4.kap.Zázraky nasledujú pluh/Cesty k moci/AW Tozer

Zasejte si spravodlivosť, žnite ovocie milosrdenstva, preorte si úhor. Je čas hľadať Hospodina, až kým nepríde a nezavlaží vás spravodlivosťou. Oz. 10:12

Sú dva druhy pôdy: tá, ktorá leží úhorom a tá, ktorá je rozbíjaná pluhom.

Pôda, čo leží úhorom, je spokojná, odpočívajúca, chránená od každého šokujúceho zásahu pluhu a ruchu upachtených poľnohospodárov. Také políčko si pekne leží nedotknuté rok čo rok a stáva sa obľúbeným odpočívadlom pre vrany a sojky. Vo svojej inteligencii si hovie - že veď má dobrú reputáciu, dobrú stabilitu, zapadlo do svojho susedstva, a koniec koncov bolo vždy na naň spoľahnutie, že ostane rovnaké, na rozdiel od tých - raz hnedých, raz zelených a raz bledých polí navôkol. Bezpečné, neporušené, naťahuje sa na slnku s ospalým uspokojením. Avšak za svoju pohodu platí hrozne vysokú cenu: Nikdy neuzrie zázrak rastu, nikdy nezakúsi ten pohyb prebúdzajúceho sa života, ani nezažije tú zázračnú premenu semien v ohromnú žatvu. Je to ovocie, ktoré nikdy neochutná, pretože sa tak veľmi bojí zásahu pluhov.

V presnom protiklade leží obrábané pole, ktoré dalo prednosť dobrodružstvu života. Ochranné múry sa otvorili pre oráčov a oni prišli tak ako vždy - drsní, praktickí, efektívni a friškí. Pokoj je narušený hlučnými farmármi a ešte hlučnejšími mašinami. Pole pociťuje tú ťažkú námahu, ktorá so zmenou prichádza. Je bité, prevracané, lámané, porušované, no odmena nasleduje za prácou roľníkov. Semená sa predierajú na svetlo zázraku života, zvedavé, nedočkavé, chcú objaviť svoj nový život. Po celom povrchu poľa sa hýbe ruka Božia Svojou pravekou no stále obnovujúcou sa službou stvorenia. Rodí sa nové, ono rastie, dozrieva. To skryté proroctvo žatvy, s ktorým bolo zrno zasiate, sa plní. Zázraky prírody nasledujú pluh.

Rovnako tak sú i dva druhy životov: tie čo ležia úhorom a tie, po ktorých jazdí pluh. Za tým prvým typom nemusíme cestovať ďaleko, je ich okolo celá hromada. Človek, čo leží úhorom je spokojný sám sebou a s ovocím, čo raz niekedy dávno niesol. Nechce byť vyrušený. Tolerantne sa pousmeje nad prebudeniami, pôstami, sebaskúmaním a nad každou ťažkosťou spojenou s nesením ovocia a s bolesťou, ktorá je nevyhnutná pre pokrok. Duch dobrodružstva je v ňom mŕtvy. No on je stály, "verný", konzervatívny, vždy na svojom starom mieste, ako inventár vo svojom malom zbore. Avšak bez ovocia. Prekliatím takého života je to, že je nemenný jak vo svojej veľkosti, tak i v obsahu. "Byť" je dôležitejšie, ako "stať sa". A to najhoršie čo sa dá o takom človeku povedať je to, že on už je tým, čím bude. Oplotil samého seba a tým postavil ohradu Bohu aj Jeho zázrakom.

Na opačnej strane stojí preoraný život. To je taký, ktorý skrze pokánie strhol svoj ochranný plot a dovolil pluhu, aby vstúpil do jeho duše. Urgencia Ducha, tlak okolností a zármutok z neplodného života sa pevne zlúčili a spojili s pokorným srdcom. Taký život zložil svoju obranu, zavrhol bezpečie pred smrťou a riskol život. Nespokojná, túžobná, skrúšená, odvážna poslušnosť Božej vôli: toto sú rany a zásahy do pôdy - až kým nebude pripravená prijať zrno. A ako to už býva, za pluhom nasleduje ovocie.

Život a rast začínajú tam, kde Boh "zavlažuje Svojou spravodlivosť". A človek smie dosvedčiť, "Ruka Pánova je so mnou."

Tie dva druhy životov odrážajú i dejiny kresťanstva. Taktiež poukazujú na dve fázy : na dynamickú a na statickú.

Dynamické obdobia boli tie hrdinské časy, keď sa Boží ľud pohol k tomu, aby začal vykonávať Božie nariadenia a vykročil smelo, aby niesol Jeho svedectvo svetu. Vymenil bezpečnosť nečinnosti za riziko Bohom-inšpirovaného progresu. Konštantne takéto skutky sprevádzala Božia moc. Boží zázrak šiel, keď Boží ľud šiel. A zastál, kde ľud zastál.

Statickou periódou sa stalo to obdobie, keď Boží ľud unavený bojmi, začal si pre život hľadať bezpečie a pokoj. A tak sa snažil zakonzervovať víťazstvá z dôb, keď sa ešte Božia moc hýbala medzi nimi.

Biblická história je plná takýchto príkladov. Abrahám "vyšiel" na svoju dobrodružnú cestu viery a Boh vyšiel s ním. Výsledkom toho boli zjavenia, zmluvy, Palestína ako dar, či zasľúbenia ohromného požehnania. Potom šiel i zostal Izrael v Egypte a zázraky ustáli na 400 rokov. Na sklonku tohto obdobia počul Mojžiš volanie Božie a vykročil, aby sa postavil utláčateľovi. Vír moci sprevádzala každý jeho krok a čoskoro Izrael pochodoval von. A zatiaľ kým pochodoval, Boh posielal Svoje zázraky, aby urovnával cestu. No kedykoľvek si ľahol úhorom, Boh zastavil požehnanie, čakajúc kedy zas povstane, aby tam prikázal Svoju moc.

Je to veľmi skrátená, ale zrozumiteľná verzia histórie Izraela, ako i Cirkvi. Pokiaľ "šli a všade zvestovali" ..."Pán pracoval medzi nimi, potvrdzujúc slovo zázrakmi". Ale keď sa zamurovali do krásnych katedrál, pomoc Božia bola stiahnutá. Až kým nepovstali Luther a Wesley, aby znovu vyzvali peklo na súboj. A Boh znovu konštantne vylieval Svoju moc, ako to robieval v minulosti.

A tento zákon funguje v každej denominácii, misijnej spoločnosti, miestnom zbore alebo jednotlivcovi. Boh pracuje vtedy, keď Jeho ľud žije trúfalo: a stiahne sa vtedy, keď už Jeho ľud nepotrebuje Jeho pomoc. Akonáhle začneme hľadať ochranu mimo Boha, začneme nachádzať vlastné nešťastie. Postavíme si bezpečné múry istoty, prestíže, vlastných pravidiel, nespočetných orgánov pre delegovanie povinností ... a s tým všetkým sa zas a znova priplazí ochromenie. Paralýza, ktorá nakoniec končí smrťou.

Moc Božia prichádza iba vtedy, ak je vyvolaná pluhom. Je uvoľnená do cirkvi iba vtedy, ak cirkev robí niečo, k čomu nevyhnutne potrebuje Božiu moc. A pod slovom "robí" nemyslíme iba číro aktivitu. Pretože cirkev má mnoho lopoty, no vo všetkých svojich aktivitách je nesmierne opatrná, aby jej pole ostávalo také, aké vždy bolo - nedotknuté. Starostlivo oplotí svoju lopotu, vyznačí si svoje strachom-plné medze, len aby ostala v bezpečí. A preto nemá ovocie. Je bezpečná, ale jalová.

Poobzerajme sa dnes, kde sa dejú zázraky Božej moci. Žiaľ nie je to na univerzite, kde sa študent pripravuje na svoju čo možno najmenej bolestnú duchovnú prácu, prijímajúc všetko z druhej ruky. Ani v náboženských inštitúciách, kde dávno tradícia a zvyky učinili vieru úplne zbytočnou. Ani v starom kostole, kde zašlú slávy cirkvi vidieť už iba na obrazoch na stenách. Na miesto, kde nemennosť trýzni trúfalú vieru čo túži napredovať, tam Boh posiela Svoju "pomoc zo svätyne".

V misijnej spoločnosti, ktorej som bol roky súčasťou som si všimol, že Božia moc sa vždy vznášala nad priekopníkmi. Zázraky sprevádzali naše napredovanie a ustupovali vtedy, keď sme sa uspokojili, a keď náš ustál pokrok. Ani mocné vierovyznanie nás nezachráni od neúrodnosti. S mocným vierovyznaním totiž musí ísť aj mocný skutok.

Ale oveľa viac ma trápi, že sa táto realita odráža v lokálnych zboroch a v životoch jednotlivcov. Pozri sa na ten zbor, ktorý bol kedysi známy tým, že mnohé ovocie bolo pre neho regulérna, samozrejmá vec. No dnes už je len máličko z toho ovocia, možno už vôbec nič, a Božia moc je niekde v "odkladovom móde". Prečo je to tak? Boh sa predsa nezmenil, ani zámery s Jeho cirkev sa nezmenili ani len o vlások. Nie, Boh sa nezmenil, ale zmenila sa cirkev.

Trošku sebareflexie odhalí to, že jej členovia sa stali jalovými. Cirkev prežila svoje ťažké začiatky a dnes si osvojila tú ľahšiu cestu životom. Je spokojná s tým, že vykoná svoje bezbolestné podujatia, že má dostatok peňazí na zaplatenie účtov a členskú základňu dosť veľkú, aby prežila aj naďalej. A členovia k nej vzhliadajú, ako k zdroju svojej istoty a bezpečnosti, než k zdroju svojho navigovania v boji medzi dobrom a zlom. Stala sa školou, hoc mala byť skôr kasárňou. A jej členovia sú skôr žiaci než vojaci. Študujú skúsenosti iných namiesto toho, aby si zažili svoje vlastné.

Jedinou cestou k moci pre takúto cirkev je vyjsť z úkrytu a znovu sa vydať na nebezpečnú cestu poslušnosti. Totiž bezpečnosť sa stala jej smrteľným nepriateľom. Cirkev, ktorá sa bojí pluhu, si píše epitaf na svoj vlastný náhrobný kameň. Avšak cirkev, ktorá sa nechá preorať, to je tá, ktorá zažije prebudenie.

Nasledujúca kapitola 5: Doktrinálne prekážky

V angličtine nájdeš knihu v elektronickej forme (kindle) iba za 1 euro na: