne. A nezdržujte sa, ale vhoďte sa do práce Pánovej v istote, že nič, čo pre Neho robíte nie je strata času ani námahy.

Kapitola 16

1 - 24 Prídem vás pozrieť

Čo sa týka zbierky pre chudobných kresťanov, pre vás platia rovnaké inštrukcie, ako som dal cirkvám v Galácii. Každú nedeľu každý z vás dá milodar a odložíte ho na bezpečné miesto. Buďte tak štedrí, ako len dokážete byť. Keď k vám prídem, majte to pripravené, nech vám to nemusím pripomínať. Keď prídem, napíšem poverovacie listy pre tých, koho určíte a potom ich pošlem do Jeruzalema doručiť tie dary. Ak sa vám bude zdať, že by bolo lepšie, aby som šiel s nimi, tak rád pôjdem.

Plánujem vás navštíviť, keď prejdem severným Gréckom. Neostanem tam dlho, ale s vami asi môžem ostanem dlhšie. Že by aj celú zimu? A potom ma môžete vypraviť na moje ďalšie cesty. Lebo sa nechcem u vás len tak narýchlo zastaviť medzi inými "dôležitými" destináciami. Chcem riadnu, dlhú, uvoľnenú návštevu. Ak aj Pán tak chce, tak ju budeme mať! No momentálne ostávam ešte tu v Efeze. Otvorili sa tu totiž obrovské dvere príležitostí pre prácu. (Taktiež rastie opozícia.)

Keď sa zjaví Timotej, dobre sa o neho postarajte. Nech sa cíti u vás ako doma. Pracuje tak ťažko pre Pána, rovnako ako ja. Nedovoľte, aby ho niekto podceňoval. Potom mi ho pošlite naspäť aj s vašim požehnaním. Povedzte mu, že čakám na neho a aj na priateľov, čo pôjdu s ním.

Čo sa nášho priateľa Apolla týka, presviedčal som ho najlepšie, ako som vedel, aby za vami prišiel, ale sa mi to zatiaľ nepodarilo. Nemyslí si, že je na to správny čas. Ale ten správny čas príde.

Majte oči otvorené, držte sa pevne svojho presvedčenia, dajte do toho všetko, buďte rázni, a milujte bezprestania.

Buďte takí dobrí priatelia a dajte zvláštne uznanie rodine Štefanusa? Viete, že boli prvými veriacimi v Grécku a odvtedy sa vystierajú a slúžia kresťanom. Chcem, aby ste si vážili a vzhliadali k takýmto kresťanom: spoločníkom a pracovníkom, ktorí nás učia, ako na to, ukazujú nám, o čo sa máme usilovať.

Chcem aby ste vedeli, aký nesmierne šťastný som, že tu mám pri sebe Štefanusa, Fortunasa a Achiusa. Čiastočne mi vynahrádzajú vás! Občerstvujú ma tým, že prostredníctvom nich môžem byť s vami v kontakte. Buďte hrdí na to, že máte takýchto ľudí medzi sebou.

Cirkvi tu v západnej Ázií vám zasielajú pozdravy.

Aquilla, Priscilla a cirkev, čo sa schádza v ich dome vás zdraví tiež.

Zdravia vás všetci priatelia odtiaľto.

Odovzdajte si tieto pozdravy svätým objatím.

A tiež ja Pavol, svojím rukopisom vám zasielam svoje pozdravy.

Ak ktokoľvek z vás by Pána nemiloval, preč s ním. Urobte miesto pre Pána!

Náš Pán Ježiš má Svoju náruč doširoka otvorenú pre vás.

Aj ja vás milujem všetkých v Mesiášovi, Ježišovi.

2 . List Korinťanom

Úvod

Korintskí kresťania spôsobovali Pavlovi, ako svojmu pastorovi a zakladateľovi viac problémov, než všetky jeho ostatné zbory dohromady. Hneď ako Pavol vyriešil jeden problém, objavili sa tri ďalšie.

Ktokoľvek sa domnieva, že vstúpiť do cirkvi je dobrý spôsob, ako sa zoznámiť s najlepšími ľuďmi a kultivovať uhladené medziľudské vzťahy, nech si prečíta Pavlovu korešpondenciu s Korinťanmi. Bude to isté vytriezvenie z podobných názorov.

No napriek tomu koľko ťažkostí si Korinťania Pavlovi i sebe navzájom spôsobovali, stali sa pre nás veľkým požehnaním, pretože boli spúšťačom niektorých Pavlových najhlbších a najmocnejších textov.

Podnetom písania Pavlovho druhého listu kresťanom do Korintu bol útok na jeho vodcovstvo. Vo svojom prvom liste, i keď písal veľmi láskavo a empaticky, slová nepreberal. Písal smelou autoritou pastora, ktorý rozumie tomu, ako fungujú cesty Božej spásy, a tiež komunite, ktorá sa stáva toho výsledkom. Pár vecí z toho, čo im napísal bolo ťažké na počúvanie i na prijímanie.

A tak osočili jeho autoritu - obvinili ho z rozporuplnosti, spochybnili jeho motívy aj jeho odporúčania.

Nevadili sa s ním ohľadom toho, čo napísal, ale jednoducho zamietli jeho právo takto k nim hovoriť.

Preto bol Pavol prinútený obhájiť svoje vodcovstvo.

Po tom ako vyjasnil niektoré detaily z jeho prvého listu, pustil sa do konfrontácie a v tom procese presondoval pravý charakter vedenia v komunite veriacich.

Keďže vodcovstvo je nevyhnutné precvičovanie autority, veľmi ľahko môže sklznúť do precvičovania moci. No v okamihu, ako sa to stane, začne to postihovať obe strany, vodcu i vedeného.

Pavol, sa študovaním Ježiša naučil takému druhu vodcovstva, v ktorom sa snaží nestáť v ceste, aby sa ostatní naučili jednať priamo s Bohom a nemuseli cez neho.

Ktokoľvek je povolaný do vodcovstva a to na akejkoľvek úrovni: rodič alebo kouč, pastor či prezident , učiteľ či manažér - všetci môžu byť vďační Pavlovi za tento list a za Korinťanov, ktorí ho k nemu vyprovokovali.

1 Kapitola

1 - 2

Ja Pavol som bol poslaný na zvláštnu misiu, Ježišom Mesiášom, ktorú naplánoval sám Boh. Píšem toto Božiemu spoločenstvu v Korinte a veriacim po celej Achajskej provincii. Nech sú vašimi všetky dary a výhody, ktoré pochádzajú od Boha nášho Otca a Pána, Ježiša Krista!

Timotej, ktorého poznáte a komu dôverujete sa tiež pridáva k môjmu pozdravu.

3 - 11 Záchrana

Všetka chvála Bohu a Otcovi nášho Pána, Ježiša Mesiáša! Otec všetkého milosrdenstva! Boh uzdravujúcej rady! Ide popri nás, keď prechádzame ťažkým obdobím, a skôr ako sa nazdáme, postaví nás vedľa niekoho, kto taktiež prežíva ťažké časy, aby sme boli tam pre neho, rovnako, ako Boh je tam pre nás. Je veľmi veľa ťažkostí, ktoré zažívame kvôli nasledovaniu Mesiáša, no nie je toho viac, než tých dobrých období Jeho uzdravenia a potešenia. Toho prijímame taktiež v plnej miere.

Keď trpíme pre Ježiša, pracuje to na našom uzdravení a spasení.

Ak sa s nami jedná dobre, podáva sa nám pomocná ruka a povzbudzujúce slovo, z toho tiež máte úžitok, poháňa vás to neústupne vpred.

Vaše ťažkosti sú aj našimi. Keď vidíme, že ste rovnako ochotní vydržať v zlých časoch, ako aj v dobrých, vieme, že to dotiahnete až do konca. Bez pochyby.

Nechceme, aby ste boli v tme priatelia, žeby ste nevedeli, ako ťažko to na nás doľahlo v Ázijskej provincii. Bolo to až tak zlé, že sme ani nemysleli, že prežijeme. Mali sme pocit, že stojíme na prahu smrti, že nás dostane. No nakoniec vysvitlo, že to bola tá najlepšia vec, aká sa nám mohla stať. Namiesto dúfania vo vlastné sily a špekulácie, ako sa z toho von, boli sme donútení maximálne dôverovať Bohu - čo nebol zlý nápad, keďže On je ten Boh, ktorý aj mŕtvych kriesi! A spravil to, vytrhol nás z istej smrti. A učiní to znova, zachráni nás toľko krát, koľko len bude treba. Vy a vaše modlitby sú súčasťou tejto záchrannej operácie - a ja nechcem, aby ste o tom nevedeli. Už teraz vidím vaše tváre, ako sa dvíhajú ku chvále za toto Božie vyslobodenie, v ktorom vaše modlitby hrali dôležitú rolu.

12 - 24

Teraz, keď to najhoršie je za nami, môžeme s radosťou prehlásiť, že sme vyšli z čistým svedomím i vierou, a smieme čeliť svetu - a čo je ešte dôležitejšie - čeliť vám, s hlavou vztýčenou. No nebolo to nejakou našou špeciálnou technikou. Bol to Boh, ktorý udržal naše zameranie nekompromisne na Ňom. Nesnažte sa čítať medzi riadkami, či hľadať skryté významy v tomto liste. Píšeme čistú, nezahorknutú pravdu, dúfajúc, že uvidíte celkový obraz, rovnako ako ste videli niektoré detaily. Chceme, aby ste boli rovnako hrdí na nás, ako sme my na vás, keď budeme spoločne stáť pred našim Pánom Ježišom.

Istý vašim uvítaním som plánoval dve väčšie stretnutia s vami, počas mojej cesty do Macedónskej provincie, a znovu, keď pôjdem späť. Potom si môžeme spraviť rozlúčkovú oslavu a pošlete ma do Judska. Taký bol plán.

A budete ma teraz obviňovať z toho, že som slubotechna, keďže to nevyšlo? Myslíte, že hovorím z oboch strán mojich úst? Raz povrchné "áno" a potom o chvíľu povrchné "nie"? Nuž, mýlite sa. Snažím sa byť tak čestný k vlastnému slovu, ako Boh k Svojmu. Naše slovo k vám nebolo iba ľahkovážne "áno", zrušené ľahostajným "nie". Veď ako by to tak mohlo byť? Keď Sílas, Timotej a ja sme prehlasovali Božieho Syna medzi vami, zdalo sa vám, že to bolo áno - nie, znovu nie, všelijak nerozhodne? Nebolo to snáď jasné, silné Áno?

Čokoľvek, čo Boh sľúbil dostáva pečiatku s Ježišovým Áno. Toto v Ňom kážeme a modlíme sa, to veľké Amen. Božie Áno a naše Áno spolu, je to slávne viditeľné. Boh nás potvrdzuje tým, že nás činí istými v Kristovi, vkladá do nás Svoje Áno. Svojim Duchom nás zapečatil so Svojim večným záväzkom. Je to istý počiatok toho, čo plánuje dokonať.

A teraz, chcete vedieť ten pravý dôvod, prečo som vás nenavštívil v Korinte? Ako je Boh mojim svedkom, jediný dôvod bol, aby som vám ušetril bolesť. Bol som k vám ohľaduplný a nie ľahostajný či manipulatívny.

Nie sme na čele toho, ako žijete svoju vieru, nehľadíme na vás cez plece, podozrievavo a kriticky. Sme partneri, pracujeme popri vás v radostnom očakávaní. Viem, že stojíte vďaka vašej vlastnej viere, nie našej.

Kapitola 2

1 - 11

Preto som sa rozhodol radšej vás nenavštíviť, lebo by to bolestivé pre vás i pre mňa. Ak by som sa len na chvíľu ukázal, postavil by som vás do veľmi zahanbujúco boľavej pozície. Akoby ste ma potom mohli povzbudiť a občerstviť?

Namiesto návštevy som radšej napísal list, aby som nemusel tráviť smutný čas sklamaním tých priateľov, na ktorých som sa tak tešil, že ma povzbudia. V čase písania som bol presvedčený, že to bolo to najlepšie pre mňa i pre vás. Ako vysvitlo aj v písaní tohto listu bolo veľa bolesti, viac sĺz než tušu. No nepísal som to, aby som vám spôsobil trápenie, ale na to, aby ste vedeli, že mi na vás záleží - och, viac než záleží - milujem vás!

A teraz čo sa týka človeka, ktorý toto všetko spôsobil. Chcem, aby ste vedeli, že mňa to nezranilo až tak veľmi /teda až na pár výnimiek/, ako to zranilo vás všetkých. Preto nechcem byť príliš prísny. To na čom ste sa väčšina zhodli, bol dostatočný trest. A teraz je čas odpustiť tomu človeku a pomôcť mu postaviť sa na nohy. Ak budete na neho všetci nalievať vinu, tak ho v nej iste utopíte. Ale ja vám radím, aby ste ho nalievali láskou.

Zámer môjho listu nebolo potrestať vinníka, ale to, aby som vás primel vziať zodpovednosť za zdravie cirkvi. Takže ak mu odpustíte vy, aj ja mu odpustím. Nemyslite si, že so sebou nosím zoznam osobných výhrad voči niekomu. V skutočnosti sa pridávam k vášmu odpusteniu, ako je Kristus s nami a vedie nás. Koniec koncov nechceme nevedomky dať Satanovi priestor pre ešte viac škôd, lebo nezabúdame na jeho prefíkané spôsoby!

12 - 17 Otvorené dvere

Keď som dorazil do Troas zvestovať Posolstvo Mesiáša, našiel som dvere naširoko otvorené: stačilo mi cez ne iba prejsť. Ale keďže som nestretol Títa, ktorý mal mňa čakať so správami o vás, nemal som pokoja. Bál som sa o vás, a tak som odišiel do Macedónie hľadať Títa a upokojujúcu správu o vás. Ktorú som aj dostal, vďaka Bohu!

V Mesiášovi, v Kristovi, nás Boh vedie z miesta na miesto v jednom trvale víťaznom sprievode. Skrze nás prináša známosť o Kristovi. Kdekoľvek prídeme ľudia vdychujú prekrásnu arómu. Vďaka Kristovi z nás vystupuje k Bohu sladká vôňa, ktorú zacítia tí, čo sú na ceste spasenia. Je to vôňa nasiaknutá životom. Ale tí, čo sú na ceste do záhuby, pre nich sme skôr ako smrad hnilých már.

Toto je ohromná zodpovednosť. Je niekto kompetentný vziať to na seba? Nie. Ale aspoň neberieme Božie Slovo na to, aby sme ho potom zriedili a na uliciach predávali za babku. Ale stojíme v prítomnosti Krista, keď hovoríme a Boh nám hľadí priamo do tváre. To, čo hovoríme, máme priamo od Boha a hovoríme to tak úprimne, ako len vieme.

Kapitola 3

1 - 3

Znie vám to, akoby sme sa tľapkali po pleci, trvajúc na svojich povereniach, vynucujúc si autoritu? Nuž, takto to nie je. Nepotrebujeme schvaľujúce listy ani pre vás, ani od vás. Vy sami ste presne to schválenie, ktoré potrebujeme. Vaše životy sú listom, ktorý si môže ktokoľvek prečítať, keď na vás pozrie. Napísal ho sám Kristus - a to nie tušom, ale živým Božím Duchom, nie vytesaním do skaly, ale vyrytím do ľudských životov - a my sme vydavateľ.

Nemôžeme si byť už viacej istými, že ste naším odporúčacím listom, napísaním Kristom pre Boha. Nás by ani nenapadlo napísať o sebe takýto list. Iba Boh smie napísať taký list. Jeho list nás oprávňuje pomáhať vykonávať tento nový akčný plán. Tento plán nebol napísaný perom na papier, s hromadou strán a množstvom poznámok, ktoré zabíjajú ducha. Bol napísaní Duchom na ducha, Jeho životom na naše životy!

7 - 18 Odostrieť závoj

Vláda Smrti, ktorej ústava bola vrytá do kamenných dosák mala oslnivý inauguračný prejav. Mojžišova tvár tak veľmi žiarila, keď priniesol tie dosky, že sa Izraeliti ani nemohli na neho pozerať. O čo oslnivejšia potom bude Vláda Živého Ducha?

Ak Vláda Odsúdenia spravila veľký dojem, potom aký dojem spraví Vláda Ospravedlnenia? Akákoľvek žiarivá mohla byť stará vláda, oproti tej novej bude vyzerať šeredne. Ak sme boli ohromení provizórnymi opatreniami, o čo viac budeme v úžase z tej čisto žiarivej vlády pripravenej na večnosť?

S takýmto druhom nádeje nás už nič nedrží späť. Nie, my nemusíme nič skrývať, ako Mojžiš. Všetko je otvorené pre nás. Musel nosiť závoj, aby ľudia nevideli, ako sláva odchádza. A oni si to ani nevšimli. Nevšimli si to vtedy a nevšímajú si to ani dnes. Nevšimli si, že za závojom už nie je nič. Aj dnes keď sa čítajú slová tej starej, stroskotanej vlády, nedokážu cez ňu vidieť. Iba Kristus ich môže zbaviť závoja, aby videli sami za seba, že tam neostalo nič.

Napriek tomu však, ak sa obrátia tvárou k Bohu, ako Mojžiš, On odstráni závoj a budú Mu stáť tvárou v tvár! Zrazu si uvedomia, že Boh je živá osoba a nie je len kus vytesaného kameňa. A keď je Boh osobne prítomný, živý Duch, vtedy je každému jasné, že ten obmedzujúci zákon je prežitok.

Sme od neho slobodní! Všetci ! Nič už nestojí medzi nami a Bohom. Naša tvár žiari jasom Jeho tvári. A tak sme premenení podobne ako Mesiáš, naše životy sa postupne stávajú žiarivejšími a nádhernejšími, keď Boh vstupuje do našich životov a my sa stávame ako On.

Kapitola 4

1 - 6 Skúšky a trápenie

Odkedy nás Boh tak veľkoryso vpustil do vecí, ktoré robí, nebudeme teda reagovať so založenými rukami a neodkráčame len preto, že príležitostne nabehneme na ťažké časy. Odmietame nosiť masky a hrať hry. Nemanévrujeme a nemanipulujeme za scénou. A neprekrúcame Božie Slovo tak, aby pasovalo nám. Radšej udržiavame všetko otvorené. To čo robíme i hovoríme, celú pravdu predostierame, aby tí, čo chcú, mohli v Božej prítomnosti za seba vidieť a posúdiť.

Ak by bolo Posolstvo pre niekoho nejasné, tak to nie je pre to, že by sme niečo zakrývali. Nie, ale je to pre to, lebo títo ľudia hľadia a idú zlým smerom a odmietajú tomu venovať vážnu pozornosť. Jediné prečo majú oči je módny boh temnoty. Myslia si, že im dá to, čo chcú a oni sa nebudú musieť otravovať s vierou v Pravdu, ktorú ani nedokážu vidieť. Sú úplne slepí voči číremu jasu Posolstva, ktoré svieti s Kristom, ktorý nám dáva ten najlepší obraz Boha.

Pamätajte, naše Posolstvo nie je o nás, my hlásame Ježiša Krista, Pána. Jediné čím sme, sme poslovia, ktorí behajú medzi vami a Ježišom. Začalo to vtedy, keď Boh povedal, "Nech svetlo osvieti temno!" a naše životy sa naplnili svetlom, keď sme v Ježišovej žiarivej a nádhernej tvári uvideli a pochopili Boha.

7 - 18

Ak budete hľadieť iba na nás, tú žiaru si iste nevšimnete. Nesieme toto vzácne Posolstvo v hlinených nádobách našich obyčajných životov. Je to pre to, aby si nik nezmýlil Božiu neporovnateľnú moc s nami. A tým, ako to teraz je, nie je veľká šanca, aby si to niekto zamenil. Viete dobre aj za seba, že na nás nie je veľmi na čo pozerať. Boli sme obklopovaní a bití problémami, ale nedali sme sa demoralizovať. Nie sme si istí, čo robíme, ale sme si istí, že Boh vie. Boli sme duchovne trýznení, no Boh nás neopustil, boli sme zhadzovaní, no nezlomili nás. To čo spravili Ježišovi, robili aj nám - skúšky, trápenia, výsmech i vraždy. To čo Ježiš robil medzi nimi, robí teraz v nás - žije v nás! Naše životy sú v neustálom ohrození pre Ježiša, čím je Ježišov život v nás ešte evidentnejší. Vtedy keď prechádzame najťažším, získavame to najlepšie!

Nemlčíme o tom, určite nie. Presne tak, ako napísal žalmista, "Uveril som tomu, tak som to hovoril," my hovoríme to, čomu veríme. A veríme, že Ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša z mŕtvych, určite vzkriesi aj vás. Každý detail pracuje pre váš osoh a pre Božiu slávu, pre viac a viac milosti, pre viac a viac ľudí, viac a viac chvály!

Preto sa nevzdávame. Veď akoby sme mohli! Aj keď zvonku to vyzerá, že sa veci rozpadávajú, no vo vnútri Boh tvorí nový život, ani jeden deň neprejde bez Jeho odhalených milostí.

Tieto ťažkosti sú len malými zemiakmi v porovnaní s prichádzajúcimi nádhernými časmi, tou prebohatou oslavou pripravenou pre nás. Je tam o mnoho viac, čo by oko mohlo vidieť. Veci, ktoré dnes vidíme sú tu a zajtra sú fuč. Ale veci, ktoré teraz nemôžeme vidieť, budú trvať naveky.

Kapitola 5

1 - 5

Vieme napríklad, že keď sa tieto naše telá raz zložia ako stany, budú nahradené vzkriesenými telami z neba - Bohom vyrobenými, a my už svoje "stany" nikdy nebudeme musieť presúvať . Niekedy plačeme, lebo sme frustrovaní, nevieme dočkať toho presunutia. S porovnaním s tým, čo príde, naše životné podmienky sa nám zdajú ako medzipristátie v nezariadenej chatrči, a už nás to unavuje! Bol nám ukázaný záblesk toho skutočného, nášho pravého domova, našich vzkriesených tiel! Duch Boží dráždi náš apetít tým, že nám ponúka ochutnávky z toho, čo príde. Vkladá kúsok neba do našich sŕdc, aby sme sa už nikdy viac neuspokojili s ničím menším.

6 - 14

Preto žijeme s takým nadšením. Neuvidíte nás s klesnutými hlavami či ťarbavými nohami! Stiesnené podmienky nás nepoložia. Iba nám pripomínajú, aké ohromne priestranné podmienky pre život na nás čakajú. V to dôverujeme, hoci to ešte nevidíme, no ženie nás to vpred. Domnievate sa, že zopár prekážok v ceste a skál na chodníku nás zastaví? Keď príde čas, budeme pripravení vymeniť vyhnanstvo za pravý domov.

No ani vyhnanstvo ani domov nie sú tou hlavnou záležitosťou. Ale nadšenie páčiť sa Bohu je to hlavné, a to aj mienime robiť, bez ohľadu na pomery. Skôr či neskôr budeme všetci musieť čeliť Bohu, bez ohľadu na okolnosti. Budeme stáť pred Kristom a vezmeme si, čo bude pre nás pripravené - dobré či zlé - za naše skutky.

Presne kvôli tomu sme ostražití, to si buďte istí. Nie je to nič ľahké, vedieť, že jedného dňa budeme všetci stáť pred Súdom. Z toho dôvodu pracujeme tak naliehavo s každým, koho stretneme, aby sme ich pripravili na stretnutie s Bohom. Boh sám vie, ako dobre to robíme, ale dúfame, že aj vy si uvedomujete, ako veľmi sa o vás zaujímame. A nevravíme to pre to, aby sme pred vami vyzerali dobre. Iba sme mysleli, že sa budete cítiť lepšie, možno dokonca hrdí na to, že sme na vašej strane. Nechceme byť milí iba pred vami, ako to robí mnoho ľudí. Ak som sa choval, ako blázon, robil som to pre Boha. Ak som sa choval prehnane vážne, robil som to pre vás. Kristova láska ma ženie k takým extrémom. Jeho láska má prvé aj posledné slovo vo všetkom čo robíme.

14 - 21 Nový život

Našim pevným rozhodnutím je pracovať z tohto východiskového bodu: Jeden zomrel za všetkých. Tým sú všetci na jednej lodi. Zahrnul všetkých do Svojej smrti, aby rovnako všetci mohli byť zahrnutí do Jeho života, vzkrieseného života, oveľa lepšieho, aký by kedy ľudia mohli žiť sami.

Vďaka Jeho rozhodnutiu viac nehodnotíme ľudí podľa toho, čo majú, alebo ako vyzerajú. Takým spôsobom sme voľakedy hľadeli aj na Mesiáša, a chápali sme všetko zle, ako viete. Určite už viac nehľadíme na Neho takým spôsobom. Dnes hľadíme do vnútra a tam vidíme, že každý, kto je spojení s Mesiášom, získava nový začiatok, je novým stvorením. Starý život je preč, klíči nový! Pozrite na to! Toto všetko pochádza od Boha, ktorý urovnal vzťah medzi nami a Ním. A potom nás povolal, aby sme si urovnali vzťahy medzi sebou.

Boh si urovnal svet so Sebou skrze Mesiáša, ponúkol svetu nový začiatok skrze odpustenie hriechov. Boh nám dal za úlohu, aby sme hovorili každému o tom, čo robí. Sme Kristovi poslanci. Boh nás používa, aby sme presviedčali mužov i ženy, aby sa vzdali svojich odlišností a vstúpili do Božej práce zmierenia, urovnávania si vecí medzi sebou. Teraz vravíme od Krista samotného: Spriateľte sa s Bohom, On je už dávno vašim priateľom. Ako to? Môžete sa spýtať. No predsa v Kristu. Boh na Neho vložil to zlé, aj keď nikdy nič zlé nespravil, aby sme my mohli byť zmierení s Bohom.

Kapitola 6

1 - 13

Akože sme vašimi spoločníkmi v tejto práci, prosíme vás, nepremárnite nič z tohto úžasného života , ktorý nám Boh dal. Boh nám pripomína,

V pravý čas som počul tvoje volanie.

V deň keď si ma potreboval, pomohol som ti.

Takže dnes je ten správny čas počúvať, ten deň prijať pomoc. Neodkladajte to, nekazte Božiu prácu neskorým príchodom a spochybňovaním všetkého, čo robíme. Naša práca ako Božích služobníkov je dokázaná vo všetkom. Ľudia nás sledujú, ako stojíme na svojich postoch, pohotovo a verne. V ťažkých časoch, drsných a zlých časoch, keď sme bití, väznení, no pracujeme tvrdo, do neskorých hodín, bez jedla, no s čistým srdcom, čistou hlavou, pevnou rukou, v jemnosti, svätosti a úprimnou láskou, zatiaľ čo hlásame pravdu, a Boh zjavuje Svoju moc. Robíme to najlepšie, aby sme veci urovnávali, či už sme chválení alebo obviňovaní, ohováraní či ctení. Sme pravdiví k svojmu slovu, aj keď nám nedôverujú, svet nás ignoruje, ale sme Bohom uznávaní. Sme až hrozivo živí, aj keď sa klebetí, že sme už mŕtvi. Bití na každom centimetri nášho života, no odmietame zomrieť, potápame sa v slzách, no neustále nás plní hlboká radosť, žijeme z almužien, no obohacujeme mnohých, nemáme nič, no predsa máme všetko.

Drahí, vzácni Korinťania, ani vám neviem vypovedať, ako veľmi túžim, aby ste aj vy vstúpili do tohto naširoko otvoreného, priestranného života. My vás neobmedzujeme. To obmedzenie, čo cítite pochádza z vás. Vaše životy nie sú malé, no žijete ich malým spôsobom. Hovorím tak priamo, ako len viem a to s veľkou náklonnosťou. Otvorte svoje životy. Žite otvorene a expanzívne!

14 - 18

Nebuďte partnermi s tými, čo odmietajú Boha. Ako môžete vytvoriť partnerstvo dobrého so zlým? To nie je partnerstvo, ale vojna. Či je svetlo najlepším kamarátom tmy? Či chodí Kristus na potulky s Diablom? Držia sa dôvera a nedôvera za ruky? Koho by napadlo postaviť pohanské modly do Božieho svätého Chrámu? Ale to je presne to, čím sme, každý z nás sme chrámom, v ktorom prebýva Boh. Boh sám to vraví takto:

"Budem v nich žiť, presťahujem sa do nich,

Ja budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.

Preto zanechajte skazenosť a kompromis,

Zanechajte to nadobro," hovorí Boh.

"Nezlučujte sa s tými, čo vás znečistia.

Ja vás chcem všetkých pre seba.

Budem vašim Otcom,

Budete mi synmi a dcérami."

Tak znie Slovo Pánovo.

Kapitola 7

1 - 7 Viac

Dôverujte nám. Nikdy sme neublížili ani duši, nevyužili ani nezneužili nikoho. Nemyslite si, že hľadám chybu na vás. Už som vám skôr povedal, že budem pri vás vždy, bez ohľadu na čokoľvek. Dokonca mám vo vás obrovskú istotu. Ak by ste len vedeli, ako hrdý som na vás! Prekypujem radosťou bez ohľadu na ťažkosti.

Keď sme dorazili do Macedónskej provincie, nemohli sme sa usadiť. Pre rozbroje v zboroch a pre obavy v našich srdciach sme boli jak na ihlách. Nemohli sme si ani vydýchnuť, lebo sme netušili ako to všetko dopadne. No potom Boh, ktorý pozdvihuje ponížených, pozdvihol naše hlavy i srdcia Títovým príchodom. Boli sme radi, že ho vidíme, no to pravé upokojenie prišlo, až keď nám porozprával o vás: ako ste sa starali, ako ste smútili a obávali sa o mňa. V okamihu sa moje trápenie zmenilo na pokoj!

8 - 16

Viem, že som vás veľmi znepokojil svojim listom. I keď som sa vtedy cítil hrozne, teraz sa už tak zle necítim, keď vidím, čo z toho vzišlo. Ten list vás nahneval, no iba na chvíľu. A dnes som rád - nie za to, že ste boli nahnevaní, ale že ste dali veci do poriadku. Nechali ste, aby vás to rozrušenie viedlo k Bohu a nie od Neho. Výsledok bol iba zisk, žiadne škody.

To činí znepokojenie, ktoré nás vedie k Bohu. Obráti nás. Vráti nás späť na cestu spasenia. Nikdy neľutujeme takýto druh bolesti. No tí, čo dovolia, aby ich to znepokojenie odviedlo od Boha, sú potom plní ľútosti a napokon skončia na ľútostnej smrteľnej posteli.

A nie je to teraz úžasné po tom všetkom, ako vás znepokojenie dohnalo bližšie k Bohu? Ste živší, starostlivejší, citlivejší, úctivejší, ľudskejší, horlivejší, zodpovednejší. Z môjho pohľadu ste z toho vyšli s čistým srdcom. A presne v to som v prvom rade dúfal, keď som vám písal ten list. Moje hlavné obavy neboli ohľadom toho, kto spravil zle, ani toho, komu bolo zle spravené, ale ohľadom vás - že by ste si uvedomili a konali na základe toho veľmi hlbokého zväzku, ktorý je medzi nami a Bohom. A to sa aj stalo - a my sme sa veľmi potešili.

Keď sme videli, ako sa Títus cítil - bol prešťastný z vašej reakcie - sa naša radosť zdvojnásobila. Bolo nádherné vidieť, aký obživený a občerstvený bol z toho, čo ste spravili. Riskoval som, keď som Títovi hovoril o tom, akí ste boli úžasní, no nezahanbili ste ma. Nakoniec vysvitlo, že som vôbec nepreháňal. Títus sám videl, že všetko, čo som vravel, bola pravda. Nevie prestať o tom rozprávať, hovorí stále dookola o vašej rýchlej reakcii poslušnosti, dôstojnosti, citlivosti a vašej pohostinnosti. Bol tým všetkým skutočne ohromený! A ja som nemohol byť šťastnejší. Veľmi vám verím a som hrdý na vás.

Kapitola 9

1 - 9 Zbierka

Teraz priatelia by som chcel oznámiť, akým prekvapujúcim a veľkorysým spôsobom Boh pracuje v zboroch v Macedónskej provincii. Veľké ťažkosti prišli na ľudí v tých zboroch, ktoré ich tlačili do krajnosti. No skúšky ukázali ich pravé farby: Boli nesmierne šťastní, aj keď zúfale chudobní. Ten tlak vyvolal niečo úplne nečakané: záplavu čistých a veľkorysých darov. Bol som tam a videl som to na vlastné oči. Spravili zbierku zo všetkého, čo mohli - oveľa viac, než si mohli dovoliť! - dokonca prosili o privilégium pomôcť chudobným kresťanom.

Bolo to úplne spontánne, ich vlastný nápad, vôbec sme to nečakali. Vysvetlením je to, že sa najskôr úprimne odovzdali Bohu a potom nám. Ďalšie dávanie vyplynulo zo zámerov, ktoré Boh robí v ich životoch. Preto sme naliehavo žiadali Títa, nech aj vás oboznámil s touto zbierkou, aby mohla byť dokončená, keď tak skvelo začala.. Darí sa vám v mnohých oblastiach - dôverujete Bohu, ste odhodlaní, rozumní, horliví, milujete nás - tak aj teraz urobte to najlepšie čo viete.

Nesnažím sa vám rozkazovať proti vašej vôli. Ale inšpirovaním Macedónskym entuziazmom, ako spúšťačom pre vašu lásku dúfam, že z vás vynesie to najlepšie. Poznáte veľkorysosť nášho Pána Ježiša Krista. Aký bohatý bol, no všetkého vzdal pre nás - v okamihu sa stal chudobným a my bohatými.

10 - 24

Takže toto si myslím ja: Najlepšie, čo teraz môžete spraviť, je dokončiť, čo ste začali minulý rok a nedovoliť, aby vaše dobré zámery zostarli. Vaše srdcia boli po celý čas na správnom mieste. Máte na to, aby ste to dokončili, tak sa toho chopte. Keď už poznáte svoj záväzok, tak predsa chcete preň spraviť všetko čo môžete, nie čo nemôžete. Srdce reguluje ruky. To nie je o tom, že ostatní majú voľno a vy sa idete zodrať. Nie. Ste ruka v ruke so všetkými po celý čas. Váš nadbytok vyrovná ich nedostatok a ich nadbytok doplní váš nedostatok. Nakoniec budete na tom všetci rovnako. Ako je napísané:

Nič neostalo, nik nemá najviac.

Nikomu nechýba, nik nemá najmenej.

Ďakujem Bohu, že dal Títovi rovnaký oddaný záujem o vás, ako mne. Maximálne mu záležalo na tom, ako sa cítite a jeho horlivosť ísť za vami a pomôcť vám s tou zbierkou, to bol jeho nápad. Posielame s ním spoločníka, niekoho veľmi populárneho v cirkvi, pre jeho kázanie Posolstva. Ale je na ňom niečo oveľa viac, ako len popularita. Je dôveryhodný, ako pevná skala. Zbory ho špeciálne vybrali, aby šiel s nami na cesty, kde konáme toto dielo rozdávania Božích darov, na Božiu slávu, snažiac sa vyhnúť akémukoľvek škandálu.

Nechceme, aby si ktokoľvek myslel, že by sme si vzali čo i len cent z tých peňazí. Tiež sme opatrní, čo sa týka našej reputácie pred ľuďmi, ako aj pred Bohom. Preto posielame ďalšieho spoľahlivého priateľa. Svoju vernosť dokázal už mnoho krát a je rovnako energický, ako v deň keď začal. Počul veľa o vás a veľmi sa mu páčilo, čo počul, až tak, že sa nevie dočkať, kým ku vám príde.

Už viacej nemusím ani o Títovi hovoriť. Boli sme úzkymi spolupracovníkmi v tejto práci, dlhoročnej službe pre vás. Bratia, čo cestujú s ním, sú poverení cirkvami a so skutočne dobrou povesťou pre Krista. Ukážte im, čo vo vás je - láska, o ktorej som hovoril mnohým zborom. Nech to vidia na vlastné oči!

Kapitola 9

1 - 7

Ak by som ešte písal ohľadom tejto zbierky pre chudobných kresťanov, iba by som sa opakoval. Viem, že ste hotoví pomôcť. Chválil som sa vami po celej Macedónskej provincii. Vravel som im, "Achajská provincia bola hotová dávať už minulý rok." Váš entuziazmus sa rozniesol takmer všade.

Teraz posielam bratov, aby som sa uistil, že ste pripravení, ako som o tom hovoril, že by moje chvály neboli iba prázdne slová. Ak by som sa ja, alebo nejakí Macedónčania náhodou zastavili u vás a našli vás nepripravených, riadne by sme sa červenali - aj my aj vy. No aby sme si preverili, že nepríde k omylu, presvedčil som týchto bratov, aby šli vopred a pripravili zbierku ešte pred tým, ako prídem. Chcem, aby ste mali toľko času, koľko vám treba. Nechcem, aby bolo niečo na silu, unáhlené, alebo na poslednú chvíľu.

Pamätajte si: Skúpy rozsievač má skúpu žatvu, no štedrý farmár má štedrú žatvu. Chcem, aby ste každý mali dostatok času o tom premýšľať, a samy sa rozhodli koľko dáte. To vás vyvaruje prehnaných emócií a či nútenia. Boh miluje, keď sa darca teší zo svojho dávania.

8- 15

Boh môže vyliať požehnanie ohromnými spôsobmi, aby ste boli pripravení na čokoľvek a na všetko. Viac než len pripravení urobiť, čo je nutné. Žalmista to vyjadruje takto,

Rozsýpal a rozdal núdznym v ľahkomyseľnej bezstarostnosti,

Jeho správny spôsob života i dávania nikdy neprestáva, nikdy sa nevyčerpá.

Ten veľkorysý Boh, dáva zrno farmárovi, ktoré sa stáva vašim chlebom. On je viac než extravagantný voči vám. Dáva vám niečo, čo potom môžete dávať ďalej. Ono to vyrastie v plne vyvinuté životy, mohutné v Bohu, bohaté každým spôsobom, nech môžete byť veľkorysí každým spôsobom a spolu s nami vzdávať nesmiernu chválu Bohu.

Vykonávanie tejto sociálnej pomoci zahrňuje oveľa viac, než je napĺňanie potrieb chudobných kresťanov. Produkuje to tiež bohaté a veľkodušné vďakyvzdanie Bohu. Tá zbierka je iba povzbudenie k tomu, aby ste žili najlepšie, ako viete, dokazujúc svoju vďačnosť Bohu tým, že budete otvorene poslušní jasnému významu Kristovho Posolstva. Svoju vďačnosť preukazujete skrze svoje štedré dary pre vašich súrodencov v núdzi, a v skutočnosti vlastne pre všetkých. Oni potom dojatí Božou extravaganciou vo vašich životoch, budú reagovať horlivou prímluvnou modlitbou za vaše potreby. Vďaka Bohu za tento dar, Jeho dar. Žiadny jazyk to dostatočne neobsiahne!

Kapitola 10

1 - 8 Borenie pevností

A teraz osobná, no najnaliehavejšia záležitosť. Píšem nežným, ale priamym duchom Kristovým. Dopočul som sa, že ma niektorí popísali, ako skrčeného a bojazlivého, keď som medzi vami, no tvrdého a panovačného, keď z bezpečnej vzdialenosti píšem listy. Prosím nenúťte ma byť na vás prísny, keď som s vami. Nemyslite si, že budem váhať, čo i len minútu postaviť sa tým, čo vravia, že som bezcharakterný oportunista. Potom budú musieť zjesť svoje vlastné slová.

Svet je bezcharakterný. Pes žerie psa! Svet nebojuje fér. No my nežijeme, ani nebojujeme takým spôsobom - nikdy nebojovali, ani nebudeme. Naše nástroje nevyužívame na marketing či manipuláciu, ale na rúcanie tej kompletne skazenej kultúry. Používame naše mocné Božie zbrane na drvenie skrútených filozofií, búranie bariér, ktoré sa stavajú voči pravde Božej. Napravujeme každú povoľnú myšlienku, emóciu či impulz do štruktúry života formovaného Kristom. Naše zbrane máme po ruke, pripravené vyčistiť územie od každej prekážky a vybudovať životy k poslušnosti a dospelosti.

Civíte a zízate na očividné, no pre množstvo stromov les nevidíte. Ak hľadáte čistý príklad niekoho, kto je na Kristovej strane, prečo ma vždy tak rýchlo vyradíte? Verte mi, som si dosť istý svojim postavením v Kristu. Môžete si myslieť, že zveličujem autoritu, ktorú mi dal, no ja necúvnem. Zámerom celého môjho odovzdania je vás budovať a nie vás ruinovať.

9 - 18

A čo sú to vlastne za reči, že vraj vás sekírujem svojimi listami? "Jeho listy sú silné a presvedčivé, no v skutočnosti je to slaboch a mrmle keď rozpráva." Takéto reči pri prešetrení neobstoja. Lebo to čo píšeme, keď sme ďaleko, aj robíme, keď sme prítomní. Sme úplne rovnakí, blízko či ďaleko, v listoch či osobne.

Pochopte, my sa neporovnávame s tými, čo sa chvália, že sú našimi nadriadenými. To by sme si nedovolili. No pri všetkom tom porovnávaní, klasifikovaní a konkurovaní sa dosť míňajú cieľa.

Nechceme sa chváliť dobrou prácou iných, miešať sa do ich služby, dožadovať sa miesta na slnku popri nich. V to, čo dúfame je, že ako budú vaše životy rásť vo viere, budete súčasťou našej rozrastajúcej sa práce. A všetci ostaneme v rámci Božieho ohraničenia, ako budeme hlásať Posolstvo v krajinách vzdialených Korintu. No nemáme žiadne úmysly, napratať sa tam, kde iní pracovali a zožať zásluhy. "Ak chcete získať zásluhy, získajte ich pre Boha." To, čo vravíte samy o sebe, neznamená nič v Božej práci. Ale to čo vraví o vás Boh je to, čo niečo znamná.

Kapitola 11

1 - 15 Pseudo - služobníci Boží

Vydržali by ste ešte s trochou mojej pochabosti? Prosím iba na chvíľu. Vec, ktorá ma rozčúlila bola, že ja sa o vás tak starám - je to Božia vášeň, ktorá horí v mojom vnútri! Sľúbil som vašu ruku Kristovi, predstavil vás ako čistú pannu jej ženíchovi. No obávam sa, že rovnako, ako Had zviedol Evu sladkými rečami, aj vy ste odlákaní od vašej jednoduchej čistej lásky ku Kristovi.

Zdá sa, že keď sa objaví niekto a káže iného Ježiša, než ako sme my kázali - iný duch, iné posolstvo - tak to pekne znášate. No ak trpíte týchto samozvaných "apoštolov", prečo nemôžete strpieť i mňa? Som rovnako dobrý ako oni. Je pravda, že nemám taký hlas ako oni, neovládam tie rečnícke spôsoby, z ktorých ste takí unesení. Ale keď otvorím ústa, aspoň viem o čom hovorím. Nič sme si nenechali pre seba. Do všetkého sme vás zasvätili.

Pýtam sa, spravil som chybu pri vás v hlásaní Posolstva, že som nežiadal nič? Že som slúžil bez platu, len aby som vám nebol na ťarchu? Vysvitlo, že iné zbory mi preplatili cestu, len aby ste to vy mali zadarmo. Počas tej doby, ako som žil s vami, ani raz sa nestalo, že by niekto musel zdvihnúť čo i len prst, aby mi pomohol. Moje potreby boli vždy zaobstarané veriacimi z Macedónskej provincie. Dal som si vždy pozor na to, aby som pre vás nebol bremenom, a ani nikdy nebudem, na to sa spoľahnite. Kristus je mojim svedkom, že je to vec mojej cti, a ja nebudem ticho len pre to, aby som vás ochránil od toho, čo si susedia pomyslia. Nie pre to, že vás nemilujem, Boh vie, že áno. No snažím sa veci medzi nami riešiť otvorene a úprimne.

Svoj postoj v tomto nezmením. Radšej zomriem, než aby som zobral od vás peniaze. Nedám dôvod, aby ma spájali s peniazmi - sliediaci "kazatelia", čo sa chvastajú, že sú niečo extra. Úbožiaci - pseudo -apoštoli , lživí kazatelia, nečestní pracovníci - hrajú sa na Kristových agentov, no fingujú to od kosti. A niet divu! Satan to robí stále, oblieka sa ako nádherný anjel svetla. Tak by nás nemalo prekvapovať, ak jeho služobníci sa maskujú za služobníkov Božích. No neprejde im nič. Na konci za to zaplatia

16 - 33 Mnoho dlhých a osamotených nocí

Ale nech sa vrátim tam, kde som začal - a neberte ma zle, ak to bude znieť trochu hlúpo. Alebo ak to bude pre vás jednoduchšie prijať, že som blázon, tak mi dovoľte aspoň na chvíľu utrhnúť sa z reťaze. Rozprávať takýmto spôsobom som sa nenaučil od Krista. To nie, ale je to zlozvyk, ktorý som pochytil od tých troj - manéžových kazateľov, čo sú v súčasnosti tak populárni. A keďže sedíte na súdnej stolici a sledujete všetkých tých majstrov fígľov, môžete si raz za čas dovoliť vyhovieť aj príležitostnému bláznovi, čo ide okolo. Máte tak obdivuhodnú toleranciu pre podvodníkov, ktorí vám kradnú slobodu, zdierajú vás, okrádajú, ponižujú - dokonca vás i vyfackajú! Nemal by som to priznávať, no naše žalúdky neboli dosť silné, aby tolerovali takéto veci.

Keďže tak obdivujete tých chorobných egoistov za kazateľnicou (a pamätajte, teraz hovorí váš starý bláznivý priateľ), nech si ich podám trošku. Chvastajú sa, že sú Hebreji, Izraeliti čistej rasy Abrahámovej? Veď to aj ja. Sú služobníci Kristovi? Ja ešte viac. (Ani neverím, že vravím takéto veci. Veď to nie je normálne, takto rozprávať! No už som začal, tak teda dokončím).

Pracoval som oveľa tvrdšie, v žalári oveľa častejšie, zbitý viacej krát, než by som to mohol zrátať, na hranici smrti znovu a znovu. Bol som zbičovaný päť krát po tridsať deväť židovských rán, tri krát zbitý rímskymi palicami, jeden krát kameňovaný. Tri krát som stroskotal na lodi, plávajúc na otvorenom mori deň i noc. Cestujem neustále hore dole, musel som prebrodiť rieky, bol som ohrozovaný lupičmi, zápasil s priateľmi i nepriateľmi. V nebezpečenstve v meste, na vidieku, ohrozovaný slnkom v púšti, búrkou na mori, zradený tými, o ktorých som si myslel, že sú mojimi priateľmi.

Poznám drinu a ťažkú prácu, mnoho dlhých, osamelých nocí bez spánku, bez jedla, v zime, bez oblečenia.

A to nie je ani polovica, keď pridám každodenné tlaky a úzkosti za všetky zbory. Ak je niekto na konci svojich síl, vtedy až v kostiach cítim depresiu. Keď niekto upadá do hriechu, vtedy moje vnútro horí hnevom.

Ak sa mám teda "chvastať", budem sa chváliť poníženiami, ktorými sa smiem viacej meniť na Ježiša. Nekonečný a požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša vie, že neklamem. Spomínate si, ako som bol v Damašku a vladár Kráľ Aretas postavil stráž ku bránam mesta, aby ma chytil? Bol som oknom spustený po múre v koši a musel som bežať o život.

Kapitola 12

1 - 10 Sila zo slabosti

Prinútili ste ma takto hovoriť a robím to aj napriek svojmu zdravému úsudku. Ale keď som sa už tak rozbehol, môžem ešte spomenúť vízie a zjavenia, ktoré mi Boh dal. Napríklad, poznám muža, ktorý bol pred štrnástimi rokmi vo vytržení do vysokých nebies. Skutočne neviem, či sa to udialo v tele, alebo mimo tela, to vie iba Boh. Taktiež viem, že tento muž bol vzatý do raja - znovu či v tele, alebo mimo neho neviem, Boh vie. Tam počul nevysloviteľné a bolo mu zakázané o tom hovoriť. O tomto mužovi chcem hovoriť. No o sebe nebudem vravieť nič, len to čo je pokorujúce.

Ak by som sa chcel len trošku pochváliť, myslím, že by som aj mohol, a neznelo by to absurdne, a dokonca by som hovoril iba čistú pravdu. Ale ušetrím vás. Chcem aby ste si ma predstavovali iba ako blázna, ktorého stretnete na ulici, či počuli rozprávať.

Kvôli extravagancii tých zjavení a tiež, aby som nebol navysoko, dostal som hendikep, ktorý ma udržuje v neustálom vedomí svojich obmedzení. Satanov anjel si zgustol najlepšie ako vedel, aby ma zrazil, ale jediné, čo sa mu podarilo, bolo zraziť ma na kolená. A tam mi nehrozí, že by som chodil namyslene ako páv! No spočiatku som o to nebral ako dar, prosil som Boha, nech ma zbaví tej veci. Tri krát som o to žiadal a potom mi povedal,

Moja milosť stačí, nič viac nepotrebuješ.

Moja sila prichádza na svoje práve v tvojich slabostiach.

Keď som to počul, bol som rád, že sa to tak stalo. Prestal som sa zameriavať na hendikep a začal som si vážiť ten dar. Bol to prípad, keď Kristova sila vstupuje do mojej slabosti. S obmedzeniami som sa naučil žiť, a to s dobrou náladou. Obmedzenia, ktoré ma ukracujú - osočovanie, nehody, opozícia, ťažkosti, nechávam ich tak, nech to prevezme Kristus! Takže čím som slabší, tým silnejším sa stávam.

11 - 21

Nuž, hotovo! Aj tak som už zo seba spravil úplného blázna. No nie je to len moja chyba, donútili ste ma. Lenže to mala byť vaša práca - odporúčať ma, stáť za mnou, a nie nútiť ma robiť to za seba. Viete z vlastnej skúsenosti, že aj keď nikým nie som, som iba druhá trieda oproti tým superapoštolom, z ktorých ste tak namäkko, všetky znaky pravého apoštola boli evidentné, keď som bol s vami, či už v zlých alebo dobrých časoch : znamenia, divy, znamenia moci. Mali ste snáď zo mňa či z Boha menej než ostatné zbory? Jediné, čoho ste mali menej, bolo menej zodpovednosti za starostlivosť o mňa. Takže mi to prepáčte. Odpustite, že som vás ukrátil.

Už je všetko pripravené, aby som vás mohol po tretí krát navštíviť. No nebojte sa, nebudete sa musieť premáhať, lebo vám nebudem záťažou, ako som ani pred tým nebol. Nemám žiadny záujem o to, čo máte - jedine o vás. Deti by sa nemali starať o svojich rodičov, ale rodičia sa starajú o deti. S najväčšou radosťou vyprázdnim pre vás svoje vrecká, dokonca položím svoj život za vaše dobro. Takže ako je možné, že čím viac vás milujem, tým menej som milovaný? A ako je možné, že neustále narážam na tie klebety ohľadom mojej sebestačnosti, vraj to je iba moja vynaliezavá zástierka, ako vás podviesť? Ale kde je dôkaz? Čo som vás niekedy oklamal, či podviedol skrze niekoho, koho som k vám poslal? Požiadal som Títa, aby vás navštívil a poslal som s ním ešte niekoľko bratov. Okabátili vás nejako? A či sme neboli stále rovnako úprimní, ako aj čestní?

Dúfam, že si po tom všetkom nemyslíte, že sa pred vami obhajujeme, ako pred sudcom. Vy nie ste sudca, Boh ním je - Boh zjavený v Kristovi - a my predkladáme svoj prípad pred Neho. A my sme sa vlastne snažili iba samy pokrývať svoje potreby, že by sme ani náhodou nestáli v ceste vášmu rastu.

Priznám sa, mám obavy, že keď ku vám prídem, sklamete vy mňa a aj ja vás, a z tej vzájomnej frustrácie sa všetko rozpadne - pre hádky, žiarlivosť, kolísavé nálady, straníctvo, slová hnevu, zlomyseľné klebety, nafúkané hlavy a všeobecný chaos. Neteším sa na ďalšie poníženie Božie medzi vami, obohatené horúcimi slzami nad tými, čo hrešia stále dookola, chodia nezmenenými starými cestami, odmietajú sa odvrátiť od prasačieho chlievu zla, sexuálneho neporiadku a nemravností, a váľajú sa v nich.

Kapitola 13

1 - 14 On je živý!

Nuž bude to už moja tretia návšteva. Pamätajte na Slovo, ktoré hovorí, "Záležitosť sa vyjasní, keď svedčia dvaja či traja svedkovia". Počas svojej druhej návštevy som varoval tú skupinu, ktorá neprestáva hrešiť vo svojich starých koľajách , že ich šetriť nebudem, keď sa vrátim. Teraz chystajúc sa prísť po tretí krát, znovu to opakujem ešte kým som ďaleko. Ak sa nezmeníte, dovtedy kým prídem, dajte si pozor. Vy, čo ste sa tak dožadovali dôkazu, že Boh skrze mňa hovorí, dostanete viac, než ste si pýtali. Zažijete Krista v plnej sile, ani o tom nepochybujte. On bol slabý a ponížený, keď bol zabitý na kríži, no dnes je živý - v ohromnej moci Božej! Ani na nás nebolo nič, na čo by sa dalo pozerať, keď sme boli ponížení medzi vami. No keď teraz najbližšie budeme s vami jednať, budeme živí v Kristu a posilnení Bohom.

Otestujte sa a uistite sa, že ste pevní vo viere. Nenechajte sa len tak unášať a neberte všetko, ako samozrejmosť. Pravidelne sa preverujte. Potrebujete dôkaz z prvej ruky, že je Kristus vo vás. Preverte sa. Ak v skúške zlyháte, robte s tým niečo. Dúfam, že skúška neukáže, že sme zlyhali my. Ale keď už o to ide, bol by som radšej, ak by sa odhalilo, že sme zlyhali my, nie vy. Pracujeme na tom, aby vo vás vyhrala pravda. Inak to ani nedokážeme.

My nielenže znášame svoje obmedzenia, ale ich oslavujeme. A potom ideme a oslavujeme každú silu, každé víťazstvo pravdy vo vás. Úpenlivo sa modlíme, aby sa to dialo vo vašich životoch.

Píšem vám to, že aby keď prídem, nemusel som už viac povedať ani slovo ohľadom tejto témy. Autorita, ktorú mi dal Pán, je na dávanie ľudí dohromady a nie na ich rúcanie. Chcem sa už posunúť ďalej a nemusieť viac vyčítať.

A to by bolo asi všetko priatelia. Buďte veselí. Udržujte sa vo forme. Povzbudzujte sa. Premýšľajte v harmónii. Buďte ochotní. To všetko robte a Boh lásky a pokoja bude s vami. Pozdravte sa navzájom svätým objatím. Všetci bratia a sestry odtiaľto vás pozdravujú.

Úžasná milosť Pána Ježiša Krista, tá extravagantná láska Božia, ten dôverný vzťah Ducha Svätého nech je s vami všetkými.