7.kap. Jednota a prebudenie
Boh vždy pracuje tam, kde ľudia naplnia Jeho podmienky. Iba vtedy a iba počas toho. Každé duchovné navštívenie bude obmedzované alebo predlžované závisle od toho ako dobre a ako veľmi sú tieto podmienky naplnené.
Prvou podmienkou je jednota mysle medzi tými, ktorí túžia po navštívení.
Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu! Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. Je to sťa rosa na Chermóne, čo padá na sionské vrchy. Tam udeľuje Hospodin požehnanie a život naveky. Žalm 133
Jednota tu predchádza požehnanie a takto je to aj v celej Biblii. Aj jednotlivec môže hľadať i nájsť veľkú duchovnú pomoc od Boha, a to je jedna vec. Lenže pre skupinu ľudí, ktorí sa zjednocujú a túžia po novom navštívení od Boha pre celé spoločenstvo, to je už vec druhá Je to duchovná práca, ktorá ďaleko prevyšuje tú prvú. Lebo tá prvá môže ľahko začať i skončiť pri jedinom človeku, avšak tá druhá môže priniesť ohromné požehnanie nespočetnému množstvu ľudí.
Ťažko by sme dali za pravdu, že je momentálne mnoho takých ľudí, ktorí sú Duchom naplnení, čo žijú čisté a oddané životy, a zároveň praktizujú mnoho moci smerom k prebudeniu. Skôr je to tak, že žijú svoj krásny izolovaný život, nesnažiac sa o stiahnutie "dažďov požehnania" aj pre väčšiu skupinu ľudí. Takýto ľudia sa vzdali duchu doby a prestali dúfať v prebudenie. Namiesto Ježišových slov "Spustite siete na hlbinu" počujú "Zaveste siete na klinec."
Existuje taká vec, ktorá sa volá, že "plynutie požehnania", kde jedna skúsenosť plynie do druhej, milosť jedného dňa plynie do ďalšieho. Duchovné pozdvihnutie plynie z jedného stretnutia na druhé, dovoľujúc Duchu, aby robil Svoju prácu. Eliminuje to tú znechucujúcu potrebu každú nedeľu dokola opakovať to isté, čo minulú. Naopak nadšenie a očakávanie sa kopí a tak viac a viac ľudí prichádza k pravému zdroju. A toto je to, čo dnes potrebujeme.
V histórii boli prebudenia dosahované prevažne jednotou mysle určitého počtu kresťanov medzi veriacimi. V 2.kapitole Skutkov je zaznamenané, že boli "všetci jednomyseľne zjednotení na tom mieste", keď prišiel na nich Duch Svätý. Neprišiel, aby im zjednotil myseľ, ale preto, že už boli zjednotení. Duch neprichádza na to, aby zjednocoval, hoci Jeho prítomnosť k jednote dopomáha a zdokonaľuje ju, no On prichádza k tým, ktorí skrze pokánie a vieru priniesli svoje srdcia ako jeden muž.
Toto môže vyrušiť niektorých, čo sa nezamýšľali nad všeobecne prijatou doktrínou, že jednota srdca medzi kresťanmi je zvrchovaná práca Božia, a my v nej nemáme nijaký diel. Táto kalná doktrína nečinnosti nás naučila to, aby sme nerobili nič a len neisto dúfali v to, že Boh nás už nejako do tej jednoty dostane. Ak je jednota len Božia práca, prečo nás ohľadom nej Ježiš i Apoštoli neustále napomínajú?
"Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, majte tú istú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ!" Filip.2:2
"Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja." Ef.4:3
"Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby rovnako v Pánovi zmýšľali." Fil.4:2
"Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku." 1.Kor.1:10
Z tohto všetkého je jasné, že kresťania majú veľkú účasť v dosahovaní a udržiavaní jednoty medzi sebou. Tak ako v tomto, tak i vo všetkom ostatnom je Boh našou pomocou, ale bez nás nepracuje. Potrebuje aktívnych spolupracovníkov. A keďže Duch Svätý môže vykonať Svoje mocné skutky iba tam, kde existuje jednota. Tým sa stáva nevyhnutnosťou, že každý kto túži po prebudení, musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby priniesol takúto jednomyseľnosť na čo najširší okruh.
Nuž ale, je veľmi jednoduché pre utrápeného pastora sa týmto vyučovaním nechať znechutiť. "Ak je jednomyseľnosť tak dôležitá pre prácu Ducha, tak pre môj zbor je to beznádejné. Pozostáva z členov z rôznych protestantských denominácií, s rôznymi teologickými názorovými odlišnosťami. Hoci na základoch sa zhodnú, no na toľkých ďalších bodoch nie, preto nemám nádej, že ich dokážem zjednotiť. Ako vymažú svoje náboženské pozadie? Ako by mohli mať na všetko rovnaký názor? Ak toto je podmienkou pre Božie občerstvenie, tak my ho nikdy nedosiahneme."
Zdá sa, že tento argument by mohol zničil všetko, čo kedy bolo o jednote v prebudení povedané, ak by nebolo týchto dvoch bodov: Po prvé - jednota, o ktorej hovoríme nie je teologická jednota a po druhé - aby Boh mohol začať pracovať, nepožaduje túto jednotu v 100 percentne úplne celom spoločenstve. Boh reaguje už na "dvoch, troch" zídených v Jeho mene. Veľkosť a moc Jeho práce bude závisieť na veľkosti jadra v pomere k celému počtu veriacich v cirkvi.
Jednota prebudenia nie je to isté, ako jednota doktríny. Boh nevyžaduje viac, ako je jednota vo všetkých veciach, na ktorých záleží. V ostatných veciach máme slobodu myslieť si čo chceme. Učeníci počas letníc boli ako jeden muž vo veciach Ducha, v ostatných veciach mali 120 názorov. Harmóniu môžeme definovať ako jednotu v bodoch kontaktu. A tie nemusí presahovať a môže splniť požiadavky prebudenia. Boh požehná skupinu mužov a žien, ktorí majú jeden duchovný zámer, hoc by aj ich doktrinálne pozície neboli identické na každom jednom bode.
Takže by sme mali byť povzbudení, že Boh nepotrebuje od nás dokonalosť, ani od žiadnej cirkvi. Menšia skupina vo väčšom tele môže byť kľúčom k prebudeniu. Tí, čo patria do takejto skupiny sa majú zjednotiť len vo svojich srdciach a zámeroch a Boh v nich začne pracovať. A táto práca môže presahovať do širšej skupiny, keď oni tiež splnia tieto požiadavky. Čím väčšia táto skupina v spoločenstve bude, tým mocnejšie bude Duch Svätý vanúť a pracovať na Svojom diele spásy. On nečaká kým bude zapojený úplne každý člen.
Preto každá cirkev by sa mala snažiť o budovanie jednoty, no nie apatickým spôsobom, ale horlivo a optimisticky. Každý pastor má ukázať svojim ľu'ďom, že akú ohromnú moc majú k dispozícii, keď sa ich mnohé duše zladia a budú ako jedna.