3.kap.Ovocie poslušnosti/Cesty k moci/AW Tozer

V Novozákonnom zmysle poslúchať znamená venovať sústredenú pozornosť Slovu a vykonať jeho inštrukcie. Poslušnosť je v takomto zmysle modernému kresťanstvu takmer mŕtva. Sem tam je vyučovaná akýmsi apatickým spôsobom, avšak nie je zdôrazňovaná tak, aby priniesla moc do životov počúvajúcich. Lebo na to, aby sme boli efektívni, doktrína musí byť cirkvou nie len prijatá a držaná, ale musí za ňou stáť tak pevné morálne presvedčenie, že jej akcent bude znieť tak silno, ako keď udrie gong.

Avšak cirkev našich dní je veľmi opatrná okolo doktríny poslušnosti. Buď ju úplne zanedbáva, alebo ju spomenie, aby sa nepovedalo, no bez akejkoľvek naliehavosti.

A výsledkom tohto je potom fundamentálne pomýlenie si poslušnosti so skutkami, v mysliach kazateľa i ľudí. Aby sme unikli pochybeniu "spásy zo skutkov", padli sme do druhého extrému "spásy bez poslušnosti". V našej horlivosti zbaviť sa každej náboženskej doktríny, sme vyliali vodu i s dieťaťom.

Avšak Biblia nepozná také niečo, ako je spasenie bez poslušnosti. Pavol svedčí, že bol poslaný hlásať "poslušnosť viere všetkým národom". Pripomenul Rímskym kresťanom, že boli oslobodení z hriechu, pretože "zo srdca poslúchli". V Novom Zákone niet rozporu medzi vierou a poslušnosťou. Medzi vierou a skutkami zákona rozpor je, avšak medzi vierou a poslušnosťou nikdy. Biblia taktiež nepozná takú vieru, ktorá by neviedla k poslušnosti a takisto nepozná poslušnosť, ktorá by nevychádzala z viery. Obe sú dvoma stranami tej istej mince. Ak by sme mincu rozdelili, zničili by sme ju a stala by sa bezcennou. Preto viera a poslušnosť sú naveky spojené a jedna nemá hodnotu bez tej druhej.

Problém s mnohými z nás je ten, že sa snažíme veriť bez toho, aby našim hlavným zámerom bolo poslúchnuť. Posolstvo Kríža obsahuje dva elementy: (1) Zasľúbenia a deklarácie pre tých, ktorí uveria a (2) Prikázania, ktoré majú uverivší poslúchať. Samozrejme pre tú prvú časť je nevyhnutná viera a pre tú druhú zas poslušnosť. Lebo so zasľúbením môžeme urobiť jediné - uveriť mu. Nie je možné fyzicky ho poslúchnuť, keďže nie je adresovaná vôli, ale porozumeniu. Rovnako tak je nemožné uveriť prikázaniu, pretože ono nie je určené porozumeniu ale vôli. Áno, môžeme veriť, že prikázania sú dobré, no to nestačí. Nemôžeme s ním nič iné, iba ho poslúchnuť, alebo ho odmietnuť poslúchnuť. Avšak ak začneme konečne cvičiť a namáhať svoju vieru smerom k tomu, k čomu nám slúži - k poslúchaniu - pre nás to zamená, že sa začneme prepletať so svetom zázrakov a všetkého, čo je nemožné.

Doktrína Krista ukrižovaného a bohatstvo právd, ktoré sa okolo nej zhlukujú sú presne takto duálne prepojené. Preto mohol apoštol hovoriť o "poslušnosti viere" bez akéhokoľvek protirečenia. Môžeme jednou vetou povedať, že "Evanjelium je mocou na spasenie každému, kto uverí" a "Boh sa stáva autorom večnej spásy pre každého, kto Ho poslúchne." Medzi týmito dvoma prehláseniami niet ničoho nekompatibilného, keď sú porozumené vo svetle nerozdeliteľnej jednoty viery a poslušnosti.

Slabosťou nášho posolstva v súčasnosti je, že dávame väčší dôraz na vieru, ako na poslušnosť. A zašli sme až tak ďaleko, že "veriť" nahradilo "poslúchať" a v mysliach miliónov kresťanov sa to stalo oboma stranami mince. Produktom sú zástupy tých, čo sú kresťanmi len vo svojich hlavách, majú znetvorený charakter, a vykoľajené životy. Predstavivosť si pomýlili za vieru, a tá bola obratá o svoj morálny obsah. Stala ničím väčším než dodatkom či doplnkom evanjelia. A to všetko v mene ortodoxie - pravovernosti.

Všetci poznáme tú mentálnu chorobu, keď pacient žije vo svojom vlastnom imaginárnom svete. Je to vymyslený svet bez žiadnej objektívnej reality, ktorá by s ním korešpondovala. A vie o tom každý, okrem pacienta. On sa však bude za svoju pravdu biť i s celým svetom, s každou logikou zdravého sedliackeho rozumu a to najsmutnejšie na tom je, že on to naozaj úprimne myslí. Takže stretávame kresťanov, ktorí už tak dlho žili v zriedenom vzduchu svojich predstáv, že je pre nich nemožné stotožniť sa s realitou. Ne - poslúchanie úplne paralyzovalo ich morálne nohy a rozpustilo ich chrbticu, a padajú ako špongia pri každom pokuse o výskok svojich náboženských teórií. Veria všetko, ale neposlúchajú nič. Dokonca sú šokovaní pri každom spomenutí slova "poslúchať". Má to pre nich príchuť herézie a sebaspravodlivosti, nedokážu rozlišovať slovo pravdy. Pre nich je náboženstvo Nového Zákona ležérne ničnerobenie! - A toto má byť tá pravda, za ktorú Reformátori položili svoje životy! Nie. Je to iba legalizmus a náboženstvo Kaina.

Možno by sme tieto veci mohli preskočiť, tak ako ďalšie iné, ale to by nemohlo existovať vierovyznanie a presvedčenie tých zo "slepej ulice", ktorí na to nemali a predsa ovplyvnili všetky kúty zeme, zaplnili biblické školy, udali smer evanjelizačných ťažení. Tých, ktorí zašli veľmi ďaleko, aby sa nám stali vzorom v tom, akými kresťanmi by sme mali byť.

Bezpochypy mylná predstava funkcie viery a zlyhanie našich učiteľov trvať na poslušnosti, oslabila cirkev a spomalila prebudenie v poslednom storočí. Zvrátiť tento stav bude vyžadovať riadnu odvahu, ale bude hodná každého úsilia.

Ale pozor, vždy sme v ohrození, že sa staneme obeťou pouhých slov. Omastené frázy môžu ľahko nahradiť skutočnú duchovnú realitu. Jedným z takýchto vyjadrení je "Nasledovanie Pána", ktoré je tak často používané medzi kresťanmi, že sa prehliada fakt nemožnosti jeho doslovnej aplikácie. Nemôžeme tak, ako učeníci na konkrétnom geografickom mieste kráčať tam, kam ide Ježiš. Chceme to brať doslova, no zároveň cítime, ako je to doslova nemožné. A tak sa to nakoniec stane iba prikývnutím hlavy na biblické pravdy.

Možno nás to prekvapí, že "nasledovať" je novozákonné slovo, ktoré označuje zavedený zvyk poslušnosti prikázaniam Kristovým.

Pozrime sa na ovocie takejto poslušnosti v NZ:

Dom poslušného bude postavený na skale (Mat.2:24).

Bude milovaný Otcom, Syn o Otec sa v ňom prejavia a budú bývať s ním (Ján 14:21,23).

Bude ostávať v láske Kristovej (Ján 15:10).

Poslušnosťou učeniu Ježiša Krista je oslobodený od hriechu a stáva sa služobníkom spravodlivosti (Rim.6:17,18).

Je mu darovaný Svätý Duch (Sk.5:32).

Je oslobodený od sebaklamu a požehnaný vo svojich skutkoch (Jak.1:22-25).

Jeho viera sa zdokonaľuje (Jak.2:22).

Je uisťovaný vo svojej dôvere v Boha, je mu daná smelosť modlitbe, a je mu dané, to o čo prosí. (1 Ján 3:18 - 22).

Ale ešte viac ako pár veršov z Písma je fakt, že úplne celý Nový Zákon sa hýbe presne v tomto smere. Je možné jeden dva texty pochopiť zle, ale v celom znení Písma sa pomýliť nedá.

K čomu všetkému vlastne týmto prichádzame? Aké sú praktické implikácie pre nás dnes? Také, že moc Božia je nám stále k dispozícii a čaká len na to, aby boli splnené dávno položené podmienky. Boh je skutočne pripravený vyliať svoj dážď požehania hneď, ako začneme poslúchať Jeho jednoduché inštrukcie. Nepotrebujeme nové doktríny, nové hnutia, nové kľúče, importovaných evanjelistov ani predražené kurzy. Leží to pred nami tak jasne, ako stredový pás uprostred cesty.

Komukoľvek, kto by mal záujem by som poradil, že " Najbližšia vec, ktorú urobíš, nech je tá, o ktorej veľmi dobre vieš, že je Božou vôľou. Ak máš v živote hriech, hneď s ním skoncuj. Zbav sa klamania, ohovárania, neúprimnosti, či čohokoľvek čím hrešíš. Opusti svetské slasti, extravaganté míňanie peňazí, prehnané venovanie sa obliekaniu, svojmu autu, či svojmu domu. Urovnaj si spor, ktorý si spôsobil. A odpusti tomu, kto spôsobil niečo tebe. Začni používať svoje peniaze na pomoc chudobným a na to, aby napredovalo Kristovo dielo. Zodvihni svoj kríž a ži obetavo. Modli sa, buď účastný na bohoslužbách, svedč o Ježišovi nie len keď sa to hodí, ale aj vtedy, keď vieš, že máš. A nech ťa netrápi, koľko ťa toto všetko bude stáť."

Nasledujúca kapitola: Zázraky nasledujú pluh

V angličtine nájdeš knihu v elektronickej forme (kindle) iba za 1 euro na: